Nápady na zlepšenie práceschopnosti II – právo na podnikanie

predchádzajúcom článku som hovorila o práve na prvé zamestnanie. Teraz by som rada popísala, ako by sme mohli pomôcť začínajúcim podnikateľom, ale aj študentom, ktorí chcú podnikať, alebo byť zamestnaní už počas štúdia.

Tento nápad nadväzuje na môj predchádzajúci o práve na prvé zamestnanie. Tento sa však týka podnikania. Pracovne ho môžeme nazvať právo na podnikanie.

 

Momentálne je situácia taká, že občan musí byť tri mesiace nezamestnaný, až potom má nárok na príspevok na podnikanie od štátu. Úľavy dostáva na jeden rok. To by sa však mohlo zlepšiť.

 

Môj návrh je nasledovný:

Začať podnikať môže úplne každý, kto chce. Podporuje tým ekonomiku a je veľmi pravdepodobné, že vytvorí nové pracovné miesta. A štát by mal takýchto ľudí podporiť. Oni mu to predsa vrátia.

Ak má niekto chuť podnikať. Nemal by mu to štát sťažiť. Podnikateľské prostredie, konkurencia a nájdenie prvých klientov je aj tak dosť náročné.

Podnikať sa dá aj z domu. Kresliť obrazy, vyšívať, fotiť rôzne akcie, alebo opravovať počítače, či robiť preklady. Na služby nie je potrebný takmer žiaden kapitál. Preto by mohli podnikať aj študenti, už počas štúdia vysokej školy, alebo strednej školy. V tom prípade by za nich štát aj naďalej platil odvody tak, ako je tomu doteraz a platili by všetky študentské výhody. Navyše, po skončení školy by sa mohli uchádzať o štátny príspevok na rozbeh podnikania a dostali by rovnaké výhody, ako každý začínajúci podnikateľ.

  • Bude takýto študent študentom denného štúdia?
    • Áno
  • Bude takýto študent nezaopatreným dieťaťom na účely štátnej podpory?
    • Áno
  • Budú mať rodičia takéhoto študenta denného štúdia nárok na prídavok na dieťa?
    • Áno
  • Bude aj naďalej štátnym poistencom na účely zdravotného poistenia?
    • Áno

Myslím si, že výhody by nemali mať len veľkí zahraniční investori, ale práve drobný lokálny podnikatelia, pretože tí vytvárajú najviac pracovných miest.

Ak niekto začne podnikať ihneď po skončení pracovného pomeru, mal by mať rovnaký nárok na všetky výhody ako ten, ktorý je tri mesiace nezamestnaný. Jednoducho by sa mala táto čakacia doba úplne zrušiť.

 

Ak si podnikateľ počas prvého roku prenajme priestory alebo stroje, napríklad kanceláriu, ťažké stroje a podobne, bola by mu vrátená DPH, ktorú teraz musí povinne zaplatiť. Tým by sa oveľa viac „rozpumpovala“ ekonomika a podporili partnerské vzťahy medzi firmami.

 

Opäť sa jedná len o prvotné návrhy a budem rada, ak mi napíšete, čo si o tom myslíte. Dôležitý je totiž názor od ľudí. My v parlamente môžeme vymyslieť čokoľvek, no ak to nepomôže, bude to zbytočné mrhanie prostriedkami.

 

Tento príspevok je v Trh práce, Zamestnanosť s tagmi , , , , . Urobte záložku z permalink-u.

5 Odpovede k Nápady na zlepšenie práceschopnosti II – právo na podnikanie

  1. Barmond hovorí:

    Takéto nápady a riešenia môžem iba chváliť. Veľmi by to, najmä teraz pomohlo. V niektorých regiónoch, kde to majú drobný podnikatelia ťažké a pozerajú na nich cez prsty by to takýchto ľudí viac motivovalo.

  2. Pingback: Nápady na zlepšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti | Viera Tomanová

  3. Vladimír hovorí:

    Dobrý deň,chcem sa Vás spýtať ,nemohol bi pre mladých ľudí po vyučení v rôznych remeselných odvetví štát vytvoriť akúsi pomoc pri podnikaní,myslím na odvody sociálke a zdravotnej poisťovni tak na rok.Kým si najdú klientelu a pravidelnejšiu zákaznícku obec ,to ten jeden rok vyjde štát lacnejšie ako rok -dva ich nezamestnanosť a netreba sa báť o ich pracovný návyk .

    • Viera Tomanová hovorí:

      Dobrý deň, toto určite možné je. Ďakujem Vám veľmi pekne za podnetný návrh. Na niečom podobnom už pracujem, no v niektoré detaily ešte nemám dopracované.
      Vášmu návrhu sa budem venovať a pokúsim sa ho zapracovať.

      Ak máte ďalšie návrhy, podnety, alebo nápady, kľudne mi ich pošlite cez kontaktný formulár. Budem vďačná.

  4. Zuzana hovorí:

    Dobrý deň pani Tomanová. Tiež si myslím, že pre začínajúceho podnikateľa je veľmi ťažké platiť odvody do poisťovní. Pretože ten podnikateľský nápad v niektorých prípadoch ani nevyžaduje taký kapitál na rozbeh, nie je ani problém pre toho kto chce, niečo vyrobiť, ale najpodstatnejšie je to čo vyrobím umiestniť na trh a predať. A to môže nejakú dobu trvať. Začínajúci živnostník má náklady na výrobu, z niečoho musí žiť a ešte musí platiť od začiatku vysoké odvody do poisťovní – a to v prvom rade. A ďaľšia podstatná vec je účtovníctvo – veľa ľudí sa v tom nevyzná, hlavne keď sa v jednom kuse menia zákony a taký drobný živnostník nemá kedy toto všetko sledovať a ani nevie kde. A platiť účtovníka tiež nemá z čoho. Ja sa priznám neviem ako je to momentálne riešené, ale viem že existujú v zahraničí licencie do určitého príjmu. Nevidím všetky súvislosti, ale som presvedčená, že by viac ľudí išlo do podnikania – keby bola možnosť, že ten kto dokáže doma niečo vyrobiť (nemal by náklady na prenajaté priestory- nebola by povinnosť mať prevadzkáreň), predať to a žiť z toho. Keby mu štát na rok odpustil odvody do poisťovní a do určitého príjmu – bežný zárobok je 400 – 500 eur mesačne by po ňom nechcel žiadne účtovníctvo a dane. Keď je niekto vedený na úrade práce, štát z neho nič nemá, len výdaje. Takto by z toho kto začne podnikať tiež nič nemal, ale časom by to začalo prinášať výsledky a dane. Keby sa z desiatich uchytili len dvaja, traja?
    Podnikala som nejakú dobu, trochu viem.

Komentáre podliehajú schvaľovaniu. Urážlivé a vulgárne komentáre schvaľované nebudú

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>