V § 94 odsek 5 znie:

„(5) V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, , 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 25. decembra, 26. decembra,  a 24. decembra po 12.00 hodine, nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4) sa v týchto prípadoch nepoužijú.“.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky sviatky, pričom na 24. decembra (Štedrý deň) sa navrhuje tento zákaz len po 12. hodine.

Podľa § 2 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a        pamätných dňoch v znení neskorších predpisov sú štátnymi sviatkami  1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky, 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda, 29. august – výročie Slovenského národného povstania, 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november Deň boja za slobodu a demokraciu a ďalšími dňami pracovného pokoja okrem nedele sú 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj – Sviatok práce, 15. september- Sedembolestná Panna Mária,  1. november – sviatok Všetkých svätých, 24. december – Štedrý deň, 25. december – prvý sviatok vianočný, 26. december – druhý sviatok vianočný, 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom.

Návrh korešponduje s ustanovením § 94 odsekov 3 a 4.  Ustanovenie odseku  3 taxatívne vymenúva práce, ktoré je výnimočne povolené nariadiť zamestnancovi   v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca; ide len  o nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, a to: naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce,  práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,  práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,  kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,  naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín. Podľa ustanovenia odseku 4  vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.  Aj napriek tomu viacerí prevádzkovatelia maloobchodného predaja nariaďujú svojim zamestnancom práce, ktoré nie sú zahrnuté v zozname povolených prác. S prihliadnutím na to, že rozhodujúca väčšina zamestnancov v maloobchodnom predaji, ktorým sú práce vo sviatok nariaďované, sú ženy a v spojení so skutočnosťou, že v dôsledku toho tieto ženy – matky nemajú reálne zabezpečenú požiadavku zladenia pracovného a rodinného života, je účelné výslovne zákaz maloobchodného predaja z možnosti nariadiť prácu vo sviatok explicitne vylúčiť.

K čl. I

1. Pred prvý bod sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

„1. V § 1 sa za slová „podmienky poskytnutia“  vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.

2. V § 2 ods. 3 písm. b) prvý bod a druhý bod znejú:

„1. jeho potomkovia, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona žijú s nájomcom v  domácnosti a sú tam prihlásení na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt,

1. osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona žijú s nájomcom v domácnosti a sú tam prihlásené na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt.“.“.

Doterajšie body návrhu sa primerane prečíslujú.

1. V bode 1 sa slová „§5 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 6“  a na konci sa pripája táto veta: „Nájomca, ktorý má nárok na finančnú náhradu za vypratávaný byt a nájomca, o ktorého nároku na túto náhradu nebolo právoplatne rozhodnuté, nie sú povinní sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým im obec neposkytne finančnú náhradu podľa § 5 ods. 5“.“

1. Bod 3 znie:

„3. § 5 vrátane nadpisu znie:

㤠5

Finančná náhrada za vypratávaný byt a bytová náhrada

(1)        Ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na náhradu za vypratávaný byt má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o náhradu vo forme finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo vo forme bytovej náhrady podľa § 7  alebo § 7a (ďalej len „žiadateľ“) ; za vypratávaný byt možno nájomcovi a  spoločne posudzovaným poskytnúť len jednu formu náhrady.

(2)        Nájomca, ktorý spĺňa podmienky na poskytnutie náhrady za vypratávaný byt podľa tohto zákona,  môže namiesto bytovej náhrady požiadať obec o poskytnutie finančnej náhrady. Za vypratávaný byt možno nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám poskytnúť len jednu finančnú náhradu podľa tohto zákona. Poskytnutím finančnej náhrady žiadateľovi  zanikne  nárok na bytovú náhradu.

(3)        Podmienkou poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt je súhlas nájomcu a spoločne posudzovaných osôb s jej poskytnutím.

(4)        Ak žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie náhrady a požiada o poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt, je obec povinná mu túto finančnú náhradu poskytnúť.

(5)        Suma  finančnej náhrady sa určí ako 0,7 – násobok súčinu podlahovej plochy vypratávaného bytu v m2 a ceny za 1 m² podlahovej plochy bytu zverejnenej za príslušný  štvrťrok, v ktorom bola podaná žiadosť o finančnú náhradu, za príslušný kraj na webovom sídle Národnej banky Slovenska.

(6) Bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu³⁾, nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt.  Za vypratávaný byt možno nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám poskytnúť len jednu bytovú náhradu.

(7) Nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt

a)  s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu,

b)  s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby,

c)   s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb,

d)  so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.

(8)  Nájomné v byte, ktorý je bytovou náhradou, upravujú cenové predpisy.

(9)  Nájomca a spoločne posudzované osoby, ktorým bola poskytnutá náhrada, majú právo na úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním. Tieto výdavky uhrádza obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt a možno si ich uplatniť do 30 dní od  poskytnutia náhrady.“.

1. 4. Za bod 3 sa vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú:

„4.  § 6 sa vypúšťa.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

1. V nadpise nad § 7 sa za slovo „poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej  náhrady za vypratávaný byt alebo“.
2. V § 7 ods. 2  sa za slová „o poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.
3. V § 7 ods. 3 sa slová „podá žiadosť“ nahrádzajú slovami „podá žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady (ďalej len „žiadosť“)“ a za slová „na poskytnutie“ sa vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.
4. V § 7 ods. 4 sa za slová  „na poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.
5. V § 7  ods. 5 sa za slová „na poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“ a za slová „má zabezpečiť“ sa vkladajú slová „finančnú  náhradu za vypratávaný byt alebo“.“.

Doterajšie body návrhu sa primerane prečíslujú.

5. V bode 4 sa slová „na poskytnutie bytovej náhrady“  nahrádzajú slovami „na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady“.

1. Za bod 4 sa vkladajú body 5 až 24, ktoré znejú:

„5. V § 8 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „a zverejňovaním“.

1. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) špecifikáciu, či žiadateľ žiada finančnú  náhradu za vypratávaný byt alebo bytovú náhradu.“.

1. V § 8 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a zverejňovaním“.

1. V § 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) špecifikáciu, či žiadateľ žiada finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo bytovú náhradu.“.

1. V § 8 odsek 3 znie:

„(3)Prílohou predbežnej žiadosti a prílohou žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu.“.

10.V § 8 ods. 4 sa za slovom „náhrady“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „najmä doklady preukazujúce nadobudnutie a ocenenie majetku uvedeného v deklarácii majetku“.

11. V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú slová „najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze“.

12.  V § 9 odsek 5 znie:

„(5) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo o priznaní nároku na  bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.“.

13.  V § 9 odsek 7 znie:

„(7)Obec zapíše žiadateľa do zoznamu podľa odseku 8 na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú  náhradu za vypratávaný byt alebo na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu.“.

14.  V § 9 odsek 8 znie:

„(8) Obec vedie zoznamy žiadateľov  oddelene pre jednotlivé formy náhrady podľa          § 5. Zoznam žiadateľov o bytovú náhradu je vedený oddelene aj pre každý z náhradných nájomných bytov podľa § 5 ods. 7.“.

15.  V § 10 odsek 1 znie:

„(1) Obec rozhodne o zániku nároku  na finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo rozhodne o zániku nároku na bytovú náhradu, ak vyjde najavo, že nárok na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo nárok na poskytnutie bytovej náhrady sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov.“.

16.  V § 10 ods. 2 sa za slová „nárok na“ vkladajú slová „finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo“.

1. V § 11 ods. 1 sa slová „a ich majetku“ nahrádzajú slovom „ nehnuteľností“.

18.  V § 11 odsek 3 znie:

„( 3) Obec, ktorá vedie zoznamy žiadateľov podľa § 9 ods. 8, má nárok na poskytnutie dotácií zo štátneho rozpočtu na poskytnutie finančných náhrad za vypratávané byty podľa počtu evidovaných žiadateľov a priznaných nárokov na finančnú náhradu za vypratávaný byt, na obstaranie náhradných nájomných bytov , na obstaranie pozemkov a súvisiacej technickej vybavenosti podľa počtu evidovaných žiadateľov, okrem žiadateľov, ktorým bude poskytnutá bytová náhrada podľa § 5 ods. 7 z bytov vo vlastníctve obce. Rozsah a podmienky poskytovania dotácií na obstaranie náhradných  nájomných bytov, obstaranie pozemkov a súvisiacej technickej vybavenosti ustanovuje osobitný predpis.3)  .“.

19.  § 12 vrátane nadpisu znie:

㤠12

Povinnosti obce

(1) Obec je povinná poskytnúť finančnú náhradu za vypratávaný byt žiadateľovi , ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3.

(2)  Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí do 31. decembra 2017, obec poskytne finančnú náhradu za vypratávaný byt v lehote podľa odseku 1, najneskôr však

a)      do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4, alebo

b)      do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt.

(3)   Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí po 31. decembri 2017, obec poskytne finančnú náhradu  za vypratávaný byt

a)    do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4, alebo

b)    do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt.

(4) Finančnú náhradu poskytne obec z prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu podľa §11.

(5)  Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8, do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 6 a 7.

(6)  Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí do 31. decembra 2017, obec poskytne bytovú náhradu v lehote podľa odseku 1, najneskôr však

a)      do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4, alebo

b)      do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu.

(7) Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí po 31. decembri 2017, obec poskytne bytovú náhradu

a)    do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4 alebo

b)   do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu.

(8)  Bytovú náhradu poskytne obec z bytov vo vlastníctve obce alebo náhradných nájomných bytov obstaraných podľa osobitného predpisu³⁾.

(9)  Ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 5 až 7, a neposkytne ani finančnú náhradu za vypratávaný byt podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa polovici sumy mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.

(10) Obec zašle údaje o žiadateľoch vedených v zoznamoch podľa § 9 ods. 8  Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) do 15. júna 2013; údaje o žiadateľoch podľa § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 3 obec zašle ministerstvu bezodkladne po ich zapísaní do zoznamu žiadateľov.“.

1. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠12a

Zmluva o poskytnutí finančnej náhrady za vypratávaný byt

(1)     Obec uzavrie so žiadateľom, ktorému poskytne finančnú náhradu za vypratávaný byt podľa § 5 ods. 5, písomnú zmluvu.

(2)     Zmluva o poskytnutí finančnej náhrady za vypratávaný byt podľa odseku 1 obsahuje najmä

a)      identifikačné údaje obce a žiadateľa,

b)      zoznam osôb tvoriacich spoločne domácnosť žiadateľa,

c)      údaje o byte, ktorý sa má vypratať,

d)     predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančná náhrada podľa § 5 ods. 5,

e)      spôsob poskytnutia finančnej náhrady podľa § 5 ods. 5, spôsob jej určenia a jej sumu,

f)       práva a povinnosti zmluvných strán,

g)      podmienky vrátenia finančnej náhrady.“.

21.  V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa za slová „§ 16“ vkladajú slová „a § 29a“ .

1. V § 14  sa slová „§ 5 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 6“.

1. § 16 vrátane nadpisu znie:

㤠16

Splnomocňovacie ustanovenie

Vzor žiadosti a  vzor predbežnej žiadosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

1. Za § 16 sa vkladajú § 16a a § 16b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠16a

Prechodné ustanovenia

(1)               Žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa §7 ods. 1 zákona účinného do…………. a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo vypovedal nájom bytu podľa §3a) tohto zákona môže podať žiadosť odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2013 obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať, inak jeho nárok na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady zanikne.

(2)               Novú žiadosť môže do 30. apríla 2013 podať aj žiadateľ, ktorý si do 30. septembra 2012 podal žiadosť o bytovú náhradu podľa zákona účinného do……….  a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona uprednostňuje pred poskytnutím bytovej náhrady poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt  podľa § 5 ods. 5.

(3)               Novú žiadosť môže do 30.apríla 2013 podať aj ten nájomca, ktorému bola pred účinnosťou tohto zákona zamietnutá žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady.

(4)               Konanie o poskytnutí bytovej náhrady začaté pred účinnosťou tohto zákona sa po vyhlásení tohto zákona spravuje podľa tohto zákona.

§ 16b

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 326/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor predbežnej žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady, vzor žiadosti o bytovú náhradu a vzor deklarácie majetku pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom.“.“.

Doterajšie body návrhu sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

1. Predkladaný pozmeňovací návrh poslaneckého návrhu novely zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov zrušuje podmienenosť vzniku nároku na bytovú náhradu za vypratávaný byt materiálnou bytovou núdzou, resp. skúmaním a preukazovaním majetku žiadateľa o bytovú náhradu a spoločne posudzovaných osôb.  Použitie majetkových kritérií pre nárok na bytovú náhradu za vypratávaný byt totiž stavia nájomcov dotknutých bytov do zásadne nevýhodnejšieho právneho postavenia oproti nájomcom iného bytového fondu za porovnateľných podmienok. Ide o všeobecnú úpravu ochrany nájmu bytu v Občianskom zákonníku, ktorá obsahuje „chránený nájom bytu“ a kde poskytnutie bytovej náhrady za vypratávaný byt v prípade dobromyseľných nájomcov nie je podmienené skúmaním ani preukazovaním majetkových pomerov nájomcu a s ním bývajúcich osôb. Zákon č. 260/2011 Z.z.  upravuje poskytnutie náhrady nájomníkom v reštituovaných a privatizovaných domoch za to, že im fakticky „odoberá právo obývať“ ich doterajšie byty, kde bolo právo nájmu ustanovené na neurčitý čas. Nájomcovia v reštituovaných a privatizovaných domoch pritom nemali, na rozdiel od ostatných nájomcov so vznikom nájmu bytu v porovnateľnom čase, k  porovnateľnému bytovému fondu a za porovnateľných podmienok, možnosť odkúpiť si dlhoročne obývané byty do vlastníctva za mimoriadne výhodných cenových podmienok, a ani im nebola v minulosti poskytnutá iná forma štátnej pomoci na bývanie, ako napríklad v prípade drvivej väčšiny obyvateľov rodinných domov pred rokom 1989. Problém nájomcov v reštituovaných a privatizovaných domoch  („nechcený“ nájom bytu u súkromných vlastníkov a prenajímateľov) pritom nespôsobili nájomníci sami, ale štát sériou nepremyslených krokov a ignorovaním problému dôsledkov vydania nehnuteľností oprávneným osobám podľa reštitučných predpisov spolu s existujúcimi vzťahmi nájmu bytu. Samotné majetkové reštitúcie boli dôsledkom konania štátu v minulosti, kde štát v snahe napraviť niektoré majetkové krivdy z minulosti spôsobil krivdy nové.  Malo by byť preto povinnosťou štátu straty a krivdy, ktoré nájomcom spôsobilo najmä prijatie reštitučných zákonov i ďalšie zásahy aplikácie súvisiaceho práva voči dobromyseľným nájomcom napraviť, resp. zmierniť. V minulosti v podobných situáciách (napríklad pri poskytnutí možnosti mimoriadne výhodnej kúpy obývaného obecného alebo družstevného bytu alebo resp. v prípadoch poskytovania ďalších vybraných foriem štátnej pomoci pri bývaní) sa skúmanie príjmových a majetkových pomerov dotknutých osôb neuplatňovalo.

2. Návrh ustanovuje možnosť a podmienky poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt pre dotknutých nájomcov a spoločne posudzované osoby. Takéto riešenie je i z hľadiska nájomcov vnímané ako  prijateľnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie  riešenie, ktoré je možné zrealizovať v priebehu 2 rokov. Z pohľadu nárokov na zdroje štátneho rozpočtu ide o  efektívnejšie a zdrojovo menej náročné riešenie, v porovnaní s kalkuláciami nárokovosti na zdroje verejných rozpočtov pri obstarávaní bytových náhrad, ktoré predložil predkladateľ zákona č. 260/2011 Z.z. počas schvaľovacieho procesu.  Finančná náhrada z hľadiska nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavuje spoľahlivejší predpoklad nákladov, keďže v tomto prípade nehrozí riziko „neočakávaného navýšenia nákladov“, ktoré je tak časté pri realizácii stavieb z verejných zdrojov. Formu finančnej náhrady si praje veľká väčšina dotknutých nájomcov. Táto forma umožní najmä tým, ktorí ju budú môcť skombinovať s vlastnými zdrojmi zaobstarať si bývanie podľa vlastných predstáv. Eliminuje sa tým riziko, že dotknuté osoby by mali do budúcnosti pocit, že im bolo „nanútené nevyhovujúce riešenie“. Forma finančnej náhrady uľahčí situáciu aj obciam, pre ktoré je realizácia navrhovaného jediného variantu bytových náhrad problematická. Je navyše legitímne očakávať od štátu, ktorý celý problém nájomných vzťahov v reštituovaných a privatizovaných domoch sériou krokov (znárodnenie domov, následné pridelenie bytov občanom, následné vrátenie- vydanie domov oprávneným osobám  aj s nájomcami, vytvorenie inej štartovacej čiary pre ostatných občanov neštandardne výhodnou a celoplošnou privatizáciou bytofondu s vylúčením nájomcov v reštituovaných a privatizovaných domoch a pod.) spôsobil, aby pri riešení problému pristupoval k dotknutým nájomcom korektne a rešpektoval formu náhrady tak, ako ju drvivé väčšina postihnutých nájomcov  požaduje.

3. Navrhuje sa odstrániť zverejňovanie zoznamu žiadateľov o náhradu na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Zákon č. 260/2011Z.z. v platnom znení tiež „núti“ žiadateľov o náhradu za stratu bývania k súhlasu so  zverejňovaním ich osobných údajov. Ide o obzvlášť necitlivý zásah do súkromia občanov, obzvlášť v tom kontexte, že ide o situácie, ktoré sú spôsobené pochybeniami štátnej moci v minulosti. Neexistuje analogická alebo podobná situácia ani v prípade aplikácie všeobecnej úpravy poskytovania bytových náhrad podľa občianskeho práva.

K bodu 1

Do predmetu úpravy zákona sa dopĺňa v súlade s vecným obsahom navrhovaných zmien a doplnkov aj úprava právnych vzťahov a podmienky poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt, ako alternatívnej formy náhrady pre dotknutých nájomcov.

K bodu 2

Upravuje sa vymedzenie spoločne posudzovaných osôb- upúšťa sa od podmienky súžitia v domácnosti aspoň tri roky ( nesplniteľné napr. v prípade novonarodených detí) a aj od podmienky neexistencie vlastného bytu alebo iného bytu v nájme. Iný byt v nájme môže mať dotknutá osoba napr. v inom meste za účelom zamestnania- ide teda vo svojich dôsledkoch o prekážku mobility pracovnej sily. Podmienka trvalého pobytu a žitia v domácnosti je postačujúcou na splnenie podmienky spoločne posudzovanej osoby.

K bodu 3

Ide o novo ustanovenú možnosť poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt, pričom suma tejto náhrady, resp. spôsob jej určenia vyrovnáva podmienky, za ktorých nadobudli vlastníctvo svojho bytu nájomcovia porovnateľného bytového fondu, podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (majetkové nadobudnutie).

K bodom 4 až 9

Ide o premietnutie ustanovenia novej formy náhrady- finančnej náhrady za vypratávaný byt do dotknutých ustanovení.

K bodom 5 až 8

V žiadosti a predbežnej žiadosti sa vypúšťa povinnosť udelenia súhlasu so zverejňovaním osobných údajov, ako ničím neodôvodnená požiadavka, ktorá sa neuplatňuje ani pri poskytovaní bytových náhrad podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva.  Zároveň náležitosti žiadosti reagujú na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt.

K bodom 9 až 11

Úprava reaguje na vypustenie podmienky skúmania materiálnej bytovej  núdze a majetkových pomerov na nárok na náhradu, a to ako diskriminujúceho prvku oproti všeobecnej úprave občianskeho práva a nadobudnutia vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K bodom 12 až 14

Ide o úpravu konania vzhľadom na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt.

K bodom 15 a 16

Ide o úpravu podmienok zániku nároku na náhradu vzhľadom na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt.

K bodu 17

Právna úprava reaguje na upustenie od podmienky skúmania majetkových pomerov na nárok na náhradu a zároveň vytvára právne podmienky pre súčinnosť katastra nehnuteľností pri skúmaní a preverovaní údajov o vlastníctve vypratávaného bytu.

K bodu 18

Novo sa ustanovuje nárok na dotácie zo štátneho rozpočtu na poskytnutie finančných náhrad za vypratávané byty podľa tohto zákona.

K bodu 19

Právna úprava reaguje na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt. Zároveň sa predlžuje oproti platnej právnej úprave lehota na poskytnutie náhrad z 31. decembra 2016 na 31.decembra 2017, v záujme vytvorenia zodpovedajúceho časového priestoru na zdrojové pokrytie náhrad. Ak v ustanovenej lehote obec neposkytne náhradu, oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje ustanoviť povinnosť obce zaplatiť prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa polovici sumy mesačného nájomného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia náhrady  (doterajšia právna úprava ustanovovala nárok prenajímateľa vo výške rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného). Takto upravená výška „sankcie“ pre obec, popri príjmov prenajímateľa z plateného nájmu od nájomcu, vytvára priestor pre primeranosť príjmu z nájmu pre prenajímateľa, a to aj s kalkuláciou primeraného zisku vzhľadom na ustanovené každoročné  zvyšovanie nájomného.

K bodu 20

Ide o úpravu zmluvy o poskytovaní finančnej náhrady za vypratávaný byt a jej podstatných náležitostí.

K bodu 23

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie vzhľadom na novú formu náhrady – finančnú náhradu za vypratávaný byt a upustenie od podmienky skúmania a preukazovania majetkových pomerov na nárok na náhradu.

K bodu 24

Prechodné ustanovenia zosúlaďujú vzniknuté právne vzťahy s novou právnou úpravou. V zásade začaté konania o poskytnutí bytovej náhrady podľa doterajšej právnej úpravy sa ukončia pri viazanosti novou právnou úpravou. Zároveň sa zabezpečuje, aby bola vytvorená právna možnosť znova konať podľa novej právnej úpravy aj ak nájomca si požiadal o poskytnutie bytovej náhrady podľa doterajšej právnej úpravy a nárok mu podľa tejto právnej úpravy nevznikol. Začaté nové konanie v tej istej veci sa bude spravovať už novou právnou úpravou podľa ktorej sa vo veci rozhodne.

Zrušovacie ustanovenie zrušuje vyhlášku MDVRR SR č. 326/2011 Z.z. nakoľko nová právna úprava ustanovuje novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt a upúšťa od skúmania a preukazovania majetkových pomerov pre nárok na náhradu.  Nová vykonávacia vyhláška bude vydaná s právnou oporou danou novým znením § 16 tohto zákona (bod 23).

Finančné dopady

Takýmto nezodpovedným zamestnávateľom ochotne nadbiehal aj pán poslanec Suja, keď v druhom čítaní podal svoj pozmeňovací návrh, ktorý je výslovne proti ochrane zdravia zamestnancov. Páni koaliční poslanci, bez toho, že by ste sa boli čo len zamysleli nad obsahom pozmeňovacieho návrhu pána Suju a nad jeho dopadmi na zdravie zamestnancov, ste mu tento návrh jednomyseľne – celá už v tom čase rozpadnutá koalícia – odsúhlasili! Tak mi teda dovoľte, aby som vám objasnila, čo ste vlastne schválili:

V § 21 ods. 2 v novej druhej vete ste zrušili povinnosť zamestnávateľa zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené v prvej alebo druhej pracovnej kategórii. Čo teda je pracovná zdravotná služba? Pracovná zdravotná služba je podľa prerokúvaného zákona v platnom znení druhom preventívnej a ochrannej služby, pričom zákon definuje tieto služby ako „odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psycho-sociálnych rizík a ochranou pred nimi.“
Samotnú pracovnú zdravotnú službu definuje zákon v § 26 ods. 1 ako (citujem): „…odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom pracovná zdravotná služba najmä
a) spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b) hodnotí faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2. technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
e) zúčastňuje sa
1. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a
h) vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Pracovná zdravotná služba má u nás viac ako 20 ročnú tradíciu. Podľa dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo ho už v roku 1988 ratifikovala, je štát povinný zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých pracovníkov. Obzvlášť potrebné je zriadenie pracovnej zdravotnej služby pre pracovníkov II. kategórie, ktorá je na rozhraní práce, ktorá ešte môže byť bezpečná, avšak riziká poškodenia zdravia sú tu už možné. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa totiž do druhej kategórie zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä
a) práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a
b) práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.
No a práve pracovná zdravotná služba je tým subjektom, ktorý dokáže odborne posúdiť a zistiť, či zamestnanci tejto kategórie sú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia a vyhodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, či ohodnotiť faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. Preto zmenu, ktorú ste tu schválili považujem za veľmi škodlivý zásah do systému BOZP. Predpokladám, že mnohí ste ani nevedeli, čo vlastne schvaľujete.
Chcela by som upozorniť na skutočnosť, že až 66% priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do II. kategórie! Spolu v I. a II. kategórii pracuje až 95% pracovníkov. Páni poslanci, uvedomujete si, že ste takto vylúčili až 95 % pracovníkov z aktívneho dohľadu nad pracovným prostredím a ochranou zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou? Takto ste, páni koaliční poslanci, svojím hlasovaním 1,9 miliónov zamestnancov obrali o ich ústavné právo na ochranu zdravia pri práci garantované článkom 36 ústavy.
Pán Suja, pýtam sa vás: kto a za čo vás tak zaloboval, že ste neváhali drvivú väčšinu pracovníkov vystaviť takémuto riziku?
Nie je preto náhoda, že pán prezident napadol práve túto zmenu. Ak by ste si námietku pána prezidenta neosvojili, 95% pracovníkov si nebude istí, či práca, ktorú vykonávajú, resp. pracovné prostredie neohrozuje ich zdravie.

Dovoľte mi poukázať na ďalšie škodlivé dôsledky vami schválenej zmeny.

Odhliadnuc od legislatívne nevhodného systematického začlenenia uvedenej zmeny do § 21, schválením tohto škodlivého návrhu ste zároveň našu legislatívu postavili do rozporu s právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne Smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Aj pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na princíp citovanej smernice, ktorým je zákaz zhoršenia už dosiahnutého stavu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov a že naopak, členské štáty sú zaviazané zlepšovať preventívne opatrenia na zaistenie BOZP a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení. Čiže samotná smernica sa riadi zásadou zákazu „reformatio in peius“. Ak by sme si neosvojili výhrady pána prezidenta, bude nepochybne Slovenská republika čeliť konaniu o nesúlade prerokúvaného zákona s citovanou smernicou, za čo – ak to páni a panie predkladatelia napadnutého ustanovenia zákona neviete – hrozí nášmu štátu vysoká pokuta. O pár hodín tu budeme riešiť problémy spojené so zostavením rozpočtu verejnej správy a ja sa pýtam: Máme na takéto zbytočné pokuty, na takéto vyhadzovanie peňazí prostriedky?
Vážení, majme na pamäti, že zároveň ste dostali Slovenskú republiku do pozície porušovateľa medzinárodnej zmluvy, konkrétne citovaného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. V prípade, že by odbory podali v tejto veci podnet na Medzinárodný úrad práce, vláda by čelila konaniu Výboru MOP pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní. Toto konanie sa deje verejne pred celým svetom v rámci každoročnej medzinárodnej konferencie a veľmi škodí povesti štátu, voči ktorému konanie smeruje.

Touto zmenou ste zároveň zaťažili verejné financie, a to zvýšením nákladov spojených s poškodením zdravia z práce, choroby z povolania s následnými výdavkami na invalidné dôchodky, podpory v nezamestnanosti….Napríklad len náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú hradené Sociálnou poisťovňou pre jednu priznanú chorobu z povolania, tvoria čiastku cca 12 304 €. Mysleli ste, pán minister Mihál, keď ste s touto zmenou súhlasili na to, že Sociálna poisťovňa nemá na takéto zbytočné náklady financie? A to nehovorím o zaťažení systému zdravotnej starostlivosti, ktorý už dlhšie vykazuje nedostatok financií a ktorého stav sa v plnej nahote ukázal v dnešných dňoch.

No a v neposlednom rade ste podporili začiatok rozpadu systému prevencie chorôb z povolania na Slovensku.

Páni poslanci, panie poslankyne,
aj za mnou chodili v rokoch 2006 – 2009 zamestnávatelia lobovať v prospech obmedzenia pracovnej zdravotnej služby, dokonca tieto návrhy prednášali aj verejne na rokovaniach tripartity. No ja som takýmto návrhom, poškodzujúcim zdravie pracovníkov, nikdy nevyhovela. Hanbila by som sa zamestnancom, ktorým by práca v rizikovom prostredí poškodila zdravie, pozrieť do tváre. Pamätajte na to, že aj vy sa budete dívať do tváre týmto pracovníkom. Obraciam sa preto na vás s výzvou, aby ste prehodnotili svoju pôvodnú podporu zmene zákona napadnutej prezidentom, ktorú – a to dúfam – väčšina z vás narýchlo a nepremyslene podporila a aby ste v tomto čítaní túto chybu napravili a aby ste vyhoveli prezidentovmu návrhu na vypustenie 22. bodu a bodov 35 až 43 novely zákona.
Ďakujem za pozornosť.

č. p. t. 111

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z. sa mení takto:

K Čl. I

1. Novelizačný bod . 8 sa vypúšťa.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa ponechať doterajší súbeh rodičovského príspevku a materského.

1. Novelizačné body 9 až 11  sa vypúšťajú.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa ponechať doterajšie rozdielne sumy rodičovského príspevku v závislosti od skutočnosti, či rodič stratil doterajší príjem, a to v sume 164, 22 eur  mesačne rodičovi, ktorý nemal pred vznikom nároku na rodičovský príspevok  príjem  a v sume 256 eur rodičovi, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok  príjem mal a o tento príjem prišiel v dôsledku starostlivosti o dieťa.

č. p. t.  63

Vládny návrh zákona, č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v     a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:

1. V čl. I sa vypúšťajú  body 1 až 7.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa vypustiť novelizačné body, ktorými by sa mala podľa vládneho návrhu zákona zrušiť kompetencia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vypracúvať a schvaľovať regionálne programy  a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode,  financované z Európskeho sociálneho fondu, ako aj participácia zamestnávateľov a odborov pôsobiacich v danom regióne na týchto projektoch a programoch.

Návrh vlády znamená ničím neopodstatnený návrat k neželateľnému centralizmu, čo je v rozpore  so všetkými predchádzajúcimi  vládami schválenými koncepčnými a  strategickými dokumentmi k decentralizácii štátnej správy.

Okrem toho z vecného hľadiska je nanajvýš potrebné zachovať regionálne programy    a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce, pretože situáciu v danom regióne poznajú najlepšie tí aktéri, ktorí sú v danom regióne činní (t. j. príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, zamestnávatelia, predstavitelia územnej samosprávy, regionálne organizačné jednotky živnostenských komôr, obchodných a priemyselných komôr a ďalších zainteresovaných subjektov pôsobiacich v danom regióne).

Novelizačné body podľa vládnej predlohy nijako nesúvisia s pomocou sanácie dôsledkov povodní, nie sú prevenciou na predchádzanie hroziacim škodám a ani inak nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie.

1. V čl. I sa vypúšťajú body  9 až 11.

Odôvodnenie:

V nadväznosti na návrh na vypustenie novelizačných bodov 1 až 9, ktorým sa navrhuje zachovať  regionálne programy a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce sa navrhuje zachovať aj vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie v rámci týchto regionálnych projektov a programov.

1. 3. V čl. I sa vypúšťajú  body 15 a 18.

Odôvodnenie:

Návrh reaguje na vypustenie § 51a, ktorý upravuje príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce. Vypustenie príspevku, ktorý v súčasnosti poskytuje úrad práce zamestnávateľovi, ak prijme do pracovného pomeru  absolventa vzdelávania a prípravy na trh práce, je zlým opatrením, pretože prestane  motivovať zamestnávateľov, aby zamestnávali absolventov, na ktorých vzdelávanie úrad práce už vynaložil nemalé finančné prostriedky; doterajšie poskytovanie takéhoto príspevku dokonca garantovalo absolventovi, že ho zamestnávateľ udrží v zamestnaní najmenej 24 mesiacov.  Podľa   § 50a, ktorý vládny návrh zákona navrhuje vypustiť,  sa za absolventa vzdelávania a prípravy na trh práce považuje  absolvent strednej školy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov a občan starší ako 50 rokov veku vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace, ak absolvovali vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečované úradom, trvajúce najmenej absolventovi v rozsahu  6 kalendárnych mesiacov a najviac 24 kalendárnych mesiacov.  Novela pôsobí proti zamestnávaniu uchádzačov o zamestnanie, ktorí patria medzi najzraniteľnejšie skupiny.  Práve vzdelávanie a príprava na trh práce je jedným z najvhodnejších nástrojov na začleňovanie nezamestnaných na trh práce. Vládna návrh zároveň pôsobí kontraproduktívne vo vzťahu k budovaniu poznatkovo orientovanej ekonomike.

1. V čl. I sa vypúšťa bod 21.

Odôvodnenie:

Ako k bodu 1.

1. V čl. I novelizačný bod 22 znie:

„22. V § 53c ods. 2 v prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo pilotného projektu“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo pilotné“.“.

1. Za § 53c sa vkladá nový § 53ca, ktorý znie:

㤠53ca

Pilotné projekty

Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad; tieto projekty sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu.“.

Odôvodnenie k bodom 6 a 7:

Navrhuje sa ponechať doterajšie znenie § 54, podľa ktorého sa za aktívne opatrenia na trhu práce považujú aj projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu alebo v kombinácii so štátnym rozpočtom. Ide o projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, schvaľované ministerstvom alebo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré  realizujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. ústredie. Ide tiež o individuálnu štátnu pomoc investorovi schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou na základe žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci podľa osobitných predpisov  formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta a príspevku na vzdelávanie zamestnanca prijatého na vytvorené nové pracovné miesto a tiež o  investičnú pomoc schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta. Ide  zároveň aj o projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti a zvyšovania zamestnateľnosti  financované zo štátneho rozpočtu a o projekty a programy na zlepšenie situácie rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu v rámci partnerstiev podľa § 10 schválených výborom a realizovaných partnerstvami vytvorenými na tento účel. Vládny návrh na vypustenie citovaného ustanovenia pôsobí proti zvyšovaniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce financovaných z verejných zdrojov, najmä z Európskeho sociálneho fondu.

Vládny návrh novelizačných  bodov 21 a 22   nijako nesúvisí s pomocou sanácie dôsledkov povodní, nie sú prevenciou na predchádzanie hroziacim škodám a ani inak nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie.

1. V čl. I sa vypúšťa bod 24.

Odôvodnenie:

Ako k bodu 18.

1. V čl. I novelizačný bod 32 znie:

„32. V § 65b sa vypúšťajú slová „§  64a,“.“.

Odôvodnenie:

V nadväznosti na návrh ponechať § 51a, § 53a, a § 54 .

1. V čl. I sa vypúšťa bod 33.

Odôvodnenie:

V nadväznosti na  návrh na ponechanie príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje ponechať aj splnomocňovacie  ustanovenie na podrobnú úpravu výšky a dĺžky poskytovania príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a od právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa a ďalšie podrobnosti poskytovania príspevku podľa § 51a.

jjj

1. V čl. I novelizačnom bode 34 § 72p znie:

㤠72p

(1) Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní podľa § 56a, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2011, sa postupuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2011.

(2) Plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) za rok 2010 zadaním zákazky podľa § 64 alebo odoberaním výrobkov alebo služieb podľa § 64a účinných do 31. decembra 2010 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca 2011.“.

1. 11. Novelizačný  článok III.  znie:

„Čl. III

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996  Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z, zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z. a zákona č. 568/2009 Z. z. sa mení takto:

V § 58 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Návrh na pozastavenie činnosti sprostredkovateľa alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 2 je oprávnený podať

a) príslušný daňový úrad,  ktorý zistil  porušenie právnych  predpisov  v oblasti daní, ³⁶ⁱ⁾

b) príslušný orgán štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti^36j),  ktorý zistil porušenie právnych  predpisov  v  oblasti  služieb zamestnanosti,

c) Národný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov  v  oblasti bezpečnosti a  ochrany zdravia  pri práci, ^36k) alebo

d) fyzická osoba,  ktorá bola  činnosťou sprostredkovateľa  poškodená.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom  36i)  až  36k) znejú:

„36i) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

36j) Zákon č. 453/2003 Z. u. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

36k) Zákon č. 125/2006  Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Odôvodnenie:

Návrh reaguje na vládny novelizačný bod  8., podľa ktorého pri zrušení oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa sa postupuje podľa § 58 živnostenského zákona.

Naším návrhom sa navrhuje, upraviť subjekty, ktoré sú oprávnené dávať živnostenskému úradu návrh na zrušenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pozastavenie činnosti sprostredkovateľa. Týmito subjektmi sú podľa súčasnej právnej úpravy  (§27 zákona č. 5/2003 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov)  daňové úrady. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, inšpektoráty práce ako aj občan, ktorý bol činnosťou sprostredkovateľa poškodený.

č. p. t. 209

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (znenie pozmeňovacieho návrhu poslanca Štefana Kužmu) sa mení takto:

V Čl. I sa v celom texte v príslušnom gramatickom tvare slová „verejnoprospešné služby pre samosprávny kraj“ nahrádzajú slovami „ menšie služby pre samosprávny kraj“.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa zjednotiť pojmy „menšie obecné služby pre obec“ a poslancom Kužmom navrhovaný pojem „verejnoprospešné služby pre samosprávny kraj“, pretože oba právne inštitúty sú aktívnym opatrením trhu práce,

-         ktorého účelom je podporiť udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana,

-         majú verejnoprospešný charakter

-         slúžia v prospech orgánov územnej samosprávy.