Svojim výrokom a argumentáciou “len” potvrdil veľkosť malého zakomplexovaného liberálneho “mužíka” – cynika , ktorý svojou nezrelosťou a nekompetentnosťou opäť ukázal svoju ZAKOMPLEXOVANÚ GENIALITU A NESCHOPNOSŤ riadiť MPSVaR SR !

Svojim výrokom o MOP sa minister Mihál jasným sposobom diskvalifikoval ako minister praće sociálnych vecí a rodiny SR. OPAŤ v PLNEJ NAHOTE ukázal bezbrehosť svojich myšlienok ale aj to, čo je v ňom – skutočné “JA” a to čo reprezentuje . politická strana SaS !!!

Človek, ktorý potrebuje na deň cca 400 Eur (netto) aby vyžil je ministrom “chudobných, invalidov, nezamestnaných a chorých…” , pričom drvivá časť Slovákov takýto príjem nemá ani za mesiac poctivej roboty (vrátane nadčasov(, ak vôbec ešte prácu má …

Toto je o je CYNIZMUS, POHŔDANIE A AROGANCIA Mihála, SaS a celej vla´dnej koalícii, ktorý riadi kapitál na čele s “GORILAMI” ….

Takýto človek si nezaslúži byť ministrom !
HANBA ministrovi Mihálovi – nič iné len veľké “F U J” … Mihál !

Exotické vtáctvo podľa Jozefa Mihála
Minister práce sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál zdôvodnil svoj zámer „uvoľniť“ (používané sú i výrazy zjednodušenie, spružnenie) Zákonníka práce konštatovaním, že zamestnanci na Slovensku sú chránení ako exotické vtáctvo. Jeho výrok je veľmi podobný „vianočnému pozdravu“ jeho pravicového predchodcu Ľudovíta Kaníka v roku 2002. Pre oživenie pamäti uvádzam, že za týmto pozdravom adresovaným KOZ SR bola rozsiahla novelizácia Zákonníka práce, ktorou chcel výrazne oklieštiť právnu ochranu zamestnancov a takisto kompetencie odborov. Napriek masívnemu odporu odborov sa mu to do značnej miery podarilo. Podobnosť týchto ministrov nie je iba v nemiestnom sarkazme, ale predovšetkým vo vehementnom presadzovaní záujmov kapitálu, čo akosi nejde dohromady s názvom ministerstva ktoré riadia či riadili.
Ako chápu takéto uvoľnenie ZP viacerí – lepšie sa hodí mnohí zamestnávatelia, ukazujú nám už v prítomnosti. Sú veľmi netrpezliví a navrhovanou právnou úpravou sa začínajú riadiť, aj keď je to v rozpore s platnou legislatívou. Ak to vyzerá v praxi? Nazrime do diania niektorých spoločností, ktoré vznikli diverzifikáciou a následnou privatizáciou pôvodne jedného z najväčších podnikov na Slovensku ZŤS Dubnica nad Váhom. Pomenujme ich spoločným názvom, ktorí používajú zamestnanci – HUTE. Zamestnanci pracujú v nedôstojných podmienkach – schátralé priestory, vykurovanie sa zapína až na základe zváženia „kompetentného“ riadiaceho zamestnanca, ktorý musí posúdiť, že situácia je už kritická, pri menšom počte zamestnancov na pracovisku sa kúrenie z ekonomických dôvodov nezapína vôbec, výrobné priestory prefukuje vietor cez poškodené svetlíky, na viacerých miestach do výrobných priestorov zateká. Zamestnanci, napriek všetkému, pracujú. Pracujú aj za stavu, keď súčasťou ich prípravy práce v mrazivých dňoch je rozmrazenie technologického zariadenia lebo inak by nebolo schopné prevádzky. Pracujú oblečení vo viacerých vrstvách odevu, aby sa ako tak chránili pred chladom a vážnym ochorením, hygienické a čistiace prostriedky dostávajú iba výnimočne ako mimoriadny darček či bonus, čistenie pracovných odevov pri mimoriadne znečisťujúcich prácach zostáva iba v rovine nenaplnených sľubov. Som presvedčený o tom, že za takéhoto stavu by zamestnanci v Nemecku, Belgicku či Francúzsku do práce nenastúpili vôbec. Ale to nie je všetko. Zamestnanci týchto spoločností unesú podstatne viac. Zamestnávateľ dlhuje viacerým zamestnancom mzdu aj za tri mesiace a pri čiastočnom vyplácaní miezd postupuje veľmi rafinovane. So zámerom vniesť rozkol medzi zamestnancov vypláca mzdu iba niektorým zamestnancom, a to tým, ktorí sú stále ochotní plniť jeho neprimerané požiadavky. Za takého stavu zdôvodňuje zamestnancom nevyplácanie miezd nedostatkom ich lojálnosti k firme, za nepodarky, ktoré sú spôsobené predovšetkým nevhodnými pracovnými podmienkami a nevytvorením potrebných technologických podmienok, ich častuje vulgarizmami toho najhrubšieho zrna. Na zvýšení nepodarkovosti sa logicky podieľa i vysoká miera nespokojnosti zamestnancov, ktorí pracujú v podmienkach degradujúcich ich ľudskú dôstojnosť, ktorí musia denne kalkulovať s každým centom, aby uživili svoje rodiny. Očakáva snáď zamestnávateľ v tejto situácií, že vložia do práce celú svoju dušu a pracovný fortieľ, ktorým bezpochyby disponujú? Ťažko. Takto sa správajú k zamestnancom títo novodobí podnikatelia, či skôr podnikavci, ktorí sami seba nazývajú „továrnici“.
Pani Radičová, premiérka vlády SR opakovane zdôrazňuje, že rokovať bude iba s odbormi, ktoré sa chcú dohodnúť. V tomto prípade sa odbory dohodnúť chceli. Rokovali, prejavili dostatok ústretovosti a pochopenia pri riešení problémov pretrvávajúcich z minulosti, uzatvorili so zamestnávateľom dohody smerujúce k riešeniu komplikovanej situácie. Zamestnávateľ si však z týchto dohôd urobili zdrap papiera, ktorý prievan vyniesol von oknom. Takto si teda predstavujú títo páni továrnici nakladanie so zamestnancami a to za výdatnej legislatívnej podpory pána ministra Mihála. Toto má byť zvýšenie kvality života občanov Slovenska, ktoré si dala do programu naša dnešná vláda? Zamestnanci, odbory musia vysloviť jednoznačné tvrdé NIE! Sme súčasťou vyspelej Európy, sme členskou krajinou Európskej únie a nie exotickou krajinou podľa vzoru Čína. Nie sme ani exotické vtáctvo podľa úvah ministra Mihála. Kto takto uvažuje, musí rátať s adekvátnym postojom odborov. Tak na HUTIACH v Dubnici nad Váhom, ako aj v celej Slovenskej republike.

Názor, nech si urobí čitateľ sám, nech potom zváži, aké je jeho postavenie v tejto spoločnosti a koho bude v najbližších parlamentných voľbách voliť.