Podporujme svojich hoci drobných zamestnávateľov, ktorých život je spojený so Slovenskom, a ktorí svoje ťažko zarobené peniaze spotrebujú tu doma. Tu žijú, platia energie, jedia, tankujú palivo do áut, kupujú si oblečenie, deťom hračky, skrátka tí, ktorí zase podporia ekonomiku štátu a zaplatia tu dane.

Moja predstava by bola nasledovná: Napríklad otec automechanik, ktorý má syna rovnako zručného ako on sám a tiež sa zaujíma o autá. Ak zamestná svojho syna, vytvorme mu teda na to priestor a odpustime dane jemu namiesto veľkej zahraničnej spoločnosti. Nech namiesto zaplatenia daní za jeden rok zainvestuje do dielne, ktorú prenechá synovi. A ukážte mi otca, ktorý také niečo nespraví s radosťou a hrdosťou. Komu inému odovzdá ochotnejšie všetko čo vie ako svojmu potomkovi. A ak náhodou má otec dcéru, tá isto privedie ženícha, alebo má zase susedka kaderníctvo a syna, ktorý by sa rád vyučil za automechanika. Tým chcem povedať, že to nemusia byť len pokrvní príbuzní, ale aj známi a priatelia, ktorí by mohli spoločne pracovať v štátom podporenom rodinnom podniku. No a tu azda vyjdem v ústrety aj mojim večným kritikom k zákonníku práce. Lebo vo firme, kde si zamestná rodič vlastné dieťa, určite si poradí aj s jeho pracovnými návykmi. Poznáme to predsa rodičia všetci , niekde síce uľavíme a privrieme oči, ale na druhej strane vieme najlepšie kedy a ako ratolesť vrátiť do náležitých medzí.

Vrátim sa však k tým firmičkám. Z európskych fondov vieme využiť veľmi slušný finančný balík práve na zamestnávanie absolventov . Myslím , že by sa to dalo skĺbiť už s praxou počas štúdia. Je potrebné podporiť práve štúdium takých profesií, ktoré nám z pracovného trhu skoro vymizli. A súčasne vytvoriť prepojenie s už existujúcimi firmami. Vysvetlím svoju predstavu – študenti tak stredných ako aj vysokých škôl by mali povinnú prax. Dokonca podľa mojich predstáv aj platenú. Existovali by zmluvy s firmami, ktoré by mali záujem vychovať si pracovníkov – nielen pre seba – a brali by si študentov k sebe na prax. Takéto firmy by z európskych peňazí mohli zariadiť dielne pre praxujúcich študentov, nakúpiť si potrebné stroje a zariadenia pre prax a cvičenia študentov, zaplatiť človeka, ktorý sa praxujúcim bude venovať. Mohli by sa vytvoriť aj poradenské centrá, ktoré by zase pripravovali študentov, ktorí sa chcú sami dať na podnikanie, ako začať, ako založiť firmu, ako vybaviť úver, atd…

Samozrejme, píšem veľmi jednoducho, ale som toho názoru, že pre tieto prípady by aj legislatíva mala byť upravená tak aby takéto riešenie bolo dostupné každému občanovi Slovenska.

Na základe udalosti z posledných dní, kedy sa prijímatelia žiadajúci mimosúdne vyrovnanie vo veci pozastavenia resp. neuznávania výdavkov v projektoch dozvedeli z tlačovej besedy štátnej tajomníčky pani Nicholsonovej, že žiadne stretnutia k mimosúdnemu vyrovnaniu nebudú môžeme v najbližšom období očakávať, že títo prijímatelia sa obrátia s danou vecou na súd. A to nás ako daňových poplatníkov bude stáť oveľa viac. Tento prístup pani Nicholsonovej je prejavom jej nevedomosti, nezodpovedného prístupu a nezáujmu o riešenie zamestnanosti a zamestnateľnosti našich občanov. Kým na jednej strane škrtajú všetky výdavky, ktoré im prídu na zúčtovanie, na druhej strany si pripravujú narýchlo miliónové projekty pre svojich vopred vybratých klientov, dokonca minister Mihál vyvinul úsilie odobriť vo vláde SR nezmyselné a predražené projekty neprinášajúce žiadne nové pracovné príležitosti. Po tomto neúspešnom kroku a skutočnosti, že za uplynulé obdobie 18 tich mesiacov nebol schopný dať pripraviť nové výzvy znamenajúce pomoc nezamestnaným, ba ani len výzvu, ktorá mala pomôcť 3 tisícom prepúšťaných železničiarov. Po takmer dvoch rokoch neustáleho obviňovania predchádzajúceho vedenia rezortu práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomocou čerpania fondov vytvorilo a podporilo udržanie viac ako 8OO tis. pracovných miest, čím dosiahlo najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti 7,36 % za posledných 18 rokov, sa pani Nicholsonová a pán Mihál pri svojom nič nerobení , ohováraní a dehonestovaní Slovenska môžu pochváliť armádou 400 tis. nezamestnaných t.j. 15 % mierou celkovej nezamestnanosti..

Z ich pohľadu bolo najjednoduchšie ako sa dostať k už zazmluvneným finančným prostriedkom použiť to najkrajnejšie riešenie – jednostranné odstúpenie od zmluvy a takto získané voľné zdroje z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. použiť na svoje vlastné neúčelné a nezmyselné aktivity, ktoré sa pán minister Mihál rozhodol pripraviť ako kšeft pre vyvolených a to aj napriek tomu, že mu tieto projekty neboli odsúhlasené vládou SR v rámci materiálu „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti“.

Za nehorázne hospodárenie považujeme pripravovaný projekt na vypracovanie vzdelávacieho programu zamestnancov pracujúcich v službách starostlivosti a ostatných oblastiach sociálnej inklúzie a pilotné vyškolenie 30 zamestnancov, ktorý bude stáť 795 tisíc Eur. Na jedného vyškoleného zamestnanca to predstavuje čiastku 26 500,- Eur.

Súčasné politické vedenie MPSVR SR má viditeľne dvojaký meter pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní. Kým na jednej strany likvidujú prijímateľov pre nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré okrem iného vykonávali odborne nespôsobilé osoby, na strane druhej ignorujú a vedome obchádzajú celý zákon o verejnom obstarávaní. Príkladom toho je projekt komunitných centier, kde výber partnerov, ktorí budú realizovať projekt v hodnote 25 mil. Eur sa uskutočnil mimo ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Ďalším takýmto projektom je Národný projekt Sociálna ekonomika, ktorý má realizovať zahraničná spoločnosť vybratá tiež bez verejného obstarávania, či projekt na opatrovateľskú službu v hodnote 49 300 tis. Eur – čo predstavuje takmer 1,5 miliardy bývalých slovenských korún.

Kým súčasné politické vedenie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a najmä štátna tajomníčka Nicholsonova všemožne snažia diskreditovať a osočovať moju osobu, priamo pod jej očami na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny dochádza k zneužívaniu § 50j na zamestnanosť pri protipovodňových opatreniach nakoľko, zamestnancom v obciach úrady práce preplácajú mzdy aj za mesiace, v ktorých práca, na ktorú boli prijatí do pracovného pomeru nevykonávala.

Osobitne rozoberiem projekt za 49 983 mil. eur t.j. za jeden a pol miliardy bývalých Slovenských korún , s ktorým nesúhlasil ani ZMOS a ktorý sa bytostne bude dotýkať občanov odkázaných na poskytovanie opatrovateľskú službu a obcí, ktoré by ju mali svojim občanom poskytovať. Opäť obrovský kšeft pre vyvolených.

foto: flickr.com

Znalci, tlmočníci a prekladatelia, právnici a ďalší čakajú na tieto peniaze veľmi dlho, pri čom v niektorých prípadoch dokonca musí prejsť schvaľovací proces a odmena sa musí priznať. V prípade platinových sitiek by som odmenu určite nepriznávala, ale späť k téme.

Problém je v tom, že každý jeden rezort má presne určený rozpočet, avšak plošné krátenie jednotlivých rozpočtových kapitol orgánov štátnej správy spôsobí, že nimi objednané tovary a služby nemôžu byť zaplatené. A tak napr. súdny tlmočník bieloruštiny svoje peniaze nevidí dlhé mesiace, dôsledkom je jeho platobná neschopnosť. Na penále a nebodaj navýšenie sumy o infláciu, na to môže rovno zabudnúť.

Zastávam názor, že ešte pred schválením rozpočtu je potrebné prijať reálne opatrenia na dosiahnutie úspory a iba v prípade skutočnej úspory, je možné stanoviť % koľko je možné použiť na zaplatenie mimoriadnych výdavkov. Teda prijať striktné opatrenia na objednávanie tovarov a služieb a objednať ich iba v tých prípadoch, ak skutočne orgány a organizácie verejnej správy majú voľné finančné prostriedky na ich úhradu. V žiadnom prípade nevyhlasovať ani verejné obstarávanie ak naň orgán alebo organizácia verejnej správy nemá aj reálne finančné prostriedky. Nie je možné krátiť rozpočtované prostriedky v priebehu rozpočtového roka zo strany Ministerstva financií SR a v záujme vylúčenia možnosti spôsobiť inému platobnú neschopnosť a v tomto záujme prijať striktné opatrenia na dosiahnutie určeného cieľa. Takéto pravidlá musia platiť aj pri čerpaní Európskych fondov, aby sa konečný prijímatelia fyzické a právnické osoby, čo môžu byť aj orgány miestnej, regionálnej samosprávy vrátane organizácií nimi zriadenými, taktiež nemohli dostať do platobnej neschopnosti ako dôsledku administratívnych prieťahov orgánov štátnej správy.

Je teda nevyhnutné vytvárať finančné rezervy a iba v prípadoch finančných rezerv umožniť verejnej správe robiť objednávky.

Určite nedosiahneme sto percentnú účinnosť takto prijatých opatrení ale určite znížime druhotnú platobnú neschopnosť fyzických i právnických osôb. Predsa ak akýkoľvek občan nezaplatí daň, stane sa z neho štvanec. Ak to robí štát a samospráva, je to v poriadku? Myslím, že nie.

Predstavenie Mihálovho návrhu balíka pripravovaných projektov zamestnanosti na rokovaní vlády je úbohé, neodborné a svedčí o nevedomosti autorov a teda aj predkladateľa. Nemá nič spoločné so skutočnou pomocou nezamestnaným občanom. Pripravované projekty zamestnanosti sú neefektívne a neznamenajú v praxi žiadny prínos z hľadiska počtu pracovných miest. Pozrime sa však jednotlivé návrhy projektov.

Projekt na záchranu kultúrneho dedičstva: ktorý má vytvoriť až 900 pracovných miest pri obnove hradov a iných kultúrnych pamiatok. Pripomeniem, že kultúrne pamiatky, kde už samotné slovo pamiatky naznačuje, že ide o zákonom chránené kultúrne dedičstvo vyžadujúce vysokú mieru odbornosti, pokiaľ ide o jeho údržbu a obnovu, reštaurovanie. Veľmi by som želala našim umelcom aby sa im takejto práce dostalo a určite by ju s láskou a vysoko odborne vykonávali. To však nie je práca pre armádu 900 nezamestnaných, najmä ľudí so základným vzdelaním, ani pre našich umelcov za 600 Eur hrubého príjmu na mesiac a po dobu trvania prác 6 mesiacov. Ak by sme aj vzali do úvahy, že pôjde o pomocné práce pri obnove kultúrnych pamiatok, mám za to, že by musel byť v prvom rade vyčlenený potrebný balík financií na odbornú obnovu pamiatkového fondu, aby bolo zabezpečené financovanie predovšetkým odborných prác (reštaurátori, architekti) v takom rozsahu aby títo odborníci potrebovali 900 ľudí na pomocné práce. To však zabezpečené nie je.

Avšak v takom prípade nie je potrebné riešiť vec spôsobom navrhovaným pánom Mihálom, pretože už počas môjho vedenia rezprtu PSVR som riešila aktiváciu uchádzačov o zamestanie okrem iného aj podporou dobrovoľníckej služby, ktorú vykonáva uchádzač o zamestanie formou poskytovania pomoci pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, a to priamo novelou do zákona o službách zamestanosti (§ 52a). Túto dobrovoľnícku službu môže vykonávať uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov.

Projekt spolupráce pri výchove a vzdelávaní: ktorý má pripraviť sociálnych asistentov pre prácu v znevýhodnenom prostredí, kde na jedno pracovné miesto sa plánuje vynaložiť 12 623 Eur (áno dobre čítate, ide o takmer 380 000 bývalých slovenských korún), a to pre ľudí, ktorí by mali mať minimálne strednú odbornú školu s maturitou. Nedá mi nepripomenúť tisícky nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných sociálnych pracovníkov – absolventov vysokých škôl a stredných škôl tých, ktorí sa vzdelávali priamo pre takúto prácu či poslanie. Tí, ktorí by takúto prácu ako absolventi určite a s radosťou prijali. Tí, ktorí sú ako absolventi evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci celej SR ako nezamestnaní uchádzači o zamestnanie.

Súčasné vládnuce zoskupenie spolu s novinármi kritizovali aké neefektívne s vysokými nákladmi na vzdelávanie, je vzdelávanie a zamestnávanie ľudí, ktorí stratili pracovné návyky, boli dlhodobo nezamestnaní, v mnohých prípadoch negramotní. Hovorím o spolitizovanom nástroji určenom na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných – sociálne podniky, ktoré sú využívané vo všetkých krajinách EÚ a úspešne. Pričom náklad po dobu 30 mesiacov t.j. na dva a pol roka bol plánovaný na 9 680 eur a sociálny podnik musel byť udržateľný po dobu piatich rokov. Čo je o 3 tis. Eur (90 378 Sk) lacnejšie a na dlhšiu dobu ako ministrom Mihálom navrhovaný projekt. Minister Mihál nedokázal, a to aj napriek vynakladanej maximálnej snahe, nahradiť tento nástroj služieb zamestnanosti iným efektívnym nástrojom.

Ešte kurióznejší, neodborný a nákladnejší je návrh projektu lokálnej zamestnanosti, ktorý má vytvoriť 100 pracovných miest na krátkodobé práce v malých a stredných podnikoch, údajne vhodný aj pre príslušníkov rómskych komunít, kde náklady na jedno pracovné miesto navrhuje minister Mihál vo výške 12 623 eur po dobu 12 mesiacov.

Návrh projektu podpora zmien v náhradnej starostlivosti: ktorý by mal vytvoriť 4070 pracovných miest pre odborníkov na výchovu v detských domovoch, považujem za úplne nezmyselný. V detských domovoch žije 4 000 detí, u ktorých je realizovaná náhradná rodinná starostlivosť a príprava ďalších 4070 odborníkov je neefektívna, drahá ale najmä nepotrebná. Ak by pán Mihál hovoril o preškolení stávajúcich zamestnancov, profesionálnych rodičov a pod., tomu by sa dalo rozumieť a určite aj pripraviť projekt na takúto aktivitu samozrejme v reálnom počte potrebných zamestnancov resp. náhradných rodičov. Navrhovaný počet pracovných miest nemá v realite žiadne opodstatnenie, a to ani v časovom horizonte nasledujúcich 39 mesiacov, najmä v čase, kedy je potrebné šetriť každý cent a prísne zvažovať ale aj plánovať akékoľvek výdavky.

Projekt globálne granty na nové pracovné miesta: ktorými chce pán Mihál podporiť regionálnych zamestnávateľov, ktorí dajú prácu dlhodobo nezamestnaným v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom regióne usvedčuje ministra i štátnu tajomníčku z nevedomosti, nakoľko pri realizácii globálnych grantov je nevyhnutné uplatniť špecifický postup; jedna z možností by bola zriadiť v uvedených troch regiónov SORO (sprostredkovateľský orgán) a potom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny certifikačný orgán. No každé z možných riešení bude vyžadovať odsúhlasenie v Bruseli a novú štruktúru riadenia Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ ESF“). Ide o neodborný nezmysel s akým prišiel minister Fígel, keď chcel použiť peniaze z iných operačných programov na budovanie diaľnic.

Pre pána Mihála, ktorý sa snaží pomáhať len podnikateľom, nezaujíma sa - ani sa za jeden a pol roka nenaučil – pre koho a na čo slúži ESF, uvádzam, že tento slúži v rámci operačného programu. „Zamestnanosť a sociálna inklúzia na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti nezamestnaných, zamestnancov ohrozených nezamestnanosťou , pre marginalizované skupiny občanov a pre sociálne vylúčených občanov, alebo občanov ohrozených sociálnym vylúčením, pre občanov v hmotnej núdzi, sociálnej núdzi ako aj pre občanov v kombinácii hmotnej i sociálnej núdzi.“ Inými slovami v žiadnom prípade nie je určený na podporu regionálnych zamestnávateľov a ani národných zamestnávateľov.

Projekt zvýšenia dostupnosti opatrovateľskej služby: ktorý v podstate znamená iba komplikáciu pre starších ľudí pri platení za poskytnutú opatrovateľskú službu je prakticky iba náhradou kšeftu keďže nevyšiel obchod s I-Pay kartami.

Projekt „Terénna sociálna práca“: je iba pravidelne opakovaný projekt, keďže obce nevytvárajú pracovné miesta na dobu neurčitú pre vyškolených terénnych sociálnych pracovníkov ale iba obnovujú vždy v rámci projektu terénnej sociálnej práce vykonávané aktivity. Komentovať tento projekt, v súvislosti s vytváraním asistenta terénneho sociálneho pracovníka považujem už za zbytočné.

Nečerpanie prostriedkov ESF, ale ani ďalších fondov, tak ako to prezentuje súčasné vládne zoskupenie – obrovskú úsporu – je veľmi krátkozraké a Slovák by povedal, že kvôli íveru nevidí brvno. To znamená, že kvôli miliónom eur, nečerpáme miliardy eur, čo je síce pre EÚ výhodné ale pre nás je to obrovská strata možnosti riešiť napr. nezamestnanosť, ktorá v rámci EÚ patrí medzi najvyššiu, ale aj regionálny rozvoj, vyrovnávať regionálne rozdiely, podporovať vedu a výskum ako základné atribúty naštartovania hospodárskeho rastu, znižovať mieru chudoby a pod.

Pán Mihál, odporúčam Vám prijať odborníkov, ktorí vedia pracovať s fondami EÚ, majú skúsenosti s prípravou výziev, tvorbou manuálov, usmernení, ovládajú všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s agendou eurofondov a dokážu účelne čerpať ESF, v záujme pomoci zamestnať sa evidovaným nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie. Potom nebudete musieť hľadať pokútne spôsoby v rámci verejného obstarávania pre Vami vybranú právnickú spoločnosť, ktoré by Vás mala vysekať zo súdnych sporov za opakované porušovanie zmluvných podmienok u zazmluvnených projektov.

Ďalej zastávam názor, že je zbytočné a neefektívne obstarávať právnickú spoločnosť na hájenie Vašich rozhodnutí, ktoré by mali hájiť predovšetkým Vami prijatí zamestnanci, ktorí Vám takéto zlé riešenie odporúčali.

Pri rozhovore odznela aj informácia o neustále narastajúcej miere nezamestnanosti, ktorá mimochodom k dátumu 30.09.2011 dosahuje maximum za posledných 6 rokov. Áno miera celkovej nezamestnanosti na Slovensku je 14,64 % čo predstavuje 390 559 ľudí evidovaných na úradoch práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa miesta trvalého bydliska občanov. Zdrojom týchto údajov na základe povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (budem radšej používať UPSVAR nech to dokola nevypisujem).

No a teraz k slovám ktorými reagoval pán Dzurinda na hore popísané informácie prezentované v  nedeľnej relácii Robertom Ficom. Reakcia pána ministra zahraničných vecí bola typická Dzurindovská a vlastne celokoaličná – keď vy o voze tak my o koze – a aby mohol vôbec oponovať , pretože fakt je že v čase sezónnych prác sa historicky najvyššia slovenská nezamestnanosť naozaj obhajuje veľmi ťažko.  Ako inak použil údaje Štatistického úradu.

Veď dobre, aj štatistický úrad spracováva vybrané údaje o nezamestnaných. Ale, tieto údaje sa robia na vybranej vzorke a vychádzajú z výberových zisťovaní, pričom používaná metodika je YLO a je neporovnateľná s presnou evidenciou uchádzačov o zamestnanie, ktorú má k dispozícii iba ústredie práce, lebo práve jemu podriadené úrady práce vedia presne na chlp, koľko majú evidovaných občanov na ktorom úrade.

Iba pre všeobecnú informovanosť považujem ešte za potrebné uviesť, že okrem údaju o celkovej miere nezamestnanosti UPSVAR mesačne sleduje a vyhlasuje štatistické ukazovatele o trhu práce. Tie sa od nástupu vlády Ivety Radičovej taktiež stále zhoršujú. Miera evidovanej nezamestnanosti narástla na 13,37 % čo predstavuje 356 650 ľudí a medzimesačne – z mesiaca august 2011 na mesiac september 2011– sa zvýšila o 6765 osôb.

Ide o údaj o počte disponibilných uchádzačov o zamestnanie znížený o tých, ktorí sú práceneschopní, navštevujú rekvalifikačný kurz a podobne. Prítok nezamestnaných k septembru 2011 dosiahol 41 867 osôb. Predĺžila sa aj doba evidencie dlhodobo nezamestnaných a to na 14,06 mesiaca. Výrazne narástol celkový počet dlhodobo nezamestnaných o takmer 50 000 tisíc občanov.

Kým vláda Róberta Fica odovzdávala krajinu s nezamestnanosťou o viac ako jedno percento nižšou , ktorá navyše od februára 2010 skutočne klesala a to po dopadoch celosvetovej finančnej krízy, ktorá bola najhlbšia od roku 1929. Znamenalo aj návrat našich občanov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko. A boli to predovšetkým ľudia, ktorí v rokoch 2002 až 2006 práve za vlády Mikuláša Dzurindu odišli za prácou do zahraničia.

Bolo ich asi tak 200 000 – slovom dvestotisíc . Ale to už neznie tak dobre na obrazovke. A bola práve vláda Róberta Fica, ktorá v roku 2008 znížila nezamestnanosť na minimum za posledných 15 rokov to tiež koaličníci neradi spomínajú.

No a ešte že to bolo aj vďaka prostriedkom z ESF (Európskeho Sociálneho Fondu) určených práve na riešenie nezamestnanosti a nezamestnaných, hlavne tých dlhodobo nezamestnaných Na ich vzdelávanie, rozširovanie ich zručností tak aby boli zamestnateľní a aj zamestnaní, to už vôbec netreba hovoriť.

Veď to by potom tá zvučná vetička „Oni rozkradli, oni pridelili projekty klientelisticky, oni rozhadzovali“ nadobúdala úplne iný význam. No a už len dodať, že to boli prostriedky, ktoré Kaník a Radičová nedokázali čerpať. V júli 2006 nám Európska komisia zastavila čerpanie, lebo výsledky auditu z mája a júna 2006 boli katastrofálne – a to prosím nikto zo zamestnancov nechodil do Bruselu kydať na adresu slovenských projektov a uchádzačov vymyslené sprostosti.

Takže by som to zhrnula: Nevadilo mi, keď SDKU na čele s Radičovou urobilo takmer 100 tlačových konferencií na tému vysokej nezamestnanosti ani ich uletené návrhy riešenia –mimochodom do dnešného dňa z nich nerealizovali jediné – kým Róbert Fico so svojou vládou skutočne robil a prijímal opatrenia na zmiernenie dopadov tejto krízy a to vo všetkých oblastiach. Vadí mi, ale, že kým vláda Róberta Fica vyčlenila na aktívnu politiku trhu práce viac ako 90 miliónov EUR v roku 2010 vláda Ivety Radičovej na ňu už schválila v rozpočte na rok 2011 len necelých 22 miliónov a na rok 2012 už len necelých 6 miliónov EUR. A to pri miere nezamestnanosti Slovenska, ktorá v rámci Európskej 27 patrí k najvyšším. Tento postup poškodzuje slovenského občana, a ožobračuje nezamestnaných občanov. A to nehovorím o zámeroch vlády Ivety Radičovej znížiť dávku v nezamestnanosti, ktorú v roku 2009 a 2010 na tlačovkách chceli razantne zvýšiť. Čiže ako som povedala hneď na úvod My sme nakladali na voz a vy kričíte, že koze je hladná, ibaže z nášho voza sa naje, avšak z Vašich doteraz zrealizovaných opatrení by už najradšej zdochla.