Tak toto je sila! Z vyjadrenia pána ministra pre médiá zreteľne a nezakryto vyplýva jeho absencia akéhokoľvek uznania ideálov humanitného poslania Medzinárodnej organizácie práce  ako súčasti siete organizácií Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“). A že teda z jeho pohľadu  je viazanosť Slovenskej republiky dohovormi MOP nezmyselná.

Pozrime sa teda na to, čo vlastne Medzinárodná organizácia práce je. Na akých princípoch je vystavaná, komu a čomu slúži.

Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP”) je tripartitnou organizáciou, v ktorej majú zastúpenie vlády, organizácie zamestnávateľov, organizácie zástupcov pracovníkov   členských štátov, ako aj medzinárodné organizácie sociálnych partnerov. Bola založená v roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny v priebehu Mierovej konferencie vo Versailles. Mimochodom: s myšlienkou   zriadiť takúto organizáciu prišli nie odbory, ako by sa niekto domnieval a už vôbec nie komunisti, ale dvaja francúzski priemyselníci Robert Owen z Walesu a Daniel Legrand  najmä z dôvodu ochrany pred neférovou konkurenciou praktizujúcou sociálnym dumpingom a z dôvodu obavy pred rozsiahlymi sociálnymi nepokojmi.

K založeniu tejto organizácie existovali na začiatku štyri motívy:

1. Uplatňovanie zásady humanity v priemyselných vzťahoch (t.j. vzťahoch medzi zamestnávateľom a pracovníkmi).
2. Motív politický. Bez zlepšenia podmienok práce pracovníkov by sa vytváral sociálny nepokoj, ktorý by mohol vyústiť až do revolúcie.
3. 3. Motív ekonomický. V dôsledku svojho nevyhnutného účinku na náklady  výroby, ktorékoľvek odvetvie hospodárstva alebo samotná krajina by neprijatím sociálnej reformy vystavila seba do nevýhody oproti svojim konkurentom. Samotná preambula Ústavy MOP uvádza, že: „neúspech ktoréhokoľvek národa prijať humánne podmienky práce je prekážkou aj pre ostatné národy, ktoré túžia zlepšiť podmienky práce v ich vlastných krajinách”.

1. 4. Ideály mieru. V  spojitosti s koncom prvej svetovej vojny, v ktorej pracovníci prispeli podstatne k jej ukončeniu tak na bojiskách, ako aj v odvetviach hospodárstva. Táto skutočnosť sa uvádza na samom začiatku textu Preambuly Ústavy MOP „celosvetový a trvalý mier možno nastoliť len vtedy ak je založený na sociálnej spravodlivosti”.

MOP bola v roku 1946 ako prvá prijatá do systému OSN. Text Ústavy MOP sa stal XIII. časťou Versailleskej zmluvy (Mierová zmluva medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom vrátane protokolu, ktoré boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919). Komisia práce vtedy presadila najmä zásady aplikovateľné na podmienky práce, ktorými sa má riadiť politika členských štátov MOP a ktoré sa včlenili do XIII. časti Versailleskej zmluvy – Preambuly Ústavy MOP:

• úprava počtu pracovných hodín, vrátane zavedenia maximálnej dĺžky pracovného dňa a pracovného týždňa;
• úprava ponuky pracovných síl;
• prevencia nezamestnanosti;
• poskytovanie primeraných miezd na pokrytie životných nákladov;
• ochrana pracovníka pred chorobou z povolania, ochorením alebo zranením v súvislosti so zamestnaním;
• odstránenie detskej práce a ochrana detí, mladistvých a žien v súvislosti so zamestnaním;
• zabezpečenie v prípade staroby a úrazu;
• rovnaká mzda za prácu rovnakej hodnoty;
• ochrana záujmov pracovníkov, keď sú zamestnaní v inej krajine, ako je ich vlastná krajina;
• sloboda združovania a právo organizovať sa;
• inšpekčný systém zabezpečujúci posilnenie zákonov na ochranu pracovníkov.

MOP má za svoj cieľ podporu sociálnej spravodlivosti a medzinárodne uznávaných ľudských, pracovných a sociálnych práv.

MOP je založená najmä na týchto cieľoch a zámeroch:

a) práca nie je tovar;

b) sloboda prejavu a sloboda združovania sa sú základnými podmienkami pokroku;

c) každá chudoba predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu všade vo svete;

d)   zápas proti každému nedostatku sa musí viesť s nepoľavujúcou silou v každom národe a cestou nepretržitého a sústredeného medzinárodného úsilia, v ktorom sa zástupcovia pracovníkov (zamestnancov) a zástupcovia zamestnávateľov, majúci rovnaké postavenie ako zástupcovia vlád, spoločne zapoja do slobodnej diskusie a do demokratického rozhodovania s cieľom podporovať všeobecné blaho.

V súčasnom období v čase globálnej finančnej a hospodárskej krízy MOP presadzuje tieto strategické ciele:

a) podpora a realizácia pracovných noriem a základných zásad a práv pri práci,

b) vytváranie väčších príležitostí pre ženy a mužov na zabezpečenie dôstojného zamestnania a dôstojného príjmu,

c) zvýšenie pokrytia a účinnosti sociálnej ochrany pre všetkých,

d) posilnenie trojstrannosti (tripartity) a sociálneho dialógu.

MOP formuluje a vytvára medzinárodné pracovné normy – dohovory a odporúčania MOP (minimálna úroveň základných pracovných práv) najmä v oblastiach:

• sloboda združovania a právo organizovať sa (vytváranie zo strany zamestnávateľov a zo strany pracovníkov /zamestnancov/ organizácií na presadzovanie a ochranu ich práv a záujmov, práva zamestnávateľov, práva pracovníkov /zamestnancov/, odborové práva);
• sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie, kolektívne zmluvy;
• odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;
• účinné zrušenie detskej práce;
• odstránenie diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie;
• podmienky zamestnania a pracovné podmienky;
• bezpečnosť a zdravie pri práci;
• inšpekcia práce;
• minimálne normy sociálneho zabezpečenia;
• rovnosť príležitostí a zaobchádzanie atď.

MOP ponúka odbornú spoluprácu a pomoc v oblastiach profesijného vzdelávania, pracovnej rehabilitácie a zamestnávania zdravotne postihnutých osôb, politiky zamestnanosti, pracovnej administratívy, riadenia, družstiev, malých a stredných podnikov, štatistiky práce a pod. Podporuje rozvoj nezávislých organizácií zamestnávateľov a nezávislých organizácií pracovníkov.

Činnosť MOP je finančne zabezpečená prostredníctvom finančných príspevkov členských štátov MOP podľa schválenej príspevkovej stupnice a schváleného rozpočtu.

Treba zdôrazniť, že v  čase hľadania odpovedí na riešenie problémov spojených s dôsledkami globálnej finančnej a hospodárskej krízy to bola práve MOP, ktorá sa spolu s Európskou komisiou, OECD a ďalšími medzinárodnými organizáciami zasadila o urýchlené riešenie vecí a s ktorá je súčasťou procesov hľadania odpovedí na globalizačné výzvy ako je posilnenie konkurencie, zvýšenie zamestnanosti, presadenie princípov dôstojnej práce, spravodlivého rozdeľovania statkov ako aj princípov dôstojného života. Na viacerých summitoch organizovaných v ostatných troch rokoch uvedenými medzinárodnými organizáciami bolo zdôraznené, že zachovanie a dodržiavanie princípov sociálnej a právnej kultúry na ktorých stojí aj MOP je  v čase súčasnej krízy mimoriadne dôležité.

Za dôležité  a pre SR aj prestížne skutočnosti považujem to, že bývalá Československá republika bola jedným zo zakladajúcich členov MOP a tiež zvolenie bývalej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľgy Keltošovej v roku 1997 do funkcie prezidentky Generálnej konferencie práce a tiež získanie postu národného korešpondenta. Tiež treba povedať, že drvivá väčšina generálnych tajomníkov MOP pochádzala z radov bývalých politikov, zväčša ministrov, či poradcov prezidentov, a nie z radov odborov,  ako sa to snažia falošne podsunúť niektoré osoby neznalé histórie MOP.

MOP má v súčasnosti 183 členov, pričom v tejto organizácii sú združené všetky vyspelé štáty sveta, medzi nimi napríklad  všetky členské štáty EÚ, ale i také štáty ako USA, Kanada, Izrael, Japonsko a Čína. Činnosť OSN bola od jej vzniku prerušená len jedenkrát, a to v čase II. svetovej vojny.

Čo teda prekáža ministrovi Mihálovi na tom, že Slovenská republika je členom tohto medzinárodného zoskupenia? Humanitné a mierové ideály, ktoré motivovali jej založenie? Sociálna spravodlivosť a snahy o férovú konkurenciu v globálnom svete? Sociálna a právna kultúra, na ktorej je založená nielen jej činnosť ale ktorá je aj jedným zo základných princípov Európskej únie? Ochrana ľudských práv a slobôd?

Ako vidieť, aj tento krok čelného predstaviteľa strany Sloboda a spravodlivosť je dôkazom toho, že  strana, ktorú zastupuje chápe slobodu a solidaritu   výlučne pre svojich členov a ich mecenášov: obyčajný človek práce zrejme podľa prístupu pána ministra nie je hoden takýchto výsad.

Ako teda ponímajú  cestu ku konkurencieschopnosti  ľudia s podobnými názormi ako pán minister? Zabezpečiť konkurencieschopnosť firiem formou kultúry práce niektorých ázijských či afrických štátov, podľa princípu lacnej pracovnej sily, kde sa využíva detská práca, kde na pracovisku zomierajú ľudia v otrasných pracovných podmienkach, lebo v tropických klimatizačných podmienkach nemajú  dispozícii ani len úžitkovú vodu, kde pracovný čas je častokrát 16 hodín denne, kde sú bežným nástrojom pracovnej disciplíny telesné tresty na pracovníkoch, kde nie je zabezpečená ani len elementárna ochrana života a zdravia pracovníkov, kde zamestnávanie pod stálou pracovnou zmluvou je len nedosiahnuteľným snom a kde taká vec ako obhajovanie práv pracovníkom nemôže byť ani len snom? Ako ďaleko až je schopný pán minister a jeho priaznivci zájsť na tejto ceste?

Nech teda čitateľ sám posúdi skutočné zámery strany SAS: v záujme koho, akých skupín obyvateľstva vyšla táto strana na politickú scénu? V záujme ľudí práce určite nie.

A na záver: nevdojak sa mi natíska klasická otázka, ktorú známy rímsky rečník, senátor, štátnik a filozof Cicero položil nespratníkovi Catilinovi: „Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?“  Dokedy ešte budeš Catilina, zneužívať našu trpezlivosť?

Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce

(k júnu 2010)

1. Afganistan

2. Albánsko

3. Alžírsko

4. Angola

5. Antigua a Barbuda

6. Argentína

7. Arménsko

8. Austrália

9. Azerbajdžan

10. Bahamy

11. Bahrajn

12. Bangladéš

13. Barbados

14. Belgicko

15. Belize

16. Benin

17. Bielorusko

18. Bolívia

19. Bosna a Hercegovina

20. Botswana

21. Brazília

22. Brunej Darussalam

23. Bulharsko

24. Burkina Faso

25. Burundi

26. Cyprus

27. Čaď

28. Česká republika

29. Čierna hora

30. Čile

31. Čína

32. Dánsko

33. Demokratická republika Kongo

34. Dominika

35. Dominikánska republika

36. Džibutsko

37. Egypt

38. Ekvádor

39. Eritrea

40. Estónsko

41. Etiópia

42. Fidži

43. Filipíny

44. Fínsko

45. Francúzsko

46. Gabon

47. Gambia

48. Ghana

49. Grécko

50. Grenada

51. Gruzínsko

52. Guatemala

53. Guinea

54. Guinea-Bissau

55. Guyana

56. Haiti

57. Holandsko

58. Honduras

59. Chorvátsko

60. India

61. Indonézia

62. Irak

63. Iránska islamská republika

64. Írsko

65. Island

66. Izrael

67. Jamajka

68. Japonsko

69. Jemen

70. Jordánsko

71. Juhoafrická republika

72. Kambodža

73. Kamerun

74. Kanada

75. Kapverdy

76. Katar

77. Kazachstan

78. Keňa

79. Kirgizsko

80. Kiribati

81. Kolumbia

82. Komory

83. Kongo (Konžská republika)

84. Kórejská republika

85. Kostarika

86. Kuba

87. Kuvajt

88. Laoská ľudovodemokratická republika

89. Lesotho

90. Libanon

91. Libéria

92. Líbya (Líbyjská arabská džamahírija)

93. Litva

94. Lotyšsko

95. Luxembursko

96. Macedónsko(Bývala juhoslovanská republika Macedónsko)

97. Madagaskar

98. Maďarsko

99. Malajzia

100. Malawi

101. Maldivy, republika

102. Mali

103. Malta

104. Maroko

105. Marshallove ostrovy

106. Maurícius

107. Mauritánia

108. Mexiko

109. Mjanmarsko

110. Moldavsko

111. Mongolsko

112. Mozambik

113. Namíbia

114. Nemecko

115. Nepál

116. Niger

117. Nigéria

118. Nikaragua

119. Nórsko

120. Nový Zéland

121. Omán

122. Pakistan

123. Panama

124. Papua-Nová Guinea

125. Paraguaj

126. Peru

127. Pobrežie Slonoviny

128. Polsko

129. Portugalsko

130. Rakúsko

131. Rovníková Guinea

132. Rumunsko

133. Ruská federácia

134. Rwanda

135. Salvádor

136. Samoa

137. San Maríno

138. Saudská Arábia

139. Senegal

140. Seychely

141. Sierra Leone

142. Singapur

143. Slovenská republika

144. Slovinsko

145. Somálsko

146. Spojené arabské emiráty

147. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

148. Spojené štáty americké

149. Srbsko

150. Srí Lanka

151. Stredoafrická republika

152. Sudán

153. Surinam

154. Svazijsko

155. Svätý Krištof a Nevis

156. Svätá Lucia

157. Svätý Tomáš a Princov ostrov

158. Svätý Vincent a Grenadíny

159. Sýrska arabská republika

160. Šalamúnove ostrovy

161. Španielsko

162. Švajčiarsko

163. Švédsko

164. Tadžikistan

165. Taliansko

166. Tanzánijská spojená republika

167. Thajsko

168. Timor-Leste, Demokratická republika

169. Togo

170. Trinidad a Tobago

171. Tunisko

172. Turecko

173. Turkménsko

174. Tuvalu

175. Uganda

176. Ukrajina

177. Uruguaj

178. Uzbekistan

179. Vanuatu

180. Venezuela (Bolivarská republika)

181. Vietnam

182. Zambia

183. Zimbabwe