Sťahujte TU.

Mnoho ľudí prejavilo dôveru v stranu SMER-SD a vo mňa. Preto budem robiť všetko pre
to, aby som nikoho nesklamala a splnila všetko, čo som sľúbila. Moje sľuby boli a sú
reálne dosiahnuteľné preto odo dnes na nich začínam pracovať. Či už formou zákonov,
alebo oslovením odbornej verejnosti, miest a obcí a ďalších inštitúcii aby sme
spoločne pripravili podmienky na realizáciu týchto opatrení. Viac hláv viac vie.
Nebudeme sa samozrejme hádať o tom, čo spraviť a čo nie, ako to mala vo zvyku
predošlá vláda. Budeme spoločne riešiť iba formality ako je výška to, či bude na
predaj z dvora 6, 7, alebo 10% DPH. Alebo to, či budú malé firmy podporené dotáciou,
daňovými prázdninami, odpustením odvodov na zamestnancov, či kombináciou všetkého.

Pevne verím, že nikoho nesklamem a naše Slovensko nebude mať iba ekonomický rast,
ale najmä rast zamestnanosti a bohatstva všetkých obyvateľov. Od batoliat, cez
mamičky a pracujúcich oteckov, až po dôchodcov a ich opatrovateľov. Na nikoho
nezabúdam. Je jedno, kto koho volil, lepšie podmienky pre život si zaslúži každý
občan SR.

S úctou
Viera Tomanová

Pokiaľ ide o legislatívu upravujúcu výkon ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, tejto predchádzali početné náročné rokovania s Ministerstvom zdravotníctva SR, výsledkom ktorých bolo moje presadenie právnej úpravy , ktorá uznala, že ošetrovateľská starostlivosť sa vykonáva aj v určených zariadeniach sociálnych služieb. Na základe toho možno aj zákon o odmeňovaní sestier uplatniť na sestry v zariadeniach sociálnych služieb. Bohužiaľ, musím ale povedať, že v čase, kedy som vykonávala funkciu ministerky, ale ani v čase vykonávania mojej poslaneckej funkcie som nezaznamenala, že by Ministerstvo školstva SR (ktorému to prislúcha) kládlo požiadavku začleniť ošetrovateľskú činnosť, ktorú sestry vykonávajú v reedukačných zariadeniach, do príslušných zákonov.

Ak by som však v nasledujúcom období mohla veci svojimi rozhodnutiami ovplyvniť, určite sa opätovne zasadím o začlenenie reedukačných zariadení do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a následne pripravím zmenu legislatívy tak, aby aj sestry v reedukačných zariadeniach mohli byť adekvátne odmeňované.

pred niekoľkými dňami sa mne aj niekoľkým denníkom dostal do rúk príspevok „Klientelizmus v Programe protipovodňových opatrení“, po prečítaní ktorého Vás verejne žiadam o vysvetlenie nižšie uvedených otázok. Nastolenie týchto otázok považujem za dôležité už aj kvôli tomu, že na svojej internetovej stránke som zverejnila aktivistami spracovaný rozsiahli rozbor Programu poukazujúci práve na klientelizmus, neodbornosť, neadekvátnu finančnú náročnosť projektov. V rámci Programu obce získali z Úradu vlády SR finančné prostriedky na vybudovanie prehrádzok na zadržiavanie vody pri prívalových dažďoch a z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prostriedky na vytvorenie krátkodobých pracovných miest na jeho realizáciu.

Proti Programu sa v minulom roku vytvorila občianska iniciatíva MONITOR. Podľa jej vyjadrenia vybudované prehrádzky nespĺňajú svoj účel, vybudovaný objem vodozádržných opatrení bol niekoľkonásobne predražený a v budúcnosti namiesto toho, aby pomáhali budú skôr predstavovať potenciálne ohrozenie. Príspevok poukazuje na zlyhanie programu po technickej stránke; dôkazom sú videozáznamy a zároveň aj skúsenosti niektorých obcí, ktoré sa v minulom roku zapojili do programu protipovodňových opatrení a zároveň si overili fungovanie resp. nefunkčnosť týchto opatrení v čase, keď obce postihli prudké dažde, ktoré mali za následok vyliatie riek z koryta a zaplavené pivnice rodinných domov. Kriticky sa staviam k faktu, že Váš úrad poskytol peniaze na realizáciu projektov na cudzom majetku. Namiesto toho, aby sa takéto aktivity realizovali priamo s vlastníkmi, správcami lesov a povodí potokov a riek, ktorí sa však k tomuto programu stavajú kriticky, peniaze ste rozdelili medzi obce.

Priamo vo Vašom úrade pôsobí človek, ktorý v čase keď sa rozdeľovali finančné prostriedky obciam bol aj predsedom občianskeho združenia zabezpečujúceho spoplatnené školenie k programu a zároveň jeho združenie získalo zákazky v obciach, realizujúcich protipovodňové opatrenia.

K dnešnému dňu zo strany koaličných partnerov neexistuje jednotná zhoda o počte vytvorených pracovných miest podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v obciach, ktoré získali príspevok z Úradu vlády SR, hoci sú z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu vyčlenené prostriedky na tvorbu pracovných miest vo výške 42 miliónov eur.

Existuje vážne podozrenie zo zmanipulovania prieskumu trhu pri výbere dodávateľov, nakoľko sa vytvorila skupina súkromných spoločností, ktoré takto získali finančne významný podiel na realizácii programu.

Okruh otázok:

1. Protipovodňové opatrenia sa realizujú voľne v prírode, napr. v lese, v korytách riek a pod. 2. realizačný program sa začal realizovať na prelome mesiacov október/november, teda v mesiacoch, kedy sezónne práce končia. Realizácia opatrení podľa 1. realizačného programu trvala v rozpätí 3 – 5 mesiacov.
Otázka:
Ako sa realizoval 2. realizačný projekt v zimných mesiacoch, keď budovanie protipovodňových opatrení má sezónny charakter a vzhľadom na zimu, sneh, zamrznutú pôdu sa nedali vykonávať žiadne práce? Ako sa riešilo využívanie novovzniknutých pracovných miest vytvorených podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti na realizáciu opatrení v rámci 2. realizačného projektu.

2. Na pilotný a dva realizačné projekty boli vyčlenené prostriedky v objeme 33 miliónov eur priamo z Úradu vlády SR. K tomu sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 42 miliónov eur na vytvorenie nových pracovných miest viazaných aj k programu protipovodňových opatrení. Nikde v materiáloch sa oficiálne neuvádza, koľko stojí jedno vytvorené pracovné miesto.
Otázka: Môžete vyčísliť náklady na jedno pracovné miesto pri zarátaní výdavkov vynaložených z Úradu vlády SR a výdavkov z úradov práce na úhradu podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti? Z rozpočtu národného projektu žiadam zarátať iba výdavky na tie pracovné miesta, ktoré sa viazali na program protipovodňových opatrení.
Otázka: Viete presne povedať, koľko nových krátkodobých pracovných miest bolo vytvorených len na realizáciu tohto programu?

3. Pre odborníkov v oblasti projektového riadenia a tých, ktorí pracujú s projektmi je nepochopiteľné, ako dokázali úradníci vyhodnotiť približne 830 žiadostí obcí z jedného dňa na druhý. Aj keď tieto žiadosti vyhodnocovali podľa nejakého vyhodnocovacieho programu a priebežne, údaje bolo potrebné do počítača nahodiť a spracovať.
Otázka: Viete povedať, koľko zamestnancov vykonávalo hodnotenie a ako je možné, že výsledky boli zverejnené deň po ukončení lehoty na predkladanie žiadostí o príspevok na protipovodňové opatrenia?

4. V Programu protipovodňových opatrení ste doteraz realizovali pilotný a dva realizačné projekty. O zapojenie sa do projektu bol zo strany obci záujem. Napriek tomu existuje skupina obcí, ktoré boli uspokojené vo všetkých troch výzvach.
Otázka: Viete vysvetliť, prečo bolo niekoľko obcí úspešných vo všetkých troch výzvach, respektíve v dvoch?

5. Za realizáciu programu protipovodňových opatrení na Úrade vlády SR zodpovedal generálny manažér p. Kravčík. V čase vyhodnocovania a výberu obcí, školenia pracovníkov obcí a prieskumu trhu bol aj predsedom občianskeho združenia MVO Ľudia a voda.
Otázka: Ako ste mohli dopustiť, že generálny manažér programu pôsobil v čase vyhodnocovania a výberu projektov ako predseda v občianskom združení MVO Ľudia a voda, ktoré získalo v 1. realizačnom projekte podiel na kontrole a realizácii projektov v obciach v objeme takmer 1 300 000,- Eur. (druhý realizačný projekt ešte nie je preskúmaný)
Otázka: Ako zdôvodníte fakt, že pán Kravčík verejne potvrdil, že majiteľom jednej zo spoločnosti, ktorá získala veľký podiel zákaziek od obcí je jeho dlhoročný priateľ?

6. Obce realizovali projekty dodávateľsky. Výber dodávateľa obce vykonávali prieskumom trhu, kedy oslovili aspoň tri podnikateľské subjekty. Na základe údajov obcí vznikli také skupiny obci, ktoré oslovovali tie isté stavebné firmy.
Otázka: Pýtame sa, ako je možné, že existujú skupiny obcí, ktoré v rámci prieskumu trhu oslovili rovnaké subjekty?

7. Obce sa v zmluve uzatvorenej s Úradom vlády SR zaviazali, že v rámci protipovodňových opatrení vybudujú protipovodňové zádrže v objeme 30 000m3. Existuje dokumentácia potvrdzujúca, že zádrže nedosahujú požadovaný minimálny objem.
Otázka: Ako bola zabezpečená kontrola na mieste a porovnanie toho, či objem protipovodňových zádrží v objeme minimálne 30 000 m3 bol aj skutočne vybudovaný, keď je poukazované na fakt, že objemovo skutočnosť nezodpovedá vyfakturovanej sume.

8. Pri zúčtovaní výdavkov vynaložených na vybudovanie protipovodňových zádrží boli uhradené a Úrad vlády SR aj uznal také faktúry, ktoré neobsahujú rozpis položiek resp. vykonaných prác a poskytnutých služieb. Takéto účtovné doklady nesmú byť v zmysle zákona o účtovníctve uznané a uhradené.
Otázka: Ako mohli byť zúčtované také faktúry, ktoré nemajú rozpis vykonaných prác a služieb?

9. Dodávatelia podľa zmluvy o dielo v obciach vybudovali protipovodňové prehrádzky spravidla za 3 – 5 mesiacov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny preplácali mzdy pracovníkom aj za mesiace, počas ktorých ešte nezačala resp. už skončila výstavby protipovodňových prehrádzok.
Otázka: Ako bola zabezpečená kontrola účelu použitia prostriedkov na úhradu mzdových nákladov na novovytvorených pracovných miestach?

10. Obce realizovali výstavbu prehrádzok za približne 90 tisíc eur na základe oslovenia troch podnikateľských subjektov. Vytvorili sa skupiny obci, ktoré oslovili rovnaké stavebné firmy. Výsledkom toho je fakt, že jedna stavebná firma bola úspešná v niekoľkých obciach (napr. UNISTAV s. r. o. Prešov, ENVIGEO, a. s. Banská Bystrica, Kaping, s. r. o. Prešov, Vodales, s. r. o. Zvolen, 3SC, s.r.o. Svinia, EKOSTAV Oščadnica, s. r. o., SANSTAV Group, a. s. Bojná). MVO Ľudia a voda bola garantom projektov a spracovateľom projektovej dokumentácie vo viac ako 10 obciach. Podľa stanov občianske združenie nemá v činnostiach vymedzenú túto oblasť.
Otázka: Ako je možné, že podnikateľské subjekty dostali naraz zákazky vo viacerých obciach. Pričom jeden takýto podnikateľský subjekt získal zákazku aj od 10 – 15 obcí. (zatiaľ ide iba o údaje 1. realizačného projektu nakoľko 2. ešte nebol aktivistami vyhodnotený).

11. Len 10 dní po ukončení výberového procesu obcí a miest, ktorým bol schválený príspevok na protipovodňové opatrenia občianske združenie MVO Ľudia a voda organizovalo v dňoch 28. – 31. 3. 2011 školenie ich pracovníkov. Cena školenia na účastníka bola 397,- eur. Náklady na školenie boli súčasťou schváleného rozpočtu projektu obcí.
Otázka: Prečo školenie neorganizoval Úrad vlády SR. Nedomnievate sa, že aj tu išlo o obídenie zákona o verejnom obstarávaní? Ako je možné, že MVO Ľudia a voda školila obce v Programe protipovodňových opatrení, a to v čase, keď bol ešte jeho predsedom pán Kravčík? Obce si mali vyčleniť na školenie v rozpočte vopred odporučenú sumu. Čo hovoríte na to, že pán Kravčík sa dopustil konfliktu záujmov; na školení sa zúčastnil aj ako generálny manažér aj ako predseda OZ MVO Ľudia a voda.

12. Ako zdôvodníte, že v rámci 1. realizačného programu boli na výstavbu rôznych prehrádzok vyčlenené na jednu obec prostriedky vo výške 90 tisíc eur a v 2. realizačnom projekte už iba 20 tisíc eur. Nevidíte v tom paralelu s uplatňovaním zákona o verejnom obstarávaní. Do 31. 3. 2011, kedy bol realizovaný 1. realizačný projekt sa prieskum trhu na stavebné práce vykonával v hodnote do 120 tisíc Eur. Od 1. 4. 2011 sa táto suma znížila na 20 tisíc Eur. Nezdá sa Vám účelové stanovenie výšky príspevku na budovanie zádrží a jej prispôsobenie limitom pre priame zadanie?

13. Neprekáža Vám, že programový manažér p. Kravčík program riadi, monitoruje a aj kontroluje? Nemyslíte si, že bolo porušené pravidlo oddelenia funkcií?

14. Voči realizácii Programu sa vytvorila občianska iniciatíva Monitor, ktorá poukazuje na to, že prehrádzky v lesoch a iné drobné opatrenia rozložené v povodí alebo priamo v toku riek nemôžu byť funkčné. Ich veľkosť je založená skôr na intuícii spravidla odborne nespôsobilých garantov prác, či stavebných firiem, ktoré práce v teréne vykonávali. Kvôli tomu, že prehrádzky môžu podľa názoru zástupcov občianskej iniciatívy predstavovať potenciálne ohrozenie boli ste vyzvaná odstrániť zrealizované vodozádržné opatrenia.
Otázka: Ako vysvetlíte, že táto občianska iniciatíva poukazuje na fakt, že pri jeho schvaľovaní a realizácii došlo k porušeniu európskej a slovenskej legislatívy. Isto si pamätáte, že Program bol na rokovanie vlády SR predložený a schválený napriek zásadným rozporom práve tých ministerstiev, ktorým spadajú do kompetencie vodohospodárske otázky a lesy.
Otázka: Viete vyvrátiť tvrdenie aktivistov, že vodozádržné opatrenia nespĺňajú najzákladnejšie kritéria na stabilitu a dlhodobú udržateľnosť ich vodozádržných funkcií.

15. Aktivisti občianskej iniciatívy Monitor vykonali v teréne videozáznamy o skutočnom stave niektorých hrádzok. Medzi takými sú aj hrádzky v lese pri obci Brehy. Tie sa po niekoľkých týždňoch od ich postavenia stali nefunkčné, nestabilné. Starosta obce daný stav vysvetľuje tým, že správca lesov Lesy SR rozobral prehrádzku pre ťažbu dreva po kalamite. Starosta zastáva názor, že je to problém správy lesa a nie problém realizácie programu.
Otázka: Ako vysvetlíte problémovú situáciu s vybudovanou prehrádzkou v lese pri obci Brehy? A ako zaručíte, že takýchto prípadov sa v praxi nevyskytne viac a že starostovia budú nútení urobiť nápravu na vlastné náklady?

16. Keďže sa obce v zmluve s Úradom vlády SR zaviazali, že budú 20 rokov udržiavať protipovodňové prehrádzky vo funkčnom stave, ich údržba si počas daného obdobia vyžiada nemalé finančné prostriedky, ktoré sa odčerpajú z rozpočtov obcí a miest.
Otázka: Boli obce upovedomené, že koľko ich bude stáť ročná údržba týchto protipovodňových prehrádzok počas 20 rokov?

17. Vybudované prehrádzky si každoročne vyžiadajú vysoké náklady na údržbu, na vykonanie čoho musia obce mať rozpočtované finančné prostriedky.
Otázka: Boli pred podpisom zmluvy s Úradom vlády prerokované protipovodňové opatrenia na obecných/mestských zastupiteľstvách, ktoré schválili spolufinancovanie a údržbu počas 20 rokov?

Viera Tomanová, v. r.
poslankyňa NR SR

dostal sa mi do rúk predvolebný leták Vašej strany, preto som sa rozhodla reagovat’ na text, ktorý v ňom uvádzate. Na druhej strane letáka sa totiž chválite “Čo dokázali 4 obyčajní?” Podl’a Vás ste splnili 18 bodov. Zabudli ste však dopísat’ 19. bod -”podporili sme schválenie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zakon č. 448/2008 Z.z. 0 sociálnych službách, ktorý poškodzuje dôchodcov umiestnených v domovoch seniorov.”

V prvý decembrový deň, ked’ mal byt’ na zasadnutí Národnej rady SR nový zákon schválený, prišli dôchodcovia z viacerých Domov dôchodcov do parlamentu a protestovali proti jeho schváleniu.
Ešte pred schval’ovaním, ked’ ste vo vestibule parlamentu prechádzali popri nás, oslovila som Vás a opýtala sa “Prečo vy, Obyčajní I’udia, nemyslíte na nás obyčajných I’udí?” Boli ste zaskočení takouto priamou otázkou, preto som Vám vysvetlila, prečo protestujeme proti schváleniu nového zákona. Napokon, Vy iste viete aké biedne sú dôchodky najmä tých dôchodcov, ktorí odchádzali do dôchodku pred r. 2004. Odpovedali ste ” Nesúhlasili sme so schválením zákona v lete a nepodporíme ho ani teraz, ked’ sa bude schval’ovat’.” Oklamali ste nás, lebo vd’aka Vám bol zákon schválený nielen 1. decembra 2011, ale aj 31 . januara 2012, ked’ sa vrátený prezidentom Siovenskej republiky v Národnej rade znovu prerokovával.
Vo Vašom predvolebnom letáku, okrem iného, ešte uvádzate: “Dôverujete nám? chcete nám pomôct’?” ,,Pýtam sa Vás, pán Matovič: Za čo Vám máme dôverovat’ a pomáhat’, ked’ ste nás, seniorov, zradili a oklamali? Snád’ nečakáte, že Vás za ten podraz a klamstvo budeme volit’.”

Eva Benčičová
V Bratislave 20. februára 2012