Takýmto nezodpovedným zamestnávateľom ochotne nadbiehal aj pán poslanec Suja, keď v druhom čítaní podal svoj pozmeňovací návrh, ktorý je výslovne proti ochrane zdravia zamestnancov. Páni koaliční poslanci, bez toho, že by ste sa boli čo len zamysleli nad obsahom pozmeňovacieho návrhu pána Suju a nad jeho dopadmi na zdravie zamestnancov, ste mu tento návrh jednomyseľne – celá už v tom čase rozpadnutá koalícia – odsúhlasili! Tak mi teda dovoľte, aby som vám objasnila, čo ste vlastne schválili:

V § 21 ods. 2 v novej druhej vete ste zrušili povinnosť zamestnávateľa zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené v prvej alebo druhej pracovnej kategórii. Čo teda je pracovná zdravotná služba? Pracovná zdravotná služba je podľa prerokúvaného zákona v platnom znení druhom preventívnej a ochrannej služby, pričom zákon definuje tieto služby ako „odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psycho-sociálnych rizík a ochranou pred nimi.“
Samotnú pracovnú zdravotnú službu definuje zákon v § 26 ods. 1 ako (citujem): „…odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom pracovná zdravotná služba najmä
a) spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b) hodnotí faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2. technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
e) zúčastňuje sa
1. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a
h) vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Pracovná zdravotná služba má u nás viac ako 20 ročnú tradíciu. Podľa dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo ho už v roku 1988 ratifikovala, je štát povinný zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých pracovníkov. Obzvlášť potrebné je zriadenie pracovnej zdravotnej služby pre pracovníkov II. kategórie, ktorá je na rozhraní práce, ktorá ešte môže byť bezpečná, avšak riziká poškodenia zdravia sú tu už možné. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa totiž do druhej kategórie zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä
a) práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a
b) práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.
No a práve pracovná zdravotná služba je tým subjektom, ktorý dokáže odborne posúdiť a zistiť, či zamestnanci tejto kategórie sú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia a vyhodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, či ohodnotiť faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. Preto zmenu, ktorú ste tu schválili považujem za veľmi škodlivý zásah do systému BOZP. Predpokladám, že mnohí ste ani nevedeli, čo vlastne schvaľujete.
Chcela by som upozorniť na skutočnosť, že až 66% priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do II. kategórie! Spolu v I. a II. kategórii pracuje až 95% pracovníkov. Páni poslanci, uvedomujete si, že ste takto vylúčili až 95 % pracovníkov z aktívneho dohľadu nad pracovným prostredím a ochranou zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou? Takto ste, páni koaliční poslanci, svojím hlasovaním 1,9 miliónov zamestnancov obrali o ich ústavné právo na ochranu zdravia pri práci garantované článkom 36 ústavy.
Pán Suja, pýtam sa vás: kto a za čo vás tak zaloboval, že ste neváhali drvivú väčšinu pracovníkov vystaviť takémuto riziku?
Nie je preto náhoda, že pán prezident napadol práve túto zmenu. Ak by ste si námietku pána prezidenta neosvojili, 95% pracovníkov si nebude istí, či práca, ktorú vykonávajú, resp. pracovné prostredie neohrozuje ich zdravie.

Dovoľte mi poukázať na ďalšie škodlivé dôsledky vami schválenej zmeny.

Odhliadnuc od legislatívne nevhodného systematického začlenenia uvedenej zmeny do § 21, schválením tohto škodlivého návrhu ste zároveň našu legislatívu postavili do rozporu s právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne Smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Aj pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na princíp citovanej smernice, ktorým je zákaz zhoršenia už dosiahnutého stavu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov a že naopak, členské štáty sú zaviazané zlepšovať preventívne opatrenia na zaistenie BOZP a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení. Čiže samotná smernica sa riadi zásadou zákazu „reformatio in peius“. Ak by sme si neosvojili výhrady pána prezidenta, bude nepochybne Slovenská republika čeliť konaniu o nesúlade prerokúvaného zákona s citovanou smernicou, za čo – ak to páni a panie predkladatelia napadnutého ustanovenia zákona neviete – hrozí nášmu štátu vysoká pokuta. O pár hodín tu budeme riešiť problémy spojené so zostavením rozpočtu verejnej správy a ja sa pýtam: Máme na takéto zbytočné pokuty, na takéto vyhadzovanie peňazí prostriedky?
Vážení, majme na pamäti, že zároveň ste dostali Slovenskú republiku do pozície porušovateľa medzinárodnej zmluvy, konkrétne citovaného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. V prípade, že by odbory podali v tejto veci podnet na Medzinárodný úrad práce, vláda by čelila konaniu Výboru MOP pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní. Toto konanie sa deje verejne pred celým svetom v rámci každoročnej medzinárodnej konferencie a veľmi škodí povesti štátu, voči ktorému konanie smeruje.

Touto zmenou ste zároveň zaťažili verejné financie, a to zvýšením nákladov spojených s poškodením zdravia z práce, choroby z povolania s následnými výdavkami na invalidné dôchodky, podpory v nezamestnanosti….Napríklad len náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú hradené Sociálnou poisťovňou pre jednu priznanú chorobu z povolania, tvoria čiastku cca 12 304 €. Mysleli ste, pán minister Mihál, keď ste s touto zmenou súhlasili na to, že Sociálna poisťovňa nemá na takéto zbytočné náklady financie? A to nehovorím o zaťažení systému zdravotnej starostlivosti, ktorý už dlhšie vykazuje nedostatok financií a ktorého stav sa v plnej nahote ukázal v dnešných dňoch.

No a v neposlednom rade ste podporili začiatok rozpadu systému prevencie chorôb z povolania na Slovensku.

Páni poslanci, panie poslankyne,
aj za mnou chodili v rokoch 2006 – 2009 zamestnávatelia lobovať v prospech obmedzenia pracovnej zdravotnej služby, dokonca tieto návrhy prednášali aj verejne na rokovaniach tripartity. No ja som takýmto návrhom, poškodzujúcim zdravie pracovníkov, nikdy nevyhovela. Hanbila by som sa zamestnancom, ktorým by práca v rizikovom prostredí poškodila zdravie, pozrieť do tváre. Pamätajte na to, že aj vy sa budete dívať do tváre týmto pracovníkom. Obraciam sa preto na vás s výzvou, aby ste prehodnotili svoju pôvodnú podporu zmene zákona napadnutej prezidentom, ktorú – a to dúfam – väčšina z vás narýchlo a nepremyslene podporila a aby ste v tomto čítaní túto chybu napravili a aby ste vyhoveli prezidentovmu návrhu na vypustenie 22. bodu a bodov 35 až 43 novely zákona.
Ďakujem za pozornosť.

V zákone inšpektorátom práce rozširuje pôsobnosť – mimochodom sú to tie isté inšpektoráty, ktoré Radičová a Kaník zdecimovali tak, že neboli schopné vykonávať svoje základné poslanie – inými slovami pridáva im robotu.

Robotu, ktorú bez dostatočného počtu odborných zamestnancov a materiálno-technického vybavenia nemajú možnosť zvládnuť. A už vôbec nie bez dostatočnej časovej rezervy a potrebných financií. Ibaže peniaze nepridáva ani zamestnancom ani na materiál a techniku. Iba na rovnošaty pre inšpektorov. Že by zase kšeft pre vyvoleného?

No a kde v uvedených novelách myslí na zamestnanca, posúďte sami: Zmierňujú sa sankcie za porušenie právnych predpisov zo strany zamestnávateľa dokonca tak, že život zamestnanca, ktorému vznikol pracovný úraz v dôsledku porušenia týchto predpisov, má cenu nie doteraz platných minimálne 33.000 EUR – niekdajších jeden milión korún – ale minimálne J E D E N  T I S Í C  EUR. Inak povedané život zamestnanca podľa ministra práce Jozefa Mihála má cenu slovom minimálne jeden tisíc EUR. Minister, nielenže likviduje kolektívne vyjednávanie – zákon o kolektívnom vyjednávaní, znižuje ochranu zamestnanca – Zákonník práce , ale vypustil aj pokutu do 100.000 EUR za nedodržanie záväzkov zamestnávateľa , ktoré mu – zamestnávateľovi – vyplývajú z kolektívnych zmlúv. A ministrovo odôvodnenie? Nuž stále to isté. Zníženie administratívneho a finančného zaťaženia zamestnávateľov a podnikateľov. Akoby ešte nestačilo, treba zrušiť aj poskytovanie rekondičných pobytov zamestnancom pracujúcim pri nadmernom hluku.  A dôvod, nuž neúčelnosť. Nie je predsa účelné prenášať finančné zaťaženie na zamestnávateľa. Nuž a koho podnikateľský zámer je napĺňaný?

Nie náhodou ten, ktorý ma podnikateľ a zamestnávateľ? Z uvedených noviel je znova a znova zrejmé, že minister Mihál je služobníkom predovšetkým pre podnikateľov a nie pre všetkých občanov Slovenska. A už vôbec nie pre 2.100.000 zamestnancov.