Spravna gramatika

krásne sa to číta, ako Ste boli super úspešný, ako sa hrdíte svojou 30 ročnou prácou, ako zamestnávate ľudí. Ale zabudli Ste tu napísať, kto tento bordel zaplatil !!! Daňový poplatník však? Vy Ste uvedené pravdivé fakty pomenoval ako ,,jablkový rozbor” … a na druhej strane niekto iný môže pomenovať Váš postup vo výberových konaniach ako ,,dobrá vata” … Čo Vy na to pán Šutý? Je nehoráznosť, že tu vystupujete ako taký BOH, pán podnikateľ, ktorý si v pohode tu verejne drzo napíše, že no a čo, veď môj priateľ Kravčík je superman, obce môžu v pohode porušovať zákon, a tak. O čom to tu píšete? Že Ste sa dostali k peniazom v rozpore so zákonom? V priamom prenose sa tu priznávate, choďte rovno na kriminálku aj s pánom Kravčíkom … Som zvedavý, ako budete pánovi prokurátorovi vysvetľovať, čo a ako ste vy-dokladovali Vaše diela, ako ste kradli drevo v lese a ako ste podviedli obce a ako ste ich zaviedli do omylu. Prajem Vám pekný spánok …

Druhý realizačný projekt nasleduje za Prvým realizačným projektom a po projekte z roku 2010, kde boli uvoľnené štátne prostriedky pre obce, ktoré preinvestovali 580 tis. Eur. Do dnešného dňa nebol tento projekt odborne a právne zhodnotený a neboli zdokladované ako boli tieto prostriedky využité realizátormi. V správe, ktorá bola daná k pripomienkovaniu v máji som mal zásadné pripomienky, na ktoré som do dnešného dňa nedostal odpoveď. V marci bol spustený Prvý realizačný projekt, kde boli uvoľnené prostriedky len z Úradu vlády v objeme cca 20 mil. Eur, ktoré ak budú mať taký istý osud ako v r. 2010, nesplnia svoj účel.
Preto Druhý realizačný projekt je pripravený v skrátenom legislatívnom konaní, kde pri tak dôležitých veciach ako je protipovodňová ochrana, na ktorú sú viazané ďalšie finančné prostriedky, sa rieši v nedostatočnom intervale (5dní).

K predkladanému materiálu mám nasledovné zásadné pripomienky :

1.
Cieľovou skupinou projektu sú obce a mestá, ktoré získavajú štátne prostriedky na protipovodňovú ochranu, ktorá sa týka celej krajiny. Projekt nerieši odborné a právne technické parametre výstavby alebo riešení protipovodňovej ochrany v zmysle vypracovania projektovej dokumentácie, posudzovacej činnosti odborným a schvaľovacím procesom, na ktorého konci by mali byť rozhodnutia štátnej vodnej správy.
Takisto nie je riešená odborná garancia a rozhodovanie o prostriedkoch ostáva na mestách a vodných majstroch, ktorí sú v priebehu 1 týždňa vyškolení a rozhodujú o opatreniach v rámci katastra obce a mesta. V projekte nie je definovaná zodpovednosť za škody, ktoré vzniknú pri takýchto neodborných opatreniach protipovodňovej ochrany. Príkladom takýchto riešení je napr. východné Slovensko, Malé Karpaty a iné lokality, kde došlo k povodňovým situáciám.

2.
Projekt nerešpektuje vlastnícke práva k pozemkom. Súhlas správcu pozemku nenahradzuje súhlas vlastníka pozemku. Z toho dôvodu autor materiálu nerešpektuje vlastnícke práva k pozemkom a k pôžitkom, ktoré z týchto práv vyplývajú. Nie je jedno, ak autor nerozoznáva vodné toky od vodných stavieb a nerozlišuje využívanie pôžitkov z vlastníctva týchto objektov. Je nepochopiteľné, že štátne podniky (založené v zmysle zákona č. 111/1990 ako podnikateľské subjekty) si osvojujú právo privlastňovania pôžitkov (drevnej hmoty) z pozemkov pod vodnými tokmi, ktorých nie sú vlastníkmi. Niečo iné je to pri vodných stavbách.

3.
Nie je pravdou, že vplyv týchto stavieb je pozitívny na životné prostredie, ako sa uvádza v materiáli, vzhľadom k tomu, že tento stav sa hodnotí pre každú stavbu v súlade so zákonom č. 24/2006. Ako príklad môžeme uviesť obec Snežienka na Kysuciach, kde nie zverejnenými podmienkami deštrukcie prišlo k znehodnoteniu životného prostredia v danej lokalite (polder) a obec ostáva v ohrození. Ako boli vydávané povolenia k stavbe a kto je zodpovedný za preinvestované štátne prostriedky a ohrozenie majetku občanov.

4.
Nie je pravdou, že finančné prostriedky na projekt nebudú mať dosah na rozpočet, nakoľko nebudú financované nielen z prostriedkov Úradu vlády SR, ale aj z iných rezortov, kde sú už dnes tieto prostriedky čerpané. Výsledkom sú zrealizované opatrenia s nepredloženými odbornými a projekčnými garanciami. Efekty týchto vynaložených prostriedkov sú len v masmediálnej propagácii zamestnanosti a činnosti. Nie sú vydané žiadne vodoprávne povolenia a nie je definovaná žiadna zodpovednosť subjektov za tieto stavby.

Je na čase aby sa na štátne prostriedky vydané na takéto opatrenia pozrelo cez inštitúcie, ktoré zodpovedajú za tieto činnosti. je to štátna vodná správa, inšpekcia životného prostredia, stavebné úrady, štátna ochrana prírody a iné, ktoré pre politické postoje si nevykonávajú svoje povinnosti. Prostriedky, ktoré sa vynaložili nie sú zdokladovateľné, nie je schválená vodoprávna a ani stavebná dokumentácia a nie je možné nájsť pri haváriách zodpovedných za tieto opatrenia. Potom sa dostávame do stavu, kedy sa politicky vynakladajú naše peniaze pre skupinu ľudí bez zodpovednosti. Ostáva otázka či stavebné firmy alebo iné subjekty vykonávali práce na základe stavebných alebo vodoprávnych povolení. Pokiaľ mám skúsenosti z roku 2010, tak to bolo na cudzích pozemkoch a vodných stavbách bez právnej opory stavieb.
Technicky sú stavby postavené na základnom princípe fikcie objemov zadržanej vody za čo sa kalkulujú prostriedky .
Takto sa na Slovensku dobrá myšlienka zdevastuje a občania už nebudú veriť naozajstným protipovodňovým opatreniam.
Verím že občania nebudú hľadať v príspevku politikum ale odborný prístup. Politikum je, že funkcia splnomocnenca vlády je už dnes vládou spochybňovaná a to je zaujímavé.
Budem rád za podnetné pripomienky a názory v zmysle zákonov tejto krajiny. Vulgarizmy a politické šarvátky nevyriešia povodne a tie budú zužovať občanom za chyby, ktoré sa vykonávajú neodbornými postupmi.