Starý človek odkázaný na opateru teda aby rodine, – ktorá na tom nie je nijak valne a skutočne nemá ako mu doplatiť za pobyt v zariadení – uľahčil dopláca z peňazí, ktoré mu zo zákona majú ostať, prípadne z úspor ak nejaké má. No a ak sa minú tak nemá potom za čo si kúpiť ani malinovku – nehovoriac o potrebných liekoch alebo vyšetrení, ktoré je spoplatnené. Napr. osteoporóza – vyšetrenie = 19,—EUR.

Nie všetko ide hneď, takže začali by sme tými najstaršími – ľudia od 80 rokov by mali lieky, ktoré potrebujú úplne zadarmo, to sú tí, čo majú najnižšie dôchodky. O vyšetreniach sa ani nejdem vyjadrovať. Človek, ktorý platil a platí zdravotné odvody, musí mať garantovanú dostupnú zdravotnú starostlivosť aj vtedy, keď už je na dôchodku.

Rodičovská dovolenka

• Nárok na pracovné voľno podľa Zákonníka práce z dôvodu starostlivosti o dieťa majú obaja rodičia a dokonca ho môžu čerpať aj súčasne. Rodičia sa môžu dohodnúť, kto bude čerpať rodičovskú dovolenku a kto z nich bude poberať rodičovský príspevok – štátnu sociálnu dávku s účelom prispieť na starostlivosť o dieťa. Výsledok dohody medzi rodičmi o čerpaní rodičovskej dovolenky je však výrazne nerovnovážny.
• Počet otcov čerpajúcich rodičovskú dovolenku ešte nikdy neprekročil 2 %.
• – Ostatné dostupné údaje za 3. kvartál 2010 uvádzajú 1000 mužov čerpajúcich rodičovskú dovolenku a 71 000 žien.
• Rodičovstvo má na zamestnanosť otcov a matiek odlišný dopad. Zatiaľ čo u otcov sa zamestnanosť zvyšuje zo 79% na 88,6%, u matiek klesá zo 79,3% na 66,7%.
• Rozdiel zamestnanosti žien s deťmi a bez detí je -12,5 p.b a medzi otcami a matkami takmer -22 p.b.
• Otcovstvo muža v zamestnanosti skôr udržuje, matky zo zamestnania vyraďuje a zakladá diskriminačné prostredie medzi partnermi v rodine aj na pracovisku.

Starostlivosť o rodinu

• Aj keď v ostatných rokoch zaznamenávame stúpajúci trend podielu mužov na domácich prácach a starostlivosti o deti, ešte stále pretrváva väčší podiel starostlivosti o rodinu na ženách – matkách.
• Zamestnané ženy venujú domácim prácam a starostlivosti o rodinu 2X toľko času ako muži.
• Hoci muži trávia viac času v platenej práci (o 4 hodiny), po započítaní aj neplatenej práce celková priemerná týždenná dotácia vynakladaná na platenú a neplatenú prácu je u žien 80 hodín a 68 hodín u mužov.
• Tam, kde má jeden z partnerov viac zdrojov a lepšie postavenie, druhý partner venuje domácim prácam viac času. Rodový príjmový rozdiel tu teda zakladá aj nerovnomerné rozdelenie neplatenej práce.

Neplatená práca žien

Narodenie dieťaťa znamená pre ženy začiatok sociálneho znevýhodňovania.

• Rodičovská práca v rannom štádiu vývinu dieťaťa sa počas prvých 28 týždňov ( po novom 34 týždňov ) ohodnocuje poistnou dávkou – materským, podmieneným predchádzajúcim prispievaním do sociálnej poisťovne.
• V roku 2010 to bolo v priemere 317,90 (55% vymeriavacieho základu), čo predstavovalo zvýšenie v priemere o 32 eur v porovnaní s rokom 2009, ale len približne o 10 eur viac ako bola minimálna mzda alebo o 48 eur viac ako životné minimum. V januári 2011 sa už pravdepodobne prejavilo zvýšenie 60% vymeriavacieho základu a priemerné vyplácané materské bolo 339,3 eura.
• Do troch rokov dieťaťa potom matky poberajú sociálnu dávku – „rodičovský príspevok na starostlivosť o dieťa“ v priemere 195 eur.
• To je ohodnotenie častokrát viac ako 16 hodinovej dennej opatrovateľskej práce žien v rodine.
• Ak by mala byť dodržaná minimálna hodinová mzda (1, 768 eura v roku 2010), potom opatrovateľská práca žien by mala predstavovať minimálne 800 eur mesačne.

POZNÁMKA: Uvádzané údaje sú však priemernými výškami a matka môže dostávať materské pod hranicou životného minima. V roku 2010 dávku hmotnej núdze a zároveň materské či rodičovský príspevok poberalo 1 315 osôb z neúplných rodín (väčšinou žien ich detí) a 398 osôb z úplných rodín.

• Za tú istú prácu na platenom trhu práce by dostala žena čistú mzdu 406,59 eura.
• Pritom nie je zohľadnená neadekvátnosť nízkej hodnoty opatrovateľskej a výchovnej práce na platenom trhu práce.
• Matka starajúca sa o dieťa v súkromnej sfére, t. j. dostane za obdobie do 2 rokov veku dieťaťa v priemere 5 517 eur, na platenom trhu práce by zarobila 9 744 eur v čistom. Rozdiel činí 4 227 eur. Pri viacerých deťoch rozdiel narastá, nehovoriac o stratách v dôsledku znížených príležitostí napr. ďalšieho vzdelávania či kariérneho postupu minimálne počas 2 rokov, čo sa žena stará o dieťa v domácnosti.

Porovnanie adekvátnosti výšok miezd a sociálnych dávok za opatrovateľskú prácu žien

Poznámka: priemerný rodičovský príspevok k decembru 2010 a v roku 2011 za január; životné minimum pri posudzovaní jednej fyzickej osoby a jedného nezaopatreného dieťaťa vždy k 1.7. kalendárneho roka, poberatelia/ľky DHN za december 2010. Zdroj: Sociálna poisťovňa, MPSVR SR, ÚPSVR, ŠÚ SR

Rozdiel príjmu ženy za rovnakú prácu podľa sféry vykonávania práce

Poznámka: v súkromnej 28 týždňov poberania materského a 17 mesiacov poberania rodičovského príspevku v roku 2010, vo verejnej sfére (na platenom trhu práce) ide o čistú mesačnú mzdu rovnakého obsahu v kategórií „detské pestúnky, opatrovateľky, pomocní vychovávatelia“ v 3.kvartáli 2010 Zdroj: Sociálna poisťovňa, UPSVR SR, ISCP Trexima a vlastné prepočty

• Situácia sa opakuje pri opatrovaní odkázaných členov rodiny v staršom veku ženy.
• Pri opatrovaní blízkych osôb dostávajú ženy nie plat, ale sociálnu dávku (peňažný príspevok na opatrovanie).
• Dlhodobo ženy tvoria 80% percent zo všetkých poberateľov/liek príspevku na opatrovanie a priemerná výška (testovaná príjmom) je 139 eur mesačne.

Predškolské zariadenia

• Dostupnosť nie je adekvátna.
• Počet predškolských zariadení pre deti aj napriek nárastu počtu narodených deti nestúpa, zvyšuje sa skôr počet tried pri priemernom počte 19,5 dieťaťa na jednu triedu.
• Od roku 2008 pribudlo 218 tried.
• V Petržalke napríklad odmietli 300 detí, hoci každoročne mestská časť žiada o výnimku, aby mohla umiestniť viac detí. Z viacerých miest hlásia preplnenosť škôlok aj vzhľadom na to, že náklady na prevádzku sú pre obce a mestá vysoké.
• Pomôcť by mal nepriamo príspevok na starostlivosť o deti – po novom najviac 230 euro.
• Matky a otcovia však musia nastúpiť do práce skôr ako im skončí rodičovská dovolenka.
• V decembri 2010 poberalo príspevok na starostlivosť dokopy 5 715 rodičov (95% matiek) v priemernej výške 63,6 eura.
• Na zariadenia, resp. na jedno dieťa v zariadení prispel štát v priemere 80 eurami pre 1 983 detí.
• Príspevok na starostlivosť však využívajú rodičia aj pre inú fyzickú osobu (2 269 žiadostí/detí) alebo pre rodiča dieťaťa ( dokopy 1 039 žiadostí/detí) s minimálnou výškou príspevku 41 eura.

Čo s tým urobíme?

Uvedenú nevýhodnú situáciu žien chceme v budúcom volebnom období riešiť nasledovne:

Opatrenia aktívnej politiky trhu práce

• Aj naďalej budeme uplatňovať opatrenia aktívnej politiky trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie – medzi nimi aj:
• osoby staršie ako 50 rokov,
• rodičia starajúci sa najmenej o tri deti do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo osamelý rodič starajúci sa aspoň o jedno dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
• občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní svojho pracovného života a rodinného života.

Poznámka: v týchto prípadoch ide spravidla o ženy.

• Zavedieme nové opatrenie aktívnej politiky trhu práce: príspevok na opatrovateľskú činnosť v zariadeniach sociálnych služieb. Príspevok bude vyplácaný zamestnávateľovi, ktorý je zariadením sociálnych služieb, na novovytvorené pracovné miesto, ktorým bude činnosť opatrovateľky. Príspevok bude pozostávať z platenia odvodov na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie po dobu dvoch rokov od vytvorenia takéhoto pracovného miesta.

Opatrenia proti diskriminácii žien v zamestnaní

Sprísnime činnosť inšpekcie práce zameranú na diskrimináciu žien v prístupe k zamestnaniu v nevýhodnom odmeňovaní za tú istú prácu

Opatrenia v prospech zlepšenia odmeňovania sektorov zamestnávajúcich prevažne ženy

Keďže nízke platy sú najmä v odvetviach sociálnych služieb a v školstve, kde zároveň zaznamenávame výraznú zamestnanosť žien, zasadíme sa o zvýšenie platov v zariadeniach sociálnych služieb a v školstve.

Opatrenie v prospech odmeňovania neplatenej práce

Vzhľadom na to, že výskumy potvrdzujú, že značná časť žien je nútená predčasne ukončiť zamestnanie z dôvodu starostlivosti o prestarlých rodičov, ktorí sú na starostlivosť odkázaní, (aj v súvislosti s nedostatkom miest v zariadeniach sociálnych služieb a s ich podfinancovaním), v období po konsolidácii verejných financií sa zasadíme o zavedenie systému štátnej podpory osôb, ktoré z dôvodu starostlivosti o prestarlých rodičov sú nútení prerušiť / ukončiť zamestnanie.
Pôjde o systém v sociálnom poistení, napodobňujúci systém materskej dovolenky a materského.
- do Zákonníka práce sa zavedie povinnosť poskytnúť osobe starajúcej sa o prestarlého rodiča „opatrovateľskú dovolenku“,
- v systéme sociálneho poistenia sa zavedie nový druh dávky „opatrovateľská dávka“.

Inštitucionálne opatrenia

Znovu zriadime Radu vlády pre rodovú rovnosť a obnovíme jej činnosť.

Pán Mihál tento krok zdôvodnil tým, že diskusia k novele ukázala veľa problémov a bolo by nevhodné ju „šiť horúcou ihlou”. Zároveň priznal, že po rozporových konaniach a rozhovoroch s členmi vlády sa síce zdalo, že by sa na zmenách vedeli dohodnúť, potrebovali by však viac času (rozumej „počkať do volieb, aby nás občania nevypískali“).

Dokonca návrh zákona, o ktorom minister 13. januára vyhlásil, že ho stiahne z legislatívneho konania, mal byť podľa jeho vlastných pôvodných slov 16. januára, t. j. tri dni po tomto vyhlásení, predmetom rokovania tripartity. Prečo asi? Vychádza to tak, že len a len preto, aby sa po voľbách už nemusel „naťahovať“ s odborármi o podobu aktívnej politiky trhu práce a aby mohol novelu postúpiť priamo na rokovanie vlády a parlamentu. Novela sa teda nesťahuje z obehu, len sa odkladá „na priaznivejšie časy v politike“. Veď napokon – ako aj sám minister priznal – za súčasnej situácie by musel s ňou súhlasiť aj prezident SR, čo je nepravdepodobné. Dokonca podľa vyjadrenia ministra by s ňou po „dozretí“ súhlasili aj rozhodujúci ministri, o čom nasvedčujú napríklad aj pripomienky rezortu financií, ktorý v pripomienkovom konaní ešte „pritvrdzuje“ a žiada vypustenie ďalších príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, medzi nimi aj pre začínajúcich živnostníkov. Viac informácií.

O čo tu teda ide?

„Brutálne antisociálny zákon“, ako novelu výstižne nazval predseda strany SMER-SD Róbert Fico, totiž nehanebne zasahuje najslabšie vrstvy uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý má v histórii Slovenska a jeho predchodcov len dve obdoby. Po prvé: odobratie invalidných dôchodkov invalidom ministrom Kaníkom, ktoré ústavný súd zrušil a ktoré som musela vracať ihneď po nástupe do funkcie ministerky. Po druhé: odňatie sociálnych dávok sociálne odkázaným občanom, dôsledkom čoho boli rozsiahle rabovačky na Východnom Slovensku, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu „hasila“ za asistencie armády a polície. Aj tento krok sme napravili.

Zrejme si nielen „bývalí“ (?) koaliční partneri ale aj páni v centrále SAS uvedomili, že asi by dva mesiace v období intenzívnej volebnej kampane nebolo milé, keby z dôvodu nimi predloženého protisociálneho zákona nastali búrlivé sociálne nepokoje. Som presvedčená, že práve tieto okolnosti v kontexte nastávajúcich volieb primäli vedenie SAS k tomu, aby nateraz stiahli novelu z legislatívneho procesu a odložili ju na čas po voľbách vo viere „ak pánboh a naivní voliči dajú“. Pán minister – zrejme v snahe získať hlasy tej skupiny voličov, ktorí nie sú ochotní niesť ani najmenšiu mieru solidarity s ľuďmi, ktorí zväčša nie vlastnou vinou nemôžu nájsť prácu – sa dokonca ani len nesnažil zakryť svoje pevné rozhodnutie v škrtaní podpory aktívnej politiky trhu práce a po voľbách v nej tvrdo pokračovať.

Takže milí občania so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia prevádzkujúci chránené dielne a chránené pracoviská, dlhodobo nezamestnaní, tí ktorí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí máte tú guráž založiť si živnosť, absolventi škôl, dobrovoľníci aktivačných služieb: buďte ostražití, pretože súčasná vládna garnitúra – ako to vyplýva zo slov pána ministra – mieni po voľbách pokračovať v krokoch sociálnej genocídy aj naďalej.

O čo ide v novele?

Proklamovaným cieľom novely je podľa dôvodovej správy k novele vykonať úsporné opatrenia v objeme 43,6 mil. EUR. K tomu mali poslúžiť navrhované škrty príspevkov na aktívnu politiku trhu práce. Tieto úspory však zamýšľal pán minister (ako to vyplýva z ním predloženého materiálu na rokovanie vlády „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti na roky 2012 až 2015“) presunúť na projekty o nezmyselnosti, ktorých som sa už na tejto stránke vyjadrila v článku „Nekompetentnosť ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky alebo jednoducho hlúposť?“. Aby sme však pochopili skutočný zámer pána ministra, musíme vidieť zásadný rozdiel medzi príspevkami, ktoré garantuje zákon a medzi príspevkami, ktoré sa poskytujú na základe projektov.

Na príspevky na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú upravené zákonom o službách zamestnanosti, má totiž zákonný nárok každý žiadateľ, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže žiadateľovi tento príspevok odoprieť. Naproti tomu príspevky na politiku trhu práce na základe projektov nie sú nárokovateľné, sú posudzované individuálne a žiadateľ nemusí príspevok dostať. Z pofidérnych projektov údajne „na podporu zamestnanosti“ predložených pánom ministrom na vládu veľmi priezračne vyplýva, že ide o projekty „šité na mieru“ vyvoleným (akiste vopred známym) subjektom. Dôvody, ktoré ma vedú k týmto úvahám uvádzam v citovanom článku. Skutočným cieľom novely bolo teda presunúť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce garantované zákonom na účely podpory žiadateľov projektov, ktorí sú kamarátmi pána ministra, pani štátnej tajomníčky a ďalších spríbuznených subjektov. Na to však potrebovali vypustiť, resp. okresať zo zákona zákonom garantované nástroje aktívnej politiky trhu práce. A to napriek tomu, že hodnotenie nástrojov aktívnych opatrení politiky trhu práce, ktoré prerokúvala vláda SR v septembri minulého roku potvrdilo, že najvyššia úspešnosť je dosahovaná práve v nástrojoch, u ktorých návrh zákona chce dosiahnuť úspory!

Keďže Slovenská republika ako členský štát EÚ je viazaná viacerými dokumentmi EÚ upravujúcimi spoločné prístupy k aktívnej politike trhu práce, pán minister „naoko“ predsa len ponechal v zákone viaceré opatrenia aktívnej politiky trhu práce. Že ide len o simulovanú aktívnu politiku trhu práce, nasvedčuje skutočnosť, že priamo v novele zákona sa uvádza, že doba poskytovania príspevkov na aktívne opatrenia trhu práce sa obmedzuje len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPSVR SR na príslušný kalendárny rok. Avšak v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je rozpočtovaných na tento účel minimum prostriedkov!

To, že predkladateľov novely zákona vôbec nezaujíma, že novelou porušujú Ústavu SR, viaceré medzinárodné zmluvy, legislatívu EÚ, nie je u pána Mihála a jeho štátnej tajomníčky nič nového: robia to štandardne už jeden a pol roka. No zarážajúce je, že zákonom namiereným proti najslabším a najbezbrannejším vrstvám obyvateľstva neváhajú vo svojom cynizme podporovať „svoje“ vyvolené a zaiste už dnes tučné eseročky, občianske združenia a neziskové organizácie aktivitami, ktoré nijako – opakujem: nijako – neprispejú k zamestnávaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A tým, ktorí si nájdu prácu (absolventi škôl, dlhodobo nezamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby so zdravotným postihnutím) to „osladia“ tak, že im zo zákona krátia minimálnu mzdu, či príspevky na podporu ich zamestnateľnosti a uvrhnú ich do ďalšej fázy biedy!

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

I. Škrty pre samostatne zárobkovo činné osoby

1. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky a dosahovať každoročne zdaniteľný príjem z tejto činnosti vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku. (§ 49 ods. 3)

Efekt: nezamestnaní, ktorí si chcú založiť živnosť nebudú o tento príspevok ani žiadať, pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch nevie ani zabehaná firma tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu, nieto neskúsený začínajúci podnikateľ. Preto sa tento nástroj nebude vôbec využívať a minister usporí na účely svojich kamarátov.

Dôsledok:
- potenciálny živnostník zostáva naďalej nezamestnaný
– v chudobe zostáva on i jeho rodina
– zvyšujú sa nároky na dávky v nezamestnanosti, avšak tieto sa už vyplácajú „z iného vreca“, t.j. zo Sociálnej poisťovne, a teda „ušetrené“ peniaze zostávajú naďalej k dispozícii ministerstva (môže ich presunúť na jeho pochybné projekty kamarátom)

2. Rozširuje dôvody na vrátenie pomernej časti príspevku aj na prípad, kedy uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, nesplní povinnosť o dosahovaní zdaniteľného príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Efekt a dôsledky: rovnaké ako v bode 1.

3. Ak bol uchádzačovi o zamestnanie poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a v tejto činnosti nedosahoval po dobu troch rokov každoročne zdaniteľný príjem vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku a ak prestal pred uplynutím troch rokov od začatia prevádzkovania SZČ vykonávať túto činnosť, ÚPSVR ho opätovne nezaradí do evidencie UoZ. (§ 39 ods. 13 písm. g), ods. 9).

Efekt: ministerstvo usporí nielen na príspevku, o ktorý „odvážlivci“ predsa len požiadali a ktorý musia vrátiť, ale ušetrí aj na prípadných dávkach v nezamestnanosti pre takéhoto nezamestnaného a tiež na nákladoch spojených so službami zamestnanosti pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Dôsledok: takáto osoba a jej rodina sa dostáva do stavu biedy

4. Okrem toho z poskytnutia príspevku vylúčili samostatne zárobkovú osobu, ktorá začne prevádzkovať činnosť v kraji, v ktorom všetky okresy v ktorom všetky okresy majú priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti nižšiu alebo rovnakú ako je 70 % celoslovenského priemeru. (§ 49 ods. 5)

Efekt: ministerstvo usporí na prípadných príspevkoch pre všetkých začínajúcich podnikateľov v uvedených lokalitách.

Dôsledky:
- opustenie podpory zakladania živností a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti,
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

II. Škrty pre absolventov škôl

5.Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva absolventskú prax z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM.

6. Okrem toho znižujú vek, do ktorého možno tento príspevok poskytovať z doterajšieho veku 26 rokov na 25 rokov.

7. Zavádzajú ako podmienku poskytnutia príspevku, že absolvent do poskytnutia príspevku nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.

8. Znižujú dolnú hranicu absolventskej praxe z doterajších 3 mesiacov na 1 mesiac.

Efekty: úspory na výdavkoch na absolventskú prax.

Dôsledky:
- zníženie záujmu absolventa vykonávať absolventskú prax a ďalšie sťaženie jeho prístupu k zamestnaniu.
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

III. Škrty pre dobrovoľnícku službu

9. Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM. (§52a ods. 3).
Dobrovoľnícka služba na účely tohto zákona je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce.

Efekty: úspory na výdavkoch na dobrovoľnícku službu.

Dôsledky:
- zníženie záujmu o túto formu aktivačných prác,
- nezamestnaní zostávajú naďalej pasívnymi v evidencii a tiež zostávajú v chudobe.

IV. Škrty pre občanov so zdravotným postihnutím

10. Vypúšťajú bez náhrady poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 4, 48 a 55a ods. 9). Túto dávku sme poskytovali mesačne v sume životného minima.

Efekt: úspory na výdavkoch na vzdelávanie.
Dôsledky: Ďalšie sťaženie prístupu k zamestnaniu osôb so zdravotným postihnutím.

11. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa poskytne len vtedy, ak UoZ je v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. (§ 56 ods. 1).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- zbytočné zotrvanie osôb so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- zároveň nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na dávku v nezamestnanosti.

12. Krátia príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (z doterajšieho 65 % zo 16-násobku na 10,4-násobok celkovej ceny práce). (§ 56 ods. 2)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím.

13. Stanovujú tvrdšiu podmienku zachovania pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku z doterajších 2 rokov (pre malých podnikateľov) resp. 3 rokov (v stredných podnikoch) na 5 rokov. (§ 56 ods. 6)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

14. Krátia príspevok na zamestnávanie občana so ZP zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa obmedzuje doba poskytovania tohto príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

15. Poskytnutie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím sa podmieňuje dosahovahovaním zdaniteľného príjmu z tejto činnosti každoročne vo výške sumy poskytnutého príspevku.

16. Zároveň sa predlžuje povinná doba prevádzkovania SZČ z doterajších dvoch na tri roky a znižuje sa výška príspevku.

Efekty k bodom 15. a 16.: úspory na výdavkoch, pretože bude málo žiadateľov, ktorí si pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch trúfnu tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu.

Dôsledky:
- možná strata záujmu o vykonávanie živnosti,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

17. Ruší sa príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. (Doteraz to bolo maximálne 995, 82 eura).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

18. V súvislosti s nákladmi chránenej dielne alebo chráneného pracoviska rušia niektoré náklady; konkrétne náklady na úhradu mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. (§ 60)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

19. Zároveň krátia výšku príspevku na prevádzkové náklady chránenej dielne a chráneného pracoviska a obmedzujú dobu poberania príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je v súčasnosti najviac
a) 2, 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím,
b) 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.
Navrhujú: 70 % sumy preukázateľne vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 5, ročne najviac 1,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve

V. Obmedzenie doby poskytovania všetkých príspevkov

20. Obmedzuje sa doba poskytovania príspevkov na AOTP len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPOSVR SR na príslušný kalendárny rok.

Dôsledky:
- po vyčerpaní týchto verejných prostriedkov nebude musieť ministerstvo poskytovať ani zákonom upravené príspevky na aktívnu politiku trhu práce.
- armáda nezamestnaných sa bude naďalej rozširovať.

VI. Novela zákona o minimálnej mzde

21. Znižujú minimálnu mzdu na úroveň 85% terajšej minimálnej mzdy a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• absolventom škôl, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku alebo sústavnú prípravu na povolanie pred menej ako dvoma rokmi a ktorí bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• dlhodobým uchádzačom o zamestnanie (ktorí sú v evidencii UoZ dlhšie ako 1 rok).

Efekt: zamestnávatelia usporia na mzdových výdavkoch
Dôsledky:
- radikálne zníženie sociálnej situácie zamestnanca a jeho rodiny,
- zníženie starobného dôchodku,
- demotivácia týchto skupín hľadať si prácu,
- pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť,
- pretrvávajúce náklady na pomoc v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti.

Ide o neodôvodnený a neoprávnený zásah do výkonu samosprávnej pôsobnosti obcí, miestnej samosprávy, a vyšších územných celkov -regionálnej samosprávy, v politike úhrad za tieto služby, kde by sa mala jednoznačne odrážať konkrétna sociálna politika v území vo vzťahu k obyvateľom a zodpovednosť volených zástupcov. Mimochodom v súčasnosti platná právna úprava umožňuje obciam, mestám i vyšším územným celkom určiť úhradu od 0 % do 100 % oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby.

Je potrebné uviesť, že ide o sociálne služby poskytované v zariadeniach sociálnych služieb pre starších ľudí a ako aj pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde sa ekonomicky oprávnené náklady pohybujú až do výšky 1 400 eur na mesiac. Samozrejme v závislosti od architektonického riešenia daného zariadenia, cez nastavenie resp. nenastavenie úsporných energetických režimov, zateplenia objektu zabezpečovanie upratovačských služieb, stravovacích služieb dodávateľským spôsobom, tázna je ich efektivita a samozrejme cena…. Platenie úhrady zo strany povinných osôb je pre ne priam likvidačné, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré si majú plniť vyživovaciu povinnosť, k prijímateľom sociálnej služby.

Právna ochrana povinných osôb pred platením úhrady neprimeranej ich príjmu a majetku, v prípade poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnej služby celoročne vo výške povinného zostatku z príjmu 1,3 násobku sumy životného minima je síce zákonom o sociálnych službách ustanovená, ale nezaplatená úhrada sa bude evidovať ako pohľadávka, ktorá sa bude pri zmene majetkových a príjmových pomerov vymáhať. Teda rodiny so zdravotne postihnutým občanom, budú zotrvávať v postavení dlžníkov a s príjmom najviac vo výške 1,3 násobku sumy životného minima a to dlhodobo. Ochrana občana, prijímateľa sociálnej služby vo výške 20 % sumy životného minima, t.j. 37,96 eura, je už nedostatočná a v mnohých prípadoch nestačí ani na doplatok za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, podložky, plienky a podobne.

Dôvodom je predovšetkým neprehodnotenie výšky sumy životného minima, ktoré zaostáva za realitou minimálne 20 – 25 eur. Pán Mihál mal zabezpečiť prehodnotenie výšky životného minima a predložiť návrh na úpravu sumy životného minima, čo samozrejme neurobil a ani ho to nezaujíma, prečo aj. On svojich 3OO až 500 eur denne, ktoré ako povedal potrebuje, má a tí čo majú takýto príjem a nižší, ale na mesiac tu nemajú čo robiť. Nevadí mu ani to, že podľa príjmovej stratifikácie takmer 67 % občanov má práve príjem do 500 eur mesačne.

Pána Mihála nezaujíma ani to, že priemerný starobný dôchodok je 360 eur a invalidný takmer o 50 eur nižší a skoro 60% občanov poberajúcich tieto dávky má dôchodok nižší ako je priemer. Nezaujíma ho ani to, že ide o ľudí, ktorí do systému platili v priemere takmer 44 rokov, zatiaľ čo on neplatil vôbec a dokonca učil ľudí ako sa vyhnúť plateniu do systému sociálneho poistenia, nevadilo mu, že na dôchodky jeho starých rodičov a možno aj rodičov sa solidárne skladali ľudia s omnoho nižšími príjmami ako mal on a on sa na tejto solidarite nepodieľal.
Jeho neustála snaha o pomoc ľuďom s najnižšími príjmami, čo marketingovo veľmi dobre znie, je v skutočnosti pomocou takým ako on, ktorí do systému neplatili a nie tzv. staro-dôchodcom. Nevadí mu ani to, že tieto zariadenia boli vybudované predovšetkým z daní a potu tých, ktorým v súčasnosti poskytujú starostlivosť. Nevadí mu, že ním navrhovaná právna úprava nevytvára podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života. Je mu je cudzie, že väčšina domácností potrebuje minimálne dva príjmy aby prežila v podmienkach aké súčasná vlády vytvára. Nič mu nehovorí ani skutočnosť, že mu sústavne, odkedy nastúpil na rezort práce a sociálnych vecí narastá miera nezamestnanosti, že podľa predbežných údajov za mesiac november 2011 armáda nezamestnaných evidovaných na Úradoch, práce, sociálnych vecí a rodiny dosahuje 395 tis. ľudí.

Mohla by som hovoriť o poklese reálnej mzdy, o znížení rodičovského príspevku o 66 eur, o znížení sociálnej ochrany zamestnancov v niektorých prípadoch protiústavných, o zrušení rekondičných pobytov pre zamestnancov pracujúcich v pracovnom prostredí zdraviu škodlivom, ale aj o ďalších krokoch Mihála znamenajúcich pomoc iba bohatým. Pán Mihál zabúda, že je služobníkom pre všetkých občanov Slovenska, nie iba pre ním vyvolených. Naozaj možno je hrdý na to, že si cení život zamestnanca na 1000 eur. Nič mu nehovorí Ústava SR čl. 65 až 71, ale ani Európska charta územných samospráv a originálne kompetencie obcí a vyšších územných celkov.

Neštíti sa ani klamať, keď po mojom návrhu zameranom na zvýšenie ochrany príjmu výživou povinných osôb voči prijímateľom sociálnych služieb, ktorých táto úprava bude dlhodobo držať v stave chudoby ironicky zaklame, že chcem aby za službu neplatil občan s príjmom 360 eur. Nuž pán Mihál, buď sa lepšie oboznámte s tými právnymi úpravami a ich dôsledkami, ktoré predkladáte, alebo neklamte. Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, dlhodobo má z príjmu ochránených iba 37,96 eura ako som vyššie uviedla.

Na záver: jednorazové zvýšenie úhrady za sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek je protichodná z hľadiska požiadavky zabezpečenia finančnej dostupnosti sociálnych služieb zodpovedajúcej primeranej príjmovej a majetkovej dostupnosti odkázaných občanov a ich rodín.

Neplatenie úhrady vzhľadom na právnu ochranu zostatku z príjmu po zaplatení úhrady postaví dotknuté osoby do role „celoživotných dlžníkov „ a donúti žiť rodiny s prítomnosťou ťažko zdravotne postihnutým členom prakticky celoživotne na úrovni 1,3 násobku sumy životného minima.

Opatrovateľská služby sa vzhľadom na výšku “minimálnej” úhrady stane prakticky nedostupnou najmä pri potrebe jej väčšieho časového rozsahu z titulu odkázanosti na pomoc inej osoby, čo vyvolá riziko nezabezpečenia potrebnej pomoci pri zabezpečovaní vitálnych potrieb občanov, ktorí sa nedokážu postarať o seba, svoju domácnosť, nedokážu chrániť svoje práva a právom chránené záujmy.

Takto koncipovaná právna úprava nezohľadňuje ani príjmovú stratifikáciu obyvateľstva v jednotlivých obciach resp. vyšších územných celkoch a neodôvodnene limituje sociálnu politiku obcí a VÚC uplatňovanú voči svojim obyvateľom.

- Zamestnáva znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných a ťažko zamestnateľných v počte najmenej 30% z celkového počtu zamestnancov – inak povedané minimálne tretina zamestnancov Sociálnych podnikov sú takí, ktorých bežný podnikateľ nechce, štátna a verejná správa ich nedokáže alebo tiež nechce zamestnať, nakoľko sú to prevažne ľudia bez pracovných návykov, analfabeti, dokonca aj bez základných hygienických návykov, ľudia prepustení po ukončení výkonu trestu, ale aj matky po ukončení rodičovskej dovolenky pričom táto materská trvala tri, šesť a viac rokov, a ľudia päťdesiatroční a starší, ktorí prišli o prácu z rôznych dôvodov , spoločné majú to, že je ťažké ich zaradiť späť na trh práce

- Najmenej 30% finančných prostriedkov, získaných príjmami z predmetu činnosti musí každoročne použiť na vytváranie nových pracovných miest, alebo na zlepšenie pracovných podmienok – inak povedané o 30 % príjmov, len príjmov, to jest o tretinu toho čo vyfakturuje za svoju prácu, výrobky, služby – čokoľvek čo produkuje – musí zamestnať ľudí alebo zlepšiť podmienky tým, ktorých už zamestnáva – to znamená zvýšiť im o platy, alebo rozšíriť priestory, alebo kúpiť lepšie stroje….

- Vytvára pre znevýhodnených uchádzačov o prácu podporné pracovné prostredie, v súlade s ich potrebami – zaškolenie, vzdelávanie, zlepšenie odborných zručností, praktických skúseností a podobne.
Príklad zo života – nebudem menovať podnik ktorý to bol – človeka, museli najprv naučiť, ísť na záchod – doslova neurobíš potrebu pri stroji ani v šatni, ani za dverami kúpeľne ani do umývadla ani do pisoáru, ale krok za krokom ako použiť WC, mnohých museli naučiť čítať nedokázali prečítať ani len výstražné nápisy, nehovoriac o tom, že nevedeli, čo to znamená, ďalších, že do stroja na výrobu nemožno hodiť kladivo, prípadne iný nástroj, ďalších finančným operáciám, napríklad otvoriť vlastný účet v banke. Znova príklad zo života: piati alebo šiesti zamestnanci používali jeden účet, čo sa zistilo pri kontrole výdavkov, lebo len jeden z nich vedel písať a čítať a tak ďalej, a tak ďalej.

Oprávnené činnosti Sociálneho podniku
- Vykonávanie podnikateľskej činnosti v súlade s právnymi predpismi uvedenými v časti „Právny a regulačný rámec “ a v časti „Oprávnenosť žiadateľa“
- Vzdelávanie a príprava pre trh práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, s ktorými je uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú – vzdelávanie často krát obnášalo naučiť uchádzača už popísané hygienické návyky a pracovné návyky
- V spolupráci s úradmi práce vzdelávanie znevýhodnených osôb, vrátane získavania praktických zručností. Nie je lepšie každé ráno donútiť dlhodobo nezamestnaného vstať z postele a ísť do práce ako len čakať na dávku?
- Vzdelávanie vlastných zamestnancov, najmä v oblasti manažérskych a marketingových zručností potrebných na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti sociálneho podniku, na aktualizáciu a rozvoj jeho podnikateľskej činnosti a získanie praktických skúseností
- Vyhľadávanie zamestnania pre zamestnancov, ktorí pred nástupom do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie a s ktorými je pracovný pomer uzavretý na dobu určitú
- Vytváranie partnerstiev za účelom plnenia funkcie sociálneho podniku a sieťovania sociálnych podnikov
Vytváraním siete sociálnych podnikov (sieťovaním) sa rozumie
- Vytváranie kontaktov a vzťahov medzi podobne orientovanými sociálnymi podnikmi
- Vzájomná výmena informácií a skúseností z tvorby a udržiavania pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie
- Spolupráca v oblasti vzdelávania zamestnancov
- Prepájanie spolupráce s orgánmi územnej samosprávy a štátnej správy a so subjektmi verejnej správy
- Prepájanie s fyzickými osobami a ďalšími právnickými osobami na miestnej a regionálnej úrovni , zameranými na rozvoj a uspokojovanie potrieb danej komunity

Účelom vytvárania sietí sociálnych podnikov je aj podpora vzniku nových partnerstiev s verejným sektorom, súkromným sektorom a tretím sektorom, ako aj zabezpečenie ich dlhodobej udržateľnosti.
Tento nástroj na riešenie najmä dlhodobej nezamestnanosti je bežný vo vyspelých krajinách Európy. U nás mal byť využitý hlavne na zmiernenie regionálnych rozdielov a v tých územných celkoch, kde nezamestnanosť presahovala 20%.