Admin
OZhpsr

1. Počasie umožňovalo realizovať projekty do 15. januára a z monitoringu vyplýva, že práce boli zrealizované na 60 – 70%. Model zamestnania aj v zimnom období je vhodný, pretože ľudia, tak ako v minulosti potrebujú pracovať, žiť a nie živoriť. Ľudia si túto prácu vážia a radi by v nej pokračovali. V čase snehovej kalamity, zamestnaní ľudia cez paragraf 50j pracovali na odpratávaní snehu, čím sa pracovné sily flexibilne využili. Po snehovej kalamite ľudia pokračujú v realizácii revitalizačných projektoch. Toto si starostovia veľmi chvália a aj vo svojich správach ocenili, že mali k dispozícií pracovnú silu na zvládanie snehovej kalamity. Možno tam, kde žijú poradcovia pani poslankyne Tomanovej sa v zime nepracuje, alebo celý rok nemajú sneh a majú pocit, že v zime sa má sedieť pri „peci“.

2. Na realizáciu projektov revitalizácie krajiny sa celkovo použilo 42 mil. EUR. 24 mil. EUR zo štátneho rozpočtu a 18 mil. EUR z Európskeho sociálneho fondu (ESF). Celkovo sa projektmi vytvorila príležitosť zamestnať viac ako 7.700 dlhodobo nezamestnaných na 6 mesiacov, ktorí vytvorili hodnotu vodozádržných opatrení viac ako 4,5 mil. m3 a ďalších viac ako 2.400 pracovných príležitostí prostredníctvom zhotoviteľov. Dohromady program vygeneroval viac ako 11.000 pracovných príležitostí. Teda štát ani ESF nestojí vytvorenie jedného pracovného miesta ani cent, pretože program je tak nastavený, že aj tí, ktorí boli zamestnaní prostredníctvom paragrafu 50j, vytvárali hodnoty pre svoje komunity a tou je nie len ochrana pred povodňami, ale a vytváranie vodných zdrojov, ktorých dôležitosť potvrdili historické suchá, ktoré celá stredná Európa zažila pred snehovou kalamitou. Tento model vytvárania zmysluplných pracovných príležitostí je unikátny a na mojej prednáške v utorok v talianskom Trevise pri preberaní ceny vzbudil pozitívny ohlas.

3. Doterajšia prax hodnotenia projektov prinášala veľa rizík. Často sa stávalo, že, že do rôznych výziev bolo prihlásených 5-10 násobne viac projektov ako bolo možné podporiť. Preto sme vypracovali kritériá priorít, podľa ktorých boli obce zoradené do poradovníka s najvyšším i prioritami. Preto sa to dalo okamžite po uzavretí výzvy vyhodnotiť bez akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku poradovníka i predlžovania času na hodnotenie. Práve táto rýchlosť vyhodnotenia bola kľúčovým momentom, lebo sa nedalo do poradovníka zasahovať a meniť jeho poradie. Prvých 200 obcí z najvyššou prioritou boli vyzvaní na vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa projektu. Obce sa mohli rozhodnúť, či to urobia cez zhotoviteľa, alebo svojpomocne. Iba 19 obcí sa rozhodlo realizovať projekt svojpomocne. Po vyhlásení verejného obstarávania, sa zhotovitelia uchádzali predloženým projektom o jej realizáciu. Táto fáza trvala maximálne jeden mesiac. Víťazné projekty obce predkladali na Úrad Vlády a po kontrole predloženého projektu i nevyhnutnom doplnení, ak nespĺňal požadované parametre a splnenia náležitých formálnych povinností, bol projekt schválený a odporúčaný na prípravu zmluvy. Celý proces trval cca 2 mesiac. U tých projektov, ktoré nespĺňali kritériá a museli sa dopĺňať, trval až 3 mesiace. Pracovalo sa teda na hodnotení 200 a nie 833 projektov. Toto starostovia veľmi ocenili, lebo obce nemuseli investovať do prípravy projektov, ktoré nemohli byť podporené. Tým sa nestrácal čas v hodnotení, ani peniaze obcí an prípravu projektov. Na Slovensku obce investovali milióny do projektov, ktoré ležia v šuplíkoch a je na pováženie, či sa to dá zmeniť. Príbeh definovania kritérií a vyhodnocovania projektov v revitalizácii krajiny ukazuje na veľmi efektívny model z hľadiska času, šetrenia verejných peňazí i prevencie pred korupciou. Ak toto pani Tomanová, resp. jej poradcovia nevidia, potom nemá právo pôsobiť voi verejných funkciách a rozhodovať o verejných prostriedkoch

4. Iba tri zo 488 obcí boli úspešné vo všetkých troch výzvach (Stará Bystrica – SMER, Krivany – SMER a Lipany- SDKÚ). V druhom projekte bolo podporených 138 obcí tých, ktoré boli podporené v prvom realizačnom projekte. Program opravy poškodenej krajiny je nastavený minimálne na 6 rokov a prednosť mali obce s najväčšou prioritou potreby revitalizácie krajiny. Išlo nie o dotáciu pre obec, ale riešenie priorít prevencie pred povodňami. Ďalší dôležitý argument je, že v 2. realizačnom projekte boli podporené obce v prameništných oblastiach Slovenska, aby to pomohlo v prevencii pred povodňami čo najväčšiemu počtu obcí.
5. Projekty neboli vyhodnocované, ale na základe Vládou chválených kritérií sa počítačovo vytvoril poradovník obcí s prioritami opravy poškodených častí, do ktorého Kravčík nemohol zasahovať, ani nemal potrebu, pretože Kravčíková filozofia je, že je treba odstraňovať poškodenosť častí krajiny tam, kde je najakútnejšia. MVO Ľudia a voda tak isto ako ktorákoľvek právnická či fyzická osoba mohla ponúkať služby pre spracovanie projektov, či jej realizáciu. Preto ani MVO Ľudia a voda nemohla byť vylúčená zo súťaže, podobne ako ani firma Ekostav s.ro (Kysuce)., ktorej majiteľom je ing. Pavol Šuty môj priateľ, lesný inžinier, ktorého poznám od roku 1993 a ktorý má bohaté skúsenosti s projektmi revitalizácie krajiny, ako nikto iný na Slovensku. Má sa preto MVO Ľudia a voda, kde sa 20 rokov rozvíjal program revitalizácie krajiny pod mojím vedením od môjho vstupu do funkcie manažéra projektu, ako aj firma Ekostav plaziť po kanáloch a neponúkať služby obciam za to, že ich bývalý kolega i priateľ robí výkonného manažéra vládneho projektu ? Firma Ekostav ani MVO Ľudia a voda nepotrebujú barličky ani orodovanie u starostov, aby mohli získať projekty realizácie. Mimochodom pani Tomanová opäť používa klamlivé údaje (neviem kto jej tie hlúposti radí) na vyvolanie zdania, že do MVO Ľudia a voda tieklo 1,3 mil. EUR. Realita je, že MVO Ľudia a voda ponúkla služby obciam a získala podiel na kontrole 0,107 mil. EUR.

6. Zverejnením výzvy sa uchádzali firmy o priazeň v obciach, čo je ich legitímne právo. V príklade firmy Ekostav, sa len potvrdilo, že u starostov nikto neloboval, ani výkonný manažér ani spolnomocnenec Vlády. Firma Ekostav sa uchádzalo u 26-tich obciach a vysuťažila realizáciu projektu v 11-tich obciach

7. Zo 190-tich obcí so fyzický navštívil 117 projektov a mám dostatočné informácie, ako a kde sa realizovalo. Návštevy obcí som absolvoval priebežne od júna do decembra. Obce predkladali postrealizačné zamerania a teraz je predmetom spracovania dát a údajom so zreálnením projektov. Ak existuje dokumentácia potvrdzujúca, že zádrže nedosahujú požadovaný objem, je povinnosťou to zverejniť.

8. Som rád, že pani Tomanová, resp. jej asistenti pracujú a monitorujú projekty revitalizácie krajiny. Preto očakávam, že sa o získané skúsenosti podelí.

9. Obce mali zmluvy s úradmi práce na dobu 6 mesiacov a zhotovitelia mohli realizovať práce v priebehu 3-5 mesiacov. To neznamená, že vodní robotníci nepracovali. Práve naopak. Zhotovitelia zodpovedali za koordináciu prác zamestnaných cez paragraf 50j za celé obdobie práce, čo sa aj stalo. Ak pani Tomanová má vedomosť, že to bolo inač, je povinná nahlásiť na kompetentný úrad podvod o zneužití finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu.

10. Bolo to presne naopak. Firmy sa uchádzali o realizáciu projektov u obcí a obec bola povinná ich v zmysle zákona o verejnom obstarávaní vyzvať na predloženie projektu do súťaže. Najvyšším kritériom pre víťazný projekt bol objem vodozádržných opatrení za stanovenú cenu 90.000 EUR s podmienkou koordinácie prác nezamestnaných cez paragraf 50j, ktorých obce v zmysle zmluvy s úradmi práce obce uzatvárali. Minimálny výsuťažený objem vodozádržných prvkov bol 30.000 m3. Vďaka tomuto kritériu sa podarilo vysuťažiť objemovo viac vodozádržných prvkov, ako sa plánovalo. To je aj ukotvené v zmluve medzi Úradom Vlády a obcami.

11. To že MVO Ľudia a voda ponúklo školenie obciam nie je žiadny problém ani konflikt záujmov, pretože agenda, ktorá sa 20 rokov rodila na MVO Ľudia a voda sa pretavila do Vládneho programu vziška zo skúsenosti MVO Ľudia a voda. MVO Ľudia a voda na školenie nevybral Úrad Vlády, ale organizácia sa rozhodla svoje skúsenosti ponúknuť obciam. Napokon sa školenie nerealizovalo, aby Kravčík nebol obviňovaný s klientelizmu, ani z lobovania pre organizáciu, ktorú 20 rokov rozvíjal aj s oprogramom. Mimochodom model vzdelávania sa rozvinul na projekte Ľudová univerzita vody, realizovaný v roku 2008, podporený Európskym sociálnym fondom, kedy ministrom práce a sociálnych vecí bola práve pani Tomanová, ktorá teraz toto kritizuje. Myslím si, že by sa mala tešiť, z toho, že sa rozvinul produkt zamestnanosti na revitalizácie krajiny za jej ministrovania.

12. V 1RP sa súťažilo o 90.000 EUR. V zmysle zákona o verejnom obstarávaní prieskumom trhu sa mohlo súťažiť 144.000 s DPH. V druhom súťažnom kole sa mohlo súťažiť prieskumom trhu o 24.000 EUR. Zníženie sumy na 20.000 EUR v druhom kole bolo rozhodnuté preto, aby sa do programu dostalo čo najviacej obcí a zamestnalo sa čo najviacej ľudí cez paragraf 50j. To sa aj podarilo a bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Vyššia suma realizačných projektov v lete bolo tiež správne rozhodnutie, lebo sa dalo viac práce urobiť aj mechanizmami a vtedy sa rozvíjali skúsenosti, ktoré sa významnou mierou pričinili k tomu, že aj o druhé kolo bol veľký záujem, napriek 4,5 menšiemu násobku finančných prostriedkov. Dôkazom tejto vhodne zvolenej stratégie je to, že obce mali v prvok kole problém zohnať v obci 10-tich ľudí na práce cez paragraf 50j a po druhom realizačnom projekte majú už teraz nahlásených niekoľko násobne vyšší počet záujemcov, ktorí čakajúä že budú môcť pokračovať na realizácii projektov.

13. Áno, bolo by to vhodne rozdeliť funkcie, aj preto, aby sa to dalo kapacitne realizovať. To že riadim, monitorujem i kontrolujem, je výsledkom šetrenia peňazí na manažment projektu.
14. Odpoveď vyvrátili starostovia na konferenciách, na ktoré bohužiaľ občianska iniciatíva Monitor chýba a nemá záujem sa stretávať, komunikovať a vymieňať skúsenosti. Z toho vyplýva, že OI Monitor je lobistická skupina na to, aby sa peniaze určené na konkrétnu realizáciu prác míňali na spracovávanie rozsiahlych štúdií, posudkov a analýz. K porušeniu ani európskej ani slovenskej legislatívy nedošlo. Všetci tí, ktorí sa oháňajú európskou i slovenskou legislatívou zrejme trpia stratou pamäte, že v roku 2010 Slovensko zasiahlo najničivejšie povodne v histórii Slovenska a ochrana zdravia, životov a majetku občanov pred živelnými pohromami je najvyššou prioritou. V takýchto prípadoch sa uplatňuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Civilnou ochranou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia. RRôzné prieky a pomyslné argumenty používajú tí, ktorí sú nahnevaní, že 100% finančných prostriedkov ide priamo na obce, preto je prekvapením, že pani poslankyňa a bývalá ministerka práce a sociálnych vecí používa tento neadekvátny lobistický argument.

15. Na to je najlepšia odpoveď starostu obce Brehy, ktorú môžete počuť tu: http://www.youtube.com/watch?v=FOhb9l4Lkr8

16. Starostlivosť o údržbu revitalizačných opatrení si vyžiada minimálne prostriedky. Už teraz obce uvažujú, že budú aj na revitalizačných opatreniach pokračovať, keď sa politikom nepodarí schváliť ďalšie projekty, pretože obce sú si vedome, že si musia sami pomáhať a systém verejnoprospešných prác im umožňuje zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a údržbe zariadení.

17. Pani Tomanová by nemala používať strašiaka o vysokých nákladoch, lebo tomu nerozumie. Skúsenosti na Slovensku i v zahraničí poukazujú na to, že vodozádržné opatrenia sa postupne zanesú sedimentmi a v nich vzniknú nové ekosystémy zarastené trávou a kríkmi. To prevezme funkciu prevencie pred povodňami. 20 ročný záväzok v zmluve s obcami sa dal preto, aby v prípadoch, ak by v danej lokalite vznikli developerské projekty, obec bude musieť urobiť náhradu za vodozádržné projekty. Pripomínam, že čistenie hrádzok a revitalizačných opatrení v eróznych ryhách by sa dalo prirovnať k sústavnému otváraniu jazvy na tele po jej zahojení, čo je absurdné a prosím pani poslankyňu Tomanovú, aby si dala záležať na kvalite svojich radcov, ak sa nechce cez takého vyhlásenia zosmiešňovať. Po jej prvom článku som pani poslankyňu pozval na konferenciu, bohužiaľ ani nereagovala. Nechcem sa vtierať do priazne. Myslím si však, že akýkoľvek poslanec Národnej rady SR zastupuje všetkých občanov v zastupiteľskej demokracii. Nechce sa mi veriť, že pani Tomanová háji záujmy lobistov.

Vláda SR tiež presadí, aby všetky nenárokovateľné dotácie a príspevky poskytnuté z verejných zdrojov boli zverejnené na internete, a zavedie súťažný princíp do procesu ich poskytovania.

Vláda SR presadí zásadnú reformu verejného obstarávania. V rámci povinného elektronického verejného obstarávania bude vláda SR presadzovať aj zavedenie elektronických aukcií ako povinnej formy obstarávania vždy, keď je to možné. Vláda SR bude presadzovať používanie súťažných metód verejného obstarávania, a to aj v tých prípadoch, v ktorých to dnes nie je povinné (neprioritné služby), a zavedie sprísnenie podmienok pri podprahovej metóde verejného obstarávania. V záujme zvýšenia transparentnosti verejného obstarávania vláda SR sfunkční centrálny vestník verejného obstarávania tak, aby verejnosť mohla jednoducho vyhľadávať všetky prebiehajúce zákazky podľa rôznych kritérií.

Súťažný princíp? Pod nosom Ivety Radičovej sa vytvorila skupina Vodnej Gorily, ktorá zneužila jej neznalosť zákona. Skupina, ktorá sa obohatila na účet obcí, ktoré nemajú skúsenosti pri posudzovaní takéhoto projektu vo svojom území. Zneužili obce za účelom PR Ivety Radičovej, ktorá sa zamilovala do svojho výkonného manažéra pána Kravčíka. Do človeka, ktorý už v minulosti v niektorých územiach oklamal verejnosť.

Po prečítaní otázok na pani Radičovú som pochopil, ako si predstavuje transparentnosť pri čerpaní verejných zdrojov. Ona môže, iní nie. Je nepochopiteľné, ako táto sociologička môže zasahovať´do problematiky životného prostredia. Veď ani nevie, koľko pracovných miest vlastne vytvorila, resp. nevytvorila v rámci tohto pochybného a nezákonného opatrenia. Teraz sa tvári, že ona nič, ona je len sociologička, ona je tretí sektor.

Katastrofa, keď začne riadiť štát učiteľka … Nič iné jej už neostáva, len sa vrátiť ku knižkám a naštudovať si legislatívu v oblasti vodohospodárstva …