foto: flickr.com

Je pravdou, že takýto podnikateľ môže v zmysle zákona  č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti dostať príspevok na novovytvorené miesto avšak v záujme zvýšenia zamestnanosti, ktorá je pomaly všeliekom (Napríklad riešenie nedostatku zdrojov v Sociálnej poisťovni, zvýšenie príjmov do rozpočtov samosprávy a štátu, riešenie dopadov hospodárskej krízy, zvýšenie hospodárskeho rastu ako priameho dôsledku zvýšenia domácej spotreby a podobne), poďme ďalej s pomocou takýmto podnikateľom.

Moja myšlienka je podobná, ako v prípade práva na podnikanie. Ak lokálny podnikateľ zamestná nového zamestnanca, získa úľavy z odvodov. Zamestnanec však nemôže mať minimálnu mzdu. Jeho mzda musí byť počítaná podľa vzorca (minimálna mzda + priemerná mzda)/2. Teda stred medzi minimálnou a priemernou mesačnou mzdou.

Po skúšobnej dobe by podnikateľ dostal na zamestnanca na tri mesiace úľavu z odvodov, ktorá by bola vyplatená o ďalšie tri mesiace za podmienky, že ešte stále zamestnanca má. Tento bonus by bolo možné uplatniť na prvých troch zamestnancov.

Výhody a daňové úľavy by totiž nemali mať len veľkí zahraniční investori, ktorí majú peňazí dosť, ale drobní podnikatelia, ktorý vám opravia počítač, poistky, alebo auto a vždy sú radi, keď vás uvidia.

Tento nápad nadväzuje na môj predchádzajúci o práve na prvé zamestnanie. Tento sa však týka podnikania. Pracovne ho môžeme nazvať právo na podnikanie.

Momentálne je situácia taká, že občan musí byť tri mesiace nezamestnaný, až potom má nárok na príspevok na podnikanie od štátu. Úľavy dostáva na jeden rok. To by sa však mohlo zlepšiť.

Môj návrh je nasledovný:

Začať podnikať môže úplne každý, kto chce. Podporuje tým ekonomiku a je veľmi pravdepodobné, že vytvorí nové pracovné miesta. A štát by mal takýchto ľudí podporiť. Oni mu to predsa vrátia.

Ak má niekto chuť podnikať. Nemal by mu to štát sťažiť. Podnikateľské prostredie, konkurencia a nájdenie prvých klientov je aj tak dosť náročné.

Podnikať sa dá aj z domu. Kresliť obrazy, vyšívať, fotiť rôzne akcie, alebo opravovať počítače, či robiť preklady. Na služby nie je potrebný takmer žiaden kapitál. Preto by mohli podnikať aj študenti, už počas štúdia vysokej školy, alebo strednej školy. V tom prípade by za nich štát aj naďalej platil odvody tak, ako je tomu doteraz a platili by všetky študentské výhody. Navyše, po skončení školy by sa mohli uchádzať o štátny príspevok na rozbeh podnikania a dostali by rovnaké výhody, ako každý začínajúci podnikateľ.

• Bude takýto študent študentom denného štúdia?
  • Áno
• Bude takýto študent nezaopatreným dieťaťom na účely štátnej podpory?
  • Áno
• Budú mať rodičia takéhoto študenta denného štúdia nárok na prídavok na dieťa?
  • Áno
• Bude aj naďalej štátnym poistencom na účely zdravotného poistenia?
  • Áno

Myslím si, že výhody by nemali mať len veľkí zahraniční investori, ale práve drobný lokálny podnikatelia, pretože tí vytvárajú najviac pracovných miest.

Ak niekto začne podnikať ihneď po skončení pracovného pomeru, mal by mať rovnaký nárok na všetky výhody ako ten, ktorý je tri mesiace nezamestnaný. Jednoducho by sa mala táto čakacia doba úplne zrušiť.

Ak si podnikateľ počas prvého roku prenajme priestory alebo stroje, napríklad kanceláriu, ťažké stroje a podobne, bola by mu vrátená DPH, ktorú teraz musí povinne zaplatiť. Tým by sa oveľa viac „rozpumpovala“ ekonomika a podporili partnerské vzťahy medzi firmami.

Opäť sa jedná len o prvotné návrhy a budem rada, ak mi napíšete, čo si o tom myslíte. Dôležitý je totiž názor od ľudí. My v parlamente môžeme vymyslieť čokoľvek, no ak to nepomôže, bude to zbytočné mrhanie prostriedkami.