Podporujme svojich hoci drobných zamestnávateľov, ktorých život je spojený so Slovenskom, a ktorí svoje ťažko zarobené peniaze spotrebujú tu doma. Tu žijú, platia energie, jedia, tankujú palivo do áut, kupujú si oblečenie, deťom hračky, skrátka tí, ktorí zase podporia ekonomiku štátu a zaplatia tu dane.

Moja predstava by bola nasledovná: Napríklad otec automechanik, ktorý má syna rovnako zručného ako on sám a tiež sa zaujíma o autá. Ak zamestná svojho syna, vytvorme mu teda na to priestor a odpustime dane jemu namiesto veľkej zahraničnej spoločnosti. Nech namiesto zaplatenia daní za jeden rok zainvestuje do dielne, ktorú prenechá synovi. A ukážte mi otca, ktorý také niečo nespraví s radosťou a hrdosťou. Komu inému odovzdá ochotnejšie všetko čo vie ako svojmu potomkovi. A ak náhodou má otec dcéru, tá isto privedie ženícha, alebo má zase susedka kaderníctvo a syna, ktorý by sa rád vyučil za automechanika. Tým chcem povedať, že to nemusia byť len pokrvní príbuzní, ale aj známi a priatelia, ktorí by mohli spoločne pracovať v štátom podporenom rodinnom podniku. No a tu azda vyjdem v ústrety aj mojim večným kritikom k zákonníku práce. Lebo vo firme, kde si zamestná rodič vlastné dieťa, určite si poradí aj s jeho pracovnými návykmi. Poznáme to predsa rodičia všetci , niekde síce uľavíme a privrieme oči, ale na druhej strane vieme najlepšie kedy a ako ratolesť vrátiť do náležitých medzí.

Vrátim sa však k tým firmičkám. Z európskych fondov vieme využiť veľmi slušný finančný balík práve na zamestnávanie absolventov . Myslím , že by sa to dalo skĺbiť už s praxou počas štúdia. Je potrebné podporiť práve štúdium takých profesií, ktoré nám z pracovného trhu skoro vymizli. A súčasne vytvoriť prepojenie s už existujúcimi firmami. Vysvetlím svoju predstavu – študenti tak stredných ako aj vysokých škôl by mali povinnú prax. Dokonca podľa mojich predstáv aj platenú. Existovali by zmluvy s firmami, ktoré by mali záujem vychovať si pracovníkov – nielen pre seba – a brali by si študentov k sebe na prax. Takéto firmy by z európskych peňazí mohli zariadiť dielne pre praxujúcich študentov, nakúpiť si potrebné stroje a zariadenia pre prax a cvičenia študentov, zaplatiť človeka, ktorý sa praxujúcim bude venovať. Mohli by sa vytvoriť aj poradenské centrá, ktoré by zase pripravovali študentov, ktorí sa chcú sami dať na podnikanie, ako začať, ako založiť firmu, ako vybaviť úver, atd…

Samozrejme, píšem veľmi jednoducho, ale som toho názoru, že pre tieto prípady by aj legislatíva mala byť upravená tak aby takéto riešenie bolo dostupné každému občanovi Slovenska.

Ide o príspevok pri starostlivosti o dieťa do veku troch rokov, rodičovský príspevok, príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a samozrejme prídavok na nezaopatrené dieťa.

Keď sme k 1.1.2010 menili zákon, ktorým sme rodičom chceli dať možnosť rozhodnúť sa , či sa budú venovať iba výchove svojho dieťaťa alebo budú popri dieťati budovať aj svoju kariéru, dali sme do zákonov dve možnosti.

1. Matka alebo otec, ktorí chcú byť k dispozícii iba svojmu potomkovi, dostanú za celodennú starostlivosť oň 256 EUR, teda výšku minimálnej mzdy, to v prípade ak bola matka poistená – inými slovami pracovala a platila odvody a dane. Pre tie matky, ktoré takto poistené neboli bola výška mesačného príspevku nie 256 ale 164,22 EUR.

2. Rodič, ktorý sa rozhodne ísť do práce skôr ako jeho dieťa dovŕši vek troch rokov a dá svoje dieťa do predškolského zariadenia, prípadne opatrovať inej právnickej alebo fyzickej osobe, dostane 25 % z ročného rodičovského príspevku vopred v hotovosti (čiže 3 mesačné príspevky, 3 x 256 = 768 EUR) a navyše mu prispejeme na opatrovanie dieťaťa mesačne až do sumy 164,22 EUR, až kým dieťa nedosiahne vek troch rokov a to na každé dieťa, ktoré dá do predškolského zariadenia. Čiže v prípade ak má dvojičky, trojičky alebo viac dostane týchto 164 EUR na každé dieťa.

Vtedajšia celá opozícia mi nevedela prísť na meno a prezentovala ma ako najväčšiu hyenu, či sa nehanbím siahnuť rodičom na živobytie, či sa dá z toho vyžiť, že je to málo atď. Podotýkam, že z rodičovského príspevku sme zaviedli a aj platili odvody do sociálneho poistenia.

Mihál uvedený príspevok 256 EUR znížil na 190, s odôvodnením, že príspevok treba zjednotiť a nie diskriminovať matky či niektorá bola alebo nebola poistená, a že dňom narodenia dieťaťa majú aj poistené aj nepoistené matky rovnaký nárok na príspevok. Čo tam po sociálnej spravodlivosti či zásluhovosti, veď vysvetlil, že pridáva tým matkám, ktoré mali príspevok nižší. Čo tam po tom, že berie síce poisteným 66 EUR a pridáva nepoisteným iba 26.

Nuž počítať Sulíkovci vedia – do vlastného vrecka určite – viď platy poslancov. Ani nie polroka po prevalcovaní NRSR týmto návrhom SASky, prichádza s návrhom poslanec Kaník. Návrhom nie hocijakým – navrhuje znížiť rodičovský príspevok až o 50 % a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa navrhuje zobrať úplne teda pomoc pri narodení dieťaťa chce celkovo znížiť až o 680 EUR. Pýtate sa prečo? Pre toto:

Dôvodová správa zákona pána Kaníka obsahuje toto vysvetlenie: V záujme zvýšiť motiváciu rodičov nájsť si prácu a udržať si zamestnanie a to aj v nižšie platených funkciách a znížiť pre tých rodičov, ktorí neboli pred narodením dieťaťa poistení, teda nepracovali a neboli ani študentmi.

Čo tam po tom, že zníženie rodičovského príspevku obhajovali práve rovnoprávnosťou zamestnanej a nezamestnanej matky. A kdeže by si milá vládna koalícia ešte uvedomila, že takto trestá rodičov, ktorí žijú v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá dosahuje 20%, 30 % niekde dokonca až 37%.

Možno si aj uvedomuje, ale chce ušetriť a nevadí, že je to na malých deťoch a mladých rodinách a nevadí že práve deti od 0 do 17 rokov sú najviac ohrozené chudobou. Preto je takýto návrh zákona zlý a zákerný.

Takže ešte raz – dávky štátnej sociálnej podpory majú prispieť práve tam, kde nastala určitá sociálna udalosť a výdavky rodiny sa zvýšili a túto udalosť sa štát rozhodol podporiť. Podporiť, nie motivovať k práci. Nie trestať rodičov, ktorí dlhodobo žijú z pomoci v hmotnej núdzi a ich príjem trvale nedosahuje sumu životného minima a ktorí trvale žijú v biede.

Výsledok týchto zákonov bude pre rodičov opäť rozdielny mesačný rodičovský príspevok 190 EUR a 95 EUR mesačne. A ich hlavný rozdiel je v tom, že budú VÝRAZNE nižšie ako boli za vlády Róberta Fica. A hľa tá istá situácia, ako pred veľkou hrou ministra Mihála, matky ktoré pracovali, budú mať rodičovský príspevok vo výške 190 EUR – čo je o 66 EUR mesačne menej ako to bolo za vlády Róberta Fica a matky ktoré nepracovali, lebo napr. nemali možnosť pracovať, alebo ŤZP matka, ktorá pracovať nevládze, ale o svoje dieťa sa svedomite stará dostane rodičák iba 95 EUR. Do príjmu sa však tejto matke započíta 190 EUR.

Zaujímavé je, že práve za tieto matky platí Minister Mihál súkromným finančným inštitúciám – dôchodcovským správcovským spoločnostiam do tzv 2. Piliera a to zo štátneho rozpočtu, a nevadí mu pritom, že z týchto štátnych peňazí – peňazí nás všetkých DSS stŕhajú a dlhé roky budú stŕhať poplatky a to aj napriek tomu, že DSS ky tieto peniaze za uplynulé obdobia vôbec nedokázali zhodnotiť. Mihál radšej zrušil garancie, aby viac ostalo DSSkam – súkromným finančným inštitúciám a nie na starobu, súčasných matiek, ktorým pri svojej sociálnej politike neumožňuje prežiť obdobie narodenia a dojčenia dieťaťa. Navyše matky, ktoré dlhodobo nemajú príjem, do 2 piliera neprispejú nič okrem toho, čo tam za ne vložil štát a tak ak za tieto peniaze nedokážu kúpiť doživotnú rentu, peniaze platené z daní nás všetkých využijú iba DSS, ktoré si z nich budú pravidelne stŕhať poplatky. Mihálovi nevadí, že ide o neefektívne vynakladané peniaze zo štátneho rozpočtu.

No a perlička na záver: Prídavok na dieťa by minister Mihál rád poskytoval iba do 15 rokov veku dieťaťa. Jeho skrátenie chcel stihnúť ešte do volieb. Dúfam, že sa mu to nepodarí.