Problémom je vysoká cena potravín v obchodných reťazcoch a to aj napriek nízkym výkupným cenám u našich poľnohospodárov. Ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť to, čo si dovoliť mohli pred dvomi, tromi, alebo štyrmi rokmi. Navyše je vysoká nezamestnanosť.

V minulosti patrili práve poľnohospodári k najväčším zamestnávateľom. Teraz mnohé družstvá chátrajú. Prispel k tomu aj fakt, že vláda Mikuláša Dzurindu, pardon, Ivety Radičovej, zrušila šesť
percentnú daň na predaj z dvora.
Ako tvrdia sami poľnohospodári a družstvá, počas predaja z dvora sa im začalo opäť dariť a preto, aby uspokojili dopyt, nakúpili nové zvieratá, stroje a investovali do technológií. Teraz sa predaj zastavil a oni žijú zo dňa na deň a aby prežili, musia prepúšťať ľudí a nová technika chátra. Čo s tým teda spravíme?

1. Zníženie dane na predaj z dvora
Chceme presadiť opätovné zníženie dane na predaj z dvora. Vďaka tomu sa zníži cena potravín a poľnohospodári budú opäť predávať viac, najmä priamo. Teraz totiž neboli schopní konkurovať cenám dovážaných potravín. Týmto im konkurenčný boj uľahčíme. Avšak týmto opatrením sa vrátime do stavu, kedy mohli konkurovať aj nákupným reťazcom. To je však iba prvé opatrenie. Bez druhého nebude príliš účinné a naopak.

2. Trhy
Priznám sa, v tomto prípade som sa inšpirovala susednými krajinami, kde sú akési trhy a burzy. Sú už zavedené, v praxi odskúšané a populárne. O čo teda ide?
V pravidelných intervaloch, napríklad každé štyri týždne, niekedy aj častejšie, budú okresné mestá organizovať trhy. Na ne môžu prísť predávať všetci poľnohospodári z okresu, možno aj z kraja. Priestor, teda stánky by mohli dostať zadarmo. Bolo by to výhodné aj pre poľnohospodárov, aj pre mestá. A prečo? Pretože časť zisku predajcov sa mestám vráti cez dane. Poľnohospodári nebudú nútení predávať pre rôznych veľkých odoberateľov za minimálny zisk, či dokonca pod cenu.
Budú mať takpovediac “peniaze na ruku”, čím získajú financie na rôzne nečakané výdavky, ako je napríklad ochorenie zvierat, alebo pokazená poľnohospodárska a iná technika.
Na trhoch bude vykonávaná kontrola registračných pokladníc a váhy. Každý predajca musí poskytnúť overenú informáciu o mieste, odkiaľ predávané produkty pochádzajú. K tomuto opatreniu by sme radi pridali ďalšie opatrenie – za takéhoto predajcu po dobu jedného roka zaplatíme odvody pre
účely sociálneho poistenia v záujme pomôcť rozbehnúť podnikanie (môže ísť
aj o konkrétny peňažný príspevok na osobu a mesiac).

Výhody

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale týmto krokom sa zatlačí na obchodné reťazce a predajcov, aby znížili svoje marže na potravinách a tým pádom aj ceny. Môžu to byť potraviny ako zaváraniny, ovocie, zelenina, mlieko, ale aj med, múka, či cukor.
Vďaka nižším cenám si budú môcť ľudia dovoliť kúpiť väčšie množstvo potravín, napríklad mlieka, medu, alebo čerešní, ktoré by si inak nekúpili vôbec.
K predajcom z dvora nebudú ľudia musieť cestovať niekam za mesto a hľadať ich, ale môžu si porovnať všetky tovary a vybrať ten, ktorý im vyhovuje najviac. A to na jednom mieste v ich okresnom meste, kam chodí verejná medzimestská doprava.
Predajcovia získajú hotovosť a vyrovnajú svoju stratu. Predpokladám, že časom začnú hospodáriť zo ziskom. Týmto nie len prinesú peniaze do rozpočtu, ale najmä budú môcť zamestnať tých ľudí, ktorých museli počas Radičovej vlády prepustiť. Neskôr vytvoria ďalšie pracovné miesta.
Pohne sa celá ekonomika a obyvateľstvo začne bohatnúť. Zároveň sa spomalí inflácia.

Ešte raz v skratke: lacnejšie potraviny, vyššia kvalita potravín, viac pracovných miest a viac peňazí do rozpočtu, ktoré sa môžu použiť na školstvo, zdravotníctvo, alebo výstavbu ciest.

Na záver dodám. Určite si každý povie, že znížením dane na predaj z dvora sa vytvorí v štátnom rozpočte diera. Ja s tým nesúhlasím. A prečo? Je to rovnaké, ako akcia na pomaranče v Tescu. Namiesto kila si kúpim dve.