Myslím si, že by práve absolventi mohli učiť cudzie jazyky na prvom stupni základných škôl, kde sú povinné. Počas roku preškoľovania by získali pedagogické minimum a naučili sa plynulo konverzovať v cudzom jazyku, napríklad angličtine. Plusom je, že každý absolvent by bol preškoľovaný na konkrétnu školu a po absolvovaní preškolenia by mal prácu na danej škole istú.

Týmto opatrením by sme za jeden rok zamestnali až 5000 absolventov, aspoň za minimálnu mzdu. Ako som spomenula, zamestnávaní by boli najmä absolventi, teda ľudia, ktorí doteraz nepracovali a nemajú pracovné návyky.
Druhým pozitívom je podpora ekonomiky v regiónoch. Nové pracovné miesta podporujú regionálnu aj národnú spotrebu, ale aj ekonomiku. Študentom by sa navyše podstatne jednoduchšie hľadala ďalšia práca. Taktiež si myslím, že aspoň niektorí z nich by v školstve ostali. Tým by malo slovenské školstvo nových mladých učiteľov, ktorí by robili prácu, ktorá ich baví.

Obdobný spôsob zamestnávania absolventov pripravujem aj pre ďalšie odvetvia.

Podporujme svojich hoci drobných zamestnávateľov, ktorých život je spojený so Slovenskom, a ktorí svoje ťažko zarobené peniaze spotrebujú tu doma. Tu žijú, platia energie, jedia, tankujú palivo do áut, kupujú si oblečenie, deťom hračky, skrátka tí, ktorí zase podporia ekonomiku štátu a zaplatia tu dane.

Moja predstava by bola nasledovná: Napríklad otec automechanik, ktorý má syna rovnako zručného ako on sám a tiež sa zaujíma o autá. Ak zamestná svojho syna, vytvorme mu teda na to priestor a odpustime dane jemu namiesto veľkej zahraničnej spoločnosti. Nech namiesto zaplatenia daní za jeden rok zainvestuje do dielne, ktorú prenechá synovi. A ukážte mi otca, ktorý také niečo nespraví s radosťou a hrdosťou. Komu inému odovzdá ochotnejšie všetko čo vie ako svojmu potomkovi. A ak náhodou má otec dcéru, tá isto privedie ženícha, alebo má zase susedka kaderníctvo a syna, ktorý by sa rád vyučil za automechanika. Tým chcem povedať, že to nemusia byť len pokrvní príbuzní, ale aj známi a priatelia, ktorí by mohli spoločne pracovať v štátom podporenom rodinnom podniku. No a tu azda vyjdem v ústrety aj mojim večným kritikom k zákonníku práce. Lebo vo firme, kde si zamestná rodič vlastné dieťa, určite si poradí aj s jeho pracovnými návykmi. Poznáme to predsa rodičia všetci , niekde síce uľavíme a privrieme oči, ale na druhej strane vieme najlepšie kedy a ako ratolesť vrátiť do náležitých medzí.

Vrátim sa však k tým firmičkám. Z európskych fondov vieme využiť veľmi slušný finančný balík práve na zamestnávanie absolventov . Myslím , že by sa to dalo skĺbiť už s praxou počas štúdia. Je potrebné podporiť práve štúdium takých profesií, ktoré nám z pracovného trhu skoro vymizli. A súčasne vytvoriť prepojenie s už existujúcimi firmami. Vysvetlím svoju predstavu – študenti tak stredných ako aj vysokých škôl by mali povinnú prax. Dokonca podľa mojich predstáv aj platenú. Existovali by zmluvy s firmami, ktoré by mali záujem vychovať si pracovníkov – nielen pre seba – a brali by si študentov k sebe na prax. Takéto firmy by z európskych peňazí mohli zariadiť dielne pre praxujúcich študentov, nakúpiť si potrebné stroje a zariadenia pre prax a cvičenia študentov, zaplatiť človeka, ktorý sa praxujúcim bude venovať. Mohli by sa vytvoriť aj poradenské centrá, ktoré by zase pripravovali študentov, ktorí sa chcú sami dať na podnikanie, ako začať, ako založiť firmu, ako vybaviť úver, atd…

Samozrejme, píšem veľmi jednoducho, ale som toho názoru, že pre tieto prípady by aj legislatíva mala byť upravená tak aby takéto riešenie bolo dostupné každému občanovi Slovenska.

Rodičovská dovolenka

• Nárok na pracovné voľno podľa Zákonníka práce z dôvodu starostlivosti o dieťa majú obaja rodičia a dokonca ho môžu čerpať aj súčasne. Rodičia sa môžu dohodnúť, kto bude čerpať rodičovskú dovolenku a kto z nich bude poberať rodičovský príspevok – štátnu sociálnu dávku s účelom prispieť na starostlivosť o dieťa. Výsledok dohody medzi rodičmi o čerpaní rodičovskej dovolenky je však výrazne nerovnovážny.
• Počet otcov čerpajúcich rodičovskú dovolenku ešte nikdy neprekročil 2 %.
• – Ostatné dostupné údaje za 3. kvartál 2010 uvádzajú 1000 mužov čerpajúcich rodičovskú dovolenku a 71 000 žien.
• Rodičovstvo má na zamestnanosť otcov a matiek odlišný dopad. Zatiaľ čo u otcov sa zamestnanosť zvyšuje zo 79% na 88,6%, u matiek klesá zo 79,3% na 66,7%.
• Rozdiel zamestnanosti žien s deťmi a bez detí je -12,5 p.b a medzi otcami a matkami takmer -22 p.b.
• Otcovstvo muža v zamestnanosti skôr udržuje, matky zo zamestnania vyraďuje a zakladá diskriminačné prostredie medzi partnermi v rodine aj na pracovisku.

Starostlivosť o rodinu

• Aj keď v ostatných rokoch zaznamenávame stúpajúci trend podielu mužov na domácich prácach a starostlivosti o deti, ešte stále pretrváva väčší podiel starostlivosti o rodinu na ženách – matkách.
• Zamestnané ženy venujú domácim prácam a starostlivosti o rodinu 2X toľko času ako muži.
• Hoci muži trávia viac času v platenej práci (o 4 hodiny), po započítaní aj neplatenej práce celková priemerná týždenná dotácia vynakladaná na platenú a neplatenú prácu je u žien 80 hodín a 68 hodín u mužov.
• Tam, kde má jeden z partnerov viac zdrojov a lepšie postavenie, druhý partner venuje domácim prácam viac času. Rodový príjmový rozdiel tu teda zakladá aj nerovnomerné rozdelenie neplatenej práce.

Neplatená práca žien

Narodenie dieťaťa znamená pre ženy začiatok sociálneho znevýhodňovania.

• Rodičovská práca v rannom štádiu vývinu dieťaťa sa počas prvých 28 týždňov ( po novom 34 týždňov ) ohodnocuje poistnou dávkou – materským, podmieneným predchádzajúcim prispievaním do sociálnej poisťovne.
• V roku 2010 to bolo v priemere 317,90 (55% vymeriavacieho základu), čo predstavovalo zvýšenie v priemere o 32 eur v porovnaní s rokom 2009, ale len približne o 10 eur viac ako bola minimálna mzda alebo o 48 eur viac ako životné minimum. V januári 2011 sa už pravdepodobne prejavilo zvýšenie 60% vymeriavacieho základu a priemerné vyplácané materské bolo 339,3 eura.
• Do troch rokov dieťaťa potom matky poberajú sociálnu dávku – „rodičovský príspevok na starostlivosť o dieťa“ v priemere 195 eur.
• To je ohodnotenie častokrát viac ako 16 hodinovej dennej opatrovateľskej práce žien v rodine.
• Ak by mala byť dodržaná minimálna hodinová mzda (1, 768 eura v roku 2010), potom opatrovateľská práca žien by mala predstavovať minimálne 800 eur mesačne.

POZNÁMKA: Uvádzané údaje sú však priemernými výškami a matka môže dostávať materské pod hranicou životného minima. V roku 2010 dávku hmotnej núdze a zároveň materské či rodičovský príspevok poberalo 1 315 osôb z neúplných rodín (väčšinou žien ich detí) a 398 osôb z úplných rodín.

• Za tú istú prácu na platenom trhu práce by dostala žena čistú mzdu 406,59 eura.
• Pritom nie je zohľadnená neadekvátnosť nízkej hodnoty opatrovateľskej a výchovnej práce na platenom trhu práce.
• Matka starajúca sa o dieťa v súkromnej sfére, t. j. dostane za obdobie do 2 rokov veku dieťaťa v priemere 5 517 eur, na platenom trhu práce by zarobila 9 744 eur v čistom. Rozdiel činí 4 227 eur. Pri viacerých deťoch rozdiel narastá, nehovoriac o stratách v dôsledku znížených príležitostí napr. ďalšieho vzdelávania či kariérneho postupu minimálne počas 2 rokov, čo sa žena stará o dieťa v domácnosti.

Porovnanie adekvátnosti výšok miezd a sociálnych dávok za opatrovateľskú prácu žien

Poznámka: priemerný rodičovský príspevok k decembru 2010 a v roku 2011 za január; životné minimum pri posudzovaní jednej fyzickej osoby a jedného nezaopatreného dieťaťa vždy k 1.7. kalendárneho roka, poberatelia/ľky DHN za december 2010. Zdroj: Sociálna poisťovňa, MPSVR SR, ÚPSVR, ŠÚ SR

Rozdiel príjmu ženy za rovnakú prácu podľa sféry vykonávania práce

Poznámka: v súkromnej 28 týždňov poberania materského a 17 mesiacov poberania rodičovského príspevku v roku 2010, vo verejnej sfére (na platenom trhu práce) ide o čistú mesačnú mzdu rovnakého obsahu v kategórií „detské pestúnky, opatrovateľky, pomocní vychovávatelia“ v 3.kvartáli 2010 Zdroj: Sociálna poisťovňa, UPSVR SR, ISCP Trexima a vlastné prepočty

• Situácia sa opakuje pri opatrovaní odkázaných členov rodiny v staršom veku ženy.
• Pri opatrovaní blízkych osôb dostávajú ženy nie plat, ale sociálnu dávku (peňažný príspevok na opatrovanie).
• Dlhodobo ženy tvoria 80% percent zo všetkých poberateľov/liek príspevku na opatrovanie a priemerná výška (testovaná príjmom) je 139 eur mesačne.

Predškolské zariadenia

• Dostupnosť nie je adekvátna.
• Počet predškolských zariadení pre deti aj napriek nárastu počtu narodených deti nestúpa, zvyšuje sa skôr počet tried pri priemernom počte 19,5 dieťaťa na jednu triedu.
• Od roku 2008 pribudlo 218 tried.
• V Petržalke napríklad odmietli 300 detí, hoci každoročne mestská časť žiada o výnimku, aby mohla umiestniť viac detí. Z viacerých miest hlásia preplnenosť škôlok aj vzhľadom na to, že náklady na prevádzku sú pre obce a mestá vysoké.
• Pomôcť by mal nepriamo príspevok na starostlivosť o deti – po novom najviac 230 euro.
• Matky a otcovia však musia nastúpiť do práce skôr ako im skončí rodičovská dovolenka.
• V decembri 2010 poberalo príspevok na starostlivosť dokopy 5 715 rodičov (95% matiek) v priemernej výške 63,6 eura.
• Na zariadenia, resp. na jedno dieťa v zariadení prispel štát v priemere 80 eurami pre 1 983 detí.
• Príspevok na starostlivosť však využívajú rodičia aj pre inú fyzickú osobu (2 269 žiadostí/detí) alebo pre rodiča dieťaťa ( dokopy 1 039 žiadostí/detí) s minimálnou výškou príspevku 41 eura.

Čo s tým urobíme?

Uvedenú nevýhodnú situáciu žien chceme v budúcom volebnom období riešiť nasledovne:

Opatrenia aktívnej politiky trhu práce

• Aj naďalej budeme uplatňovať opatrenia aktívnej politiky trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie – medzi nimi aj:
• osoby staršie ako 50 rokov,
• rodičia starajúci sa najmenej o tri deti do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo osamelý rodič starajúci sa aspoň o jedno dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
• občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní svojho pracovného života a rodinného života.

Poznámka: v týchto prípadoch ide spravidla o ženy.

• Zavedieme nové opatrenie aktívnej politiky trhu práce: príspevok na opatrovateľskú činnosť v zariadeniach sociálnych služieb. Príspevok bude vyplácaný zamestnávateľovi, ktorý je zariadením sociálnych služieb, na novovytvorené pracovné miesto, ktorým bude činnosť opatrovateľky. Príspevok bude pozostávať z platenia odvodov na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie po dobu dvoch rokov od vytvorenia takéhoto pracovného miesta.

Opatrenia proti diskriminácii žien v zamestnaní

Sprísnime činnosť inšpekcie práce zameranú na diskrimináciu žien v prístupe k zamestnaniu v nevýhodnom odmeňovaní za tú istú prácu

Opatrenia v prospech zlepšenia odmeňovania sektorov zamestnávajúcich prevažne ženy

Keďže nízke platy sú najmä v odvetviach sociálnych služieb a v školstve, kde zároveň zaznamenávame výraznú zamestnanosť žien, zasadíme sa o zvýšenie platov v zariadeniach sociálnych služieb a v školstve.

Opatrenie v prospech odmeňovania neplatenej práce

Vzhľadom na to, že výskumy potvrdzujú, že značná časť žien je nútená predčasne ukončiť zamestnanie z dôvodu starostlivosti o prestarlých rodičov, ktorí sú na starostlivosť odkázaní, (aj v súvislosti s nedostatkom miest v zariadeniach sociálnych služieb a s ich podfinancovaním), v období po konsolidácii verejných financií sa zasadíme o zavedenie systému štátnej podpory osôb, ktoré z dôvodu starostlivosti o prestarlých rodičov sú nútení prerušiť / ukončiť zamestnanie.
Pôjde o systém v sociálnom poistení, napodobňujúci systém materskej dovolenky a materského.
- do Zákonníka práce sa zavedie povinnosť poskytnúť osobe starajúcej sa o prestarlého rodiča „opatrovateľskú dovolenku“,
- v systéme sociálneho poistenia sa zavedie nový druh dávky „opatrovateľská dávka“.

Inštitucionálne opatrenia

Znovu zriadime Radu vlády pre rodovú rovnosť a obnovíme jej činnosť.

Problémom je vysoká cena potravín v obchodných reťazcoch a to aj napriek nízkym výkupným cenám u našich poľnohospodárov. Ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť to, čo si dovoliť mohli pred dvomi, tromi, alebo štyrmi rokmi. Navyše je vysoká nezamestnanosť.

V minulosti patrili práve poľnohospodári k najväčším zamestnávateľom. Teraz mnohé družstvá chátrajú. Prispel k tomu aj fakt, že vláda Mikuláša Dzurindu, pardon, Ivety Radičovej, zrušila šesť
percentnú daň na predaj z dvora.
Ako tvrdia sami poľnohospodári a družstvá, počas predaja z dvora sa im začalo opäť dariť a preto, aby uspokojili dopyt, nakúpili nové zvieratá, stroje a investovali do technológií. Teraz sa predaj zastavil a oni žijú zo dňa na deň a aby prežili, musia prepúšťať ľudí a nová technika chátra. Čo s tým teda spravíme?

1. Zníženie dane na predaj z dvora
Chceme presadiť opätovné zníženie dane na predaj z dvora. Vďaka tomu sa zníži cena potravín a poľnohospodári budú opäť predávať viac, najmä priamo. Teraz totiž neboli schopní konkurovať cenám dovážaných potravín. Týmto im konkurenčný boj uľahčíme. Avšak týmto opatrením sa vrátime do stavu, kedy mohli konkurovať aj nákupným reťazcom. To je však iba prvé opatrenie. Bez druhého nebude príliš účinné a naopak.

2. Trhy
Priznám sa, v tomto prípade som sa inšpirovala susednými krajinami, kde sú akési trhy a burzy. Sú už zavedené, v praxi odskúšané a populárne. O čo teda ide?
V pravidelných intervaloch, napríklad každé štyri týždne, niekedy aj častejšie, budú okresné mestá organizovať trhy. Na ne môžu prísť predávať všetci poľnohospodári z okresu, možno aj z kraja. Priestor, teda stánky by mohli dostať zadarmo. Bolo by to výhodné aj pre poľnohospodárov, aj pre mestá. A prečo? Pretože časť zisku predajcov sa mestám vráti cez dane. Poľnohospodári nebudú nútení predávať pre rôznych veľkých odoberateľov za minimálny zisk, či dokonca pod cenu.
Budú mať takpovediac “peniaze na ruku”, čím získajú financie na rôzne nečakané výdavky, ako je napríklad ochorenie zvierat, alebo pokazená poľnohospodárska a iná technika.
Na trhoch bude vykonávaná kontrola registračných pokladníc a váhy. Každý predajca musí poskytnúť overenú informáciu o mieste, odkiaľ predávané produkty pochádzajú. K tomuto opatreniu by sme radi pridali ďalšie opatrenie – za takéhoto predajcu po dobu jedného roka zaplatíme odvody pre
účely sociálneho poistenia v záujme pomôcť rozbehnúť podnikanie (môže ísť
aj o konkrétny peňažný príspevok na osobu a mesiac).

Výhody

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale týmto krokom sa zatlačí na obchodné reťazce a predajcov, aby znížili svoje marže na potravinách a tým pádom aj ceny. Môžu to byť potraviny ako zaváraniny, ovocie, zelenina, mlieko, ale aj med, múka, či cukor.
Vďaka nižším cenám si budú môcť ľudia dovoliť kúpiť väčšie množstvo potravín, napríklad mlieka, medu, alebo čerešní, ktoré by si inak nekúpili vôbec.
K predajcom z dvora nebudú ľudia musieť cestovať niekam za mesto a hľadať ich, ale môžu si porovnať všetky tovary a vybrať ten, ktorý im vyhovuje najviac. A to na jednom mieste v ich okresnom meste, kam chodí verejná medzimestská doprava.
Predajcovia získajú hotovosť a vyrovnajú svoju stratu. Predpokladám, že časom začnú hospodáriť zo ziskom. Týmto nie len prinesú peniaze do rozpočtu, ale najmä budú môcť zamestnať tých ľudí, ktorých museli počas Radičovej vlády prepustiť. Neskôr vytvoria ďalšie pracovné miesta.
Pohne sa celá ekonomika a obyvateľstvo začne bohatnúť. Zároveň sa spomalí inflácia.

Ešte raz v skratke: lacnejšie potraviny, vyššia kvalita potravín, viac pracovných miest a viac peňazí do rozpočtu, ktoré sa môžu použiť na školstvo, zdravotníctvo, alebo výstavbu ciest.

Na záver dodám. Určite si každý povie, že znížením dane na predaj z dvora sa vytvorí v štátnom rozpočte diera. Ja s tým nesúhlasím. A prečo? Je to rovnaké, ako akcia na pomaranče v Tescu. Namiesto kila si kúpim dve.

Pán Mihál tento krok zdôvodnil tým, že diskusia k novele ukázala veľa problémov a bolo by nevhodné ju „šiť horúcou ihlou”. Zároveň priznal, že po rozporových konaniach a rozhovoroch s členmi vlády sa síce zdalo, že by sa na zmenách vedeli dohodnúť, potrebovali by však viac času (rozumej „počkať do volieb, aby nás občania nevypískali“).

Dokonca návrh zákona, o ktorom minister 13. januára vyhlásil, že ho stiahne z legislatívneho konania, mal byť podľa jeho vlastných pôvodných slov 16. januára, t. j. tri dni po tomto vyhlásení, predmetom rokovania tripartity. Prečo asi? Vychádza to tak, že len a len preto, aby sa po voľbách už nemusel „naťahovať“ s odborármi o podobu aktívnej politiky trhu práce a aby mohol novelu postúpiť priamo na rokovanie vlády a parlamentu. Novela sa teda nesťahuje z obehu, len sa odkladá „na priaznivejšie časy v politike“. Veď napokon – ako aj sám minister priznal – za súčasnej situácie by musel s ňou súhlasiť aj prezident SR, čo je nepravdepodobné. Dokonca podľa vyjadrenia ministra by s ňou po „dozretí“ súhlasili aj rozhodujúci ministri, o čom nasvedčujú napríklad aj pripomienky rezortu financií, ktorý v pripomienkovom konaní ešte „pritvrdzuje“ a žiada vypustenie ďalších príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, medzi nimi aj pre začínajúcich živnostníkov. Viac informácií.

O čo tu teda ide?

„Brutálne antisociálny zákon“, ako novelu výstižne nazval predseda strany SMER-SD Róbert Fico, totiž nehanebne zasahuje najslabšie vrstvy uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý má v histórii Slovenska a jeho predchodcov len dve obdoby. Po prvé: odobratie invalidných dôchodkov invalidom ministrom Kaníkom, ktoré ústavný súd zrušil a ktoré som musela vracať ihneď po nástupe do funkcie ministerky. Po druhé: odňatie sociálnych dávok sociálne odkázaným občanom, dôsledkom čoho boli rozsiahle rabovačky na Východnom Slovensku, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu „hasila“ za asistencie armády a polície. Aj tento krok sme napravili.

Zrejme si nielen „bývalí“ (?) koaliční partneri ale aj páni v centrále SAS uvedomili, že asi by dva mesiace v období intenzívnej volebnej kampane nebolo milé, keby z dôvodu nimi predloženého protisociálneho zákona nastali búrlivé sociálne nepokoje. Som presvedčená, že práve tieto okolnosti v kontexte nastávajúcich volieb primäli vedenie SAS k tomu, aby nateraz stiahli novelu z legislatívneho procesu a odložili ju na čas po voľbách vo viere „ak pánboh a naivní voliči dajú“. Pán minister – zrejme v snahe získať hlasy tej skupiny voličov, ktorí nie sú ochotní niesť ani najmenšiu mieru solidarity s ľuďmi, ktorí zväčša nie vlastnou vinou nemôžu nájsť prácu – sa dokonca ani len nesnažil zakryť svoje pevné rozhodnutie v škrtaní podpory aktívnej politiky trhu práce a po voľbách v nej tvrdo pokračovať.

Takže milí občania so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia prevádzkujúci chránené dielne a chránené pracoviská, dlhodobo nezamestnaní, tí ktorí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí máte tú guráž založiť si živnosť, absolventi škôl, dobrovoľníci aktivačných služieb: buďte ostražití, pretože súčasná vládna garnitúra – ako to vyplýva zo slov pána ministra – mieni po voľbách pokračovať v krokoch sociálnej genocídy aj naďalej.

O čo ide v novele?

Proklamovaným cieľom novely je podľa dôvodovej správy k novele vykonať úsporné opatrenia v objeme 43,6 mil. EUR. K tomu mali poslúžiť navrhované škrty príspevkov na aktívnu politiku trhu práce. Tieto úspory však zamýšľal pán minister (ako to vyplýva z ním predloženého materiálu na rokovanie vlády „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti na roky 2012 až 2015“) presunúť na projekty o nezmyselnosti, ktorých som sa už na tejto stránke vyjadrila v článku „Nekompetentnosť ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky alebo jednoducho hlúposť?“. Aby sme však pochopili skutočný zámer pána ministra, musíme vidieť zásadný rozdiel medzi príspevkami, ktoré garantuje zákon a medzi príspevkami, ktoré sa poskytujú na základe projektov.

Na príspevky na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú upravené zákonom o službách zamestnanosti, má totiž zákonný nárok každý žiadateľ, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže žiadateľovi tento príspevok odoprieť. Naproti tomu príspevky na politiku trhu práce na základe projektov nie sú nárokovateľné, sú posudzované individuálne a žiadateľ nemusí príspevok dostať. Z pofidérnych projektov údajne „na podporu zamestnanosti“ predložených pánom ministrom na vládu veľmi priezračne vyplýva, že ide o projekty „šité na mieru“ vyvoleným (akiste vopred známym) subjektom. Dôvody, ktoré ma vedú k týmto úvahám uvádzam v citovanom článku. Skutočným cieľom novely bolo teda presunúť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce garantované zákonom na účely podpory žiadateľov projektov, ktorí sú kamarátmi pána ministra, pani štátnej tajomníčky a ďalších spríbuznených subjektov. Na to však potrebovali vypustiť, resp. okresať zo zákona zákonom garantované nástroje aktívnej politiky trhu práce. A to napriek tomu, že hodnotenie nástrojov aktívnych opatrení politiky trhu práce, ktoré prerokúvala vláda SR v septembri minulého roku potvrdilo, že najvyššia úspešnosť je dosahovaná práve v nástrojoch, u ktorých návrh zákona chce dosiahnuť úspory!

Keďže Slovenská republika ako členský štát EÚ je viazaná viacerými dokumentmi EÚ upravujúcimi spoločné prístupy k aktívnej politike trhu práce, pán minister „naoko“ predsa len ponechal v zákone viaceré opatrenia aktívnej politiky trhu práce. Že ide len o simulovanú aktívnu politiku trhu práce, nasvedčuje skutočnosť, že priamo v novele zákona sa uvádza, že doba poskytovania príspevkov na aktívne opatrenia trhu práce sa obmedzuje len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPSVR SR na príslušný kalendárny rok. Avšak v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je rozpočtovaných na tento účel minimum prostriedkov!

To, že predkladateľov novely zákona vôbec nezaujíma, že novelou porušujú Ústavu SR, viaceré medzinárodné zmluvy, legislatívu EÚ, nie je u pána Mihála a jeho štátnej tajomníčky nič nového: robia to štandardne už jeden a pol roka. No zarážajúce je, že zákonom namiereným proti najslabším a najbezbrannejším vrstvám obyvateľstva neváhajú vo svojom cynizme podporovať „svoje“ vyvolené a zaiste už dnes tučné eseročky, občianske združenia a neziskové organizácie aktivitami, ktoré nijako – opakujem: nijako – neprispejú k zamestnávaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A tým, ktorí si nájdu prácu (absolventi škôl, dlhodobo nezamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby so zdravotným postihnutím) to „osladia“ tak, že im zo zákona krátia minimálnu mzdu, či príspevky na podporu ich zamestnateľnosti a uvrhnú ich do ďalšej fázy biedy!

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

I. Škrty pre samostatne zárobkovo činné osoby

1. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky a dosahovať každoročne zdaniteľný príjem z tejto činnosti vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku. (§ 49 ods. 3)

Efekt: nezamestnaní, ktorí si chcú založiť živnosť nebudú o tento príspevok ani žiadať, pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch nevie ani zabehaná firma tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu, nieto neskúsený začínajúci podnikateľ. Preto sa tento nástroj nebude vôbec využívať a minister usporí na účely svojich kamarátov.

Dôsledok:
- potenciálny živnostník zostáva naďalej nezamestnaný
– v chudobe zostáva on i jeho rodina
– zvyšujú sa nároky na dávky v nezamestnanosti, avšak tieto sa už vyplácajú „z iného vreca“, t.j. zo Sociálnej poisťovne, a teda „ušetrené“ peniaze zostávajú naďalej k dispozícii ministerstva (môže ich presunúť na jeho pochybné projekty kamarátom)

2. Rozširuje dôvody na vrátenie pomernej časti príspevku aj na prípad, kedy uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, nesplní povinnosť o dosahovaní zdaniteľného príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Efekt a dôsledky: rovnaké ako v bode 1.

3. Ak bol uchádzačovi o zamestnanie poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a v tejto činnosti nedosahoval po dobu troch rokov každoročne zdaniteľný príjem vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku a ak prestal pred uplynutím troch rokov od začatia prevádzkovania SZČ vykonávať túto činnosť, ÚPSVR ho opätovne nezaradí do evidencie UoZ. (§ 39 ods. 13 písm. g), ods. 9).

Efekt: ministerstvo usporí nielen na príspevku, o ktorý „odvážlivci“ predsa len požiadali a ktorý musia vrátiť, ale ušetrí aj na prípadných dávkach v nezamestnanosti pre takéhoto nezamestnaného a tiež na nákladoch spojených so službami zamestnanosti pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Dôsledok: takáto osoba a jej rodina sa dostáva do stavu biedy

4. Okrem toho z poskytnutia príspevku vylúčili samostatne zárobkovú osobu, ktorá začne prevádzkovať činnosť v kraji, v ktorom všetky okresy v ktorom všetky okresy majú priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti nižšiu alebo rovnakú ako je 70 % celoslovenského priemeru. (§ 49 ods. 5)

Efekt: ministerstvo usporí na prípadných príspevkoch pre všetkých začínajúcich podnikateľov v uvedených lokalitách.

Dôsledky:
- opustenie podpory zakladania živností a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti,
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

II. Škrty pre absolventov škôl

5.Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva absolventskú prax z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM.

6. Okrem toho znižujú vek, do ktorého možno tento príspevok poskytovať z doterajšieho veku 26 rokov na 25 rokov.

7. Zavádzajú ako podmienku poskytnutia príspevku, že absolvent do poskytnutia príspevku nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.

8. Znižujú dolnú hranicu absolventskej praxe z doterajších 3 mesiacov na 1 mesiac.

Efekty: úspory na výdavkoch na absolventskú prax.

Dôsledky:
- zníženie záujmu absolventa vykonávať absolventskú prax a ďalšie sťaženie jeho prístupu k zamestnaniu.
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

III. Škrty pre dobrovoľnícku službu

9. Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM. (§52a ods. 3).
Dobrovoľnícka služba na účely tohto zákona je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce.

Efekty: úspory na výdavkoch na dobrovoľnícku službu.

Dôsledky:
- zníženie záujmu o túto formu aktivačných prác,
- nezamestnaní zostávajú naďalej pasívnymi v evidencii a tiež zostávajú v chudobe.

IV. Škrty pre občanov so zdravotným postihnutím

10. Vypúšťajú bez náhrady poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 4, 48 a 55a ods. 9). Túto dávku sme poskytovali mesačne v sume životného minima.

Efekt: úspory na výdavkoch na vzdelávanie.
Dôsledky: Ďalšie sťaženie prístupu k zamestnaniu osôb so zdravotným postihnutím.

11. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa poskytne len vtedy, ak UoZ je v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. (§ 56 ods. 1).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- zbytočné zotrvanie osôb so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- zároveň nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na dávku v nezamestnanosti.

12. Krátia príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (z doterajšieho 65 % zo 16-násobku na 10,4-násobok celkovej ceny práce). (§ 56 ods. 2)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím.

13. Stanovujú tvrdšiu podmienku zachovania pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku z doterajších 2 rokov (pre malých podnikateľov) resp. 3 rokov (v stredných podnikoch) na 5 rokov. (§ 56 ods. 6)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

14. Krátia príspevok na zamestnávanie občana so ZP zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa obmedzuje doba poskytovania tohto príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

15. Poskytnutie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím sa podmieňuje dosahovahovaním zdaniteľného príjmu z tejto činnosti každoročne vo výške sumy poskytnutého príspevku.

16. Zároveň sa predlžuje povinná doba prevádzkovania SZČ z doterajších dvoch na tri roky a znižuje sa výška príspevku.

Efekty k bodom 15. a 16.: úspory na výdavkoch, pretože bude málo žiadateľov, ktorí si pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch trúfnu tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu.

Dôsledky:
- možná strata záujmu o vykonávanie živnosti,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

17. Ruší sa príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. (Doteraz to bolo maximálne 995, 82 eura).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

18. V súvislosti s nákladmi chránenej dielne alebo chráneného pracoviska rušia niektoré náklady; konkrétne náklady na úhradu mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. (§ 60)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

19. Zároveň krátia výšku príspevku na prevádzkové náklady chránenej dielne a chráneného pracoviska a obmedzujú dobu poberania príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je v súčasnosti najviac
a) 2, 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím,
b) 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.
Navrhujú: 70 % sumy preukázateľne vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 5, ročne najviac 1,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve

V. Obmedzenie doby poskytovania všetkých príspevkov

20. Obmedzuje sa doba poskytovania príspevkov na AOTP len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPOSVR SR na príslušný kalendárny rok.

Dôsledky:
- po vyčerpaní týchto verejných prostriedkov nebude musieť ministerstvo poskytovať ani zákonom upravené príspevky na aktívnu politiku trhu práce.
- armáda nezamestnaných sa bude naďalej rozširovať.

VI. Novela zákona o minimálnej mzde

21. Znižujú minimálnu mzdu na úroveň 85% terajšej minimálnej mzdy a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• absolventom škôl, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku alebo sústavnú prípravu na povolanie pred menej ako dvoma rokmi a ktorí bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• dlhodobým uchádzačom o zamestnanie (ktorí sú v evidencii UoZ dlhšie ako 1 rok).

Efekt: zamestnávatelia usporia na mzdových výdavkoch
Dôsledky:
- radikálne zníženie sociálnej situácie zamestnanca a jeho rodiny,
- zníženie starobného dôchodku,
- demotivácia týchto skupín hľadať si prácu,
- pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť,
- pretrvávajúce náklady na pomoc v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti.

Prvý návrh „protirómsky“ a likvidačný určite! Prečo to pani Nicholsonová nepovie otvorene? Prečo presadzuje na rezorte práce osobitne problematiku Rómov, hoci táto problematika ani nepatrí podľa kompetenčného zákona do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a teda koná v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR? Prečo nerieši problematiku štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci, pomoci v hmotnej núdze na občianskom princípe, ako ju k tomu viaže Ústava SR a medzinárodné zmluvy?

Ale prečo, pri svojej asi nenávisti k tomuto etniku, hádže cez palubu aj 200 tisíc občanov majoritnej časti obyvateľstva a ich detí vrátane ďalších národnostných skupín?! Pýtam sa ako človek, mama, ale aj ako dlhoročná pracovníčka venujúca sa sociálnej problematike a napokon ako sociálnodemokratická politička: ako mieni naložiť pani Nicholsonová s novorodencami, batoľatami, deťmi predškolského a školského veku pochádzajúcich (ako to ona hrdo nazýva) zo sociálne vylúčených spoločenstiev – hladnými, na ulici pod holým nebom v zime v lete a polonahými??? Čo mieni urobiť so zdravotne postihnutými osobami a staršími občanmi v hmotnej núdzi, čo s tehotnými mamičkami? Ponechá ich svojmu osudu na ulici? A vôbec ako mieni štátna tajomníčka naložiť s armádou nezamestnaných, pre ktorých pani Nicholsonová s ministrom Mihálom neurobili vôbec nič?!

Dovolím si zopakovať už povestnú vetu: „Keby hlúposť nadnášala, tak by niekto lietal po Slovensku ako lastovička“. „Ten niekto“ jedným dychom povie, že zamestná za minimálnu mzdu všetkých nezamestnaných a zruší pomoc v hmotnej núdzi. Pýtam sa: čo „ten niekto,“ robil jeden a pol roka? Prečo narástla nezamestnanosť o viac ako jedno percento a rastie ďalej? Prečo už ani v Bratislave si nevie nájsť pracovné miesto 45 ročná žena? Prečo rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nevyčerpal peniaze, a to rádovo milióny eur, rozpočtovaných na rok 2010? Prečo keď neustále narastala a narastá nezamestnanosť v roku 2011 na aktívnu politiku trhu práce minister Mihál znížil rozpočet takmer o 4/5 v porovnaní s rokom 2010 a na rok 2012 o ďalšie dve tretiny – t.j. takmer na nulu?

Finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu je určený priamo na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti nezamestnaných, to sa vedenie MPSVR SR ešte nenaučilo ani za jeden a pol roka? Veď zvyšovanie zamestnanosti je účinný liek na našu ekonomiku. Miesto konkrétnych činov a motivácie občanov pracovať vydalo terajšie vedenie MPSVR SR pokyn na kontrolnú akciu „Očista“, ktorej jediným zámerom bolo vyradiť čo najviac uchádzačov o zamestnanie z evidencie – tých, ktorí pracovali na základe dohody o vykonaní práce resp. dohody o pracovnej činnosti. Akcia mala konečný cieľ: dosiahnuť umelým spôsobom vylepšenie štatistiky – administratívnym znížením miery nezamestnanosti. To bol darček pána Mihála nezamestnaným k Vianociam! Ministra, ktorý – ako sa sám verejne vychvaľoval – na deň potrebuje 400 až 600 eur a príjem týchto občanov, na jeden mesiac neprevýši ani 140 eur. Toho ministra, ktorý sa pred Vianocami za prítomnosti fotoaparátov a kamier marketingovo producíroval v rúchu dobrotivého deduška Mikuláša s arogantnou štátnou tajomníčkou odetou v rúchu anjela po zariadeniach sociálnych služieb. No stará ľudová múdrosť hovorí: Satanovi nepomôže ani anjelské rúcho, vždy zostane Satanom.

MPSVR SR pod vedením politických nominantov za SaS nedokázalo realizovať ani nastavenú sociálnu politiku voči dlhodobo nezamestnaným ani ťažko zamestnateľným občanom. Dokonca nevyužili ani zákonné nástroje služieb zamestnanosti, ani iné podporné mechanizmy pre rodiny s deťmi do troch rokov veku detí v rámci štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

Určite je dobrý príspevok pri starostlivosti o dieťa do troch rokov , ktorý umožňuje pracovať obom rodičom a súčasne môže znamenať odbornú predškolskú starostlivosť a výchovu pre dieťa v čase, kedy dieťa najviac rastie a prijíma najviac informácií. Ide o deti do troch rokov veku a o obrovskú pomoc takým deťom, ktorým ich rodičia nevedia, nemôžu prípadne nechcú poskytnúť kvalitnú starostlivosť i predškolskú výchovu.

Pri dobrom výbere nami rozbehnutých projektov „Lokálnej stratégie komplexného prístupu“ (tak sa volal projekt) mohol byť rozhodujúcou mierou vyriešený problém 30 až 50 obcí (v závislosti od ich veľkosti) s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Projekt, ktorý v danej obci riešil súčasne bývanie, nezamestnanosť, vzdelávanie, sociálne služby (pomoc starším a ťažko zdravotne postihnutým), poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti, rozvoj kultúry a podpory kultúrneho dedičstva vrátane vedenia občanov k vlastnej identite. Všetko toto hodil „ten niekto“ cez palubu a nechal obce vynakladať finančné prostriedky na realizáciu zazmluvnených projektov bez reálnej refundácie garantovaných výdavkov. Viaceré obce či mestá sa dostali do dlhov, čo samozrejme znamená ďalšie negatívne dôsledky pre ne.

„Ten niekto“, nedokázal navrhnúť a realizovať náhradné koncepčné opatrenia, iba podsúval občanom Slovenska klamlivé, zavádzajúce kvázi informácie, nehanbil sa osočovať, klamať, znevažovať, hoci nemá ani potuchu o obsahu záväzných dokumentov viažucich sa na danú problematiku, ktoré nie je možné pri riešení veci ignorovať. Mám na mysli smernice a iné záväzné dokumenty EÚ a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. No zdá sa, žiaľ, že pani vysoká štátna úradníčka má medzery aj v znalostiach Ústavy SR, lebo inak by nemohla pri svojich supernápadoch ignorovať článok 39 ods. 2, ktorý hovorí: „ Každý kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok “.

Článok 38 Ústavy SR garantuje zvýšenú ochranu zdravia pri práci ženám, osobám s ťažkým zdravotným postihnutím a mladistvým, ktorí majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch. Súčasne Ústava SR v Čl. 12 garantuje rovnosť v dôstojnosti a v právach, a preto nie je možné diskriminovať mladistvých, absolventov ani dlhodobo nezamestnaných znížením minimálnej mzdy, ktorá je aj tak veľmi nízka a jeden rodič z nej neuživí ani svoje jediné dieťa. A čo viac, ide o zásadný rozpor s právom EÚ a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, Európskou sociálnou chartou, ktorými je nimi viazaná. To sa samozrejme týka aj pomoci v hmotnej núdzi. Nečítala snáď pani štátna tajomníčka uvedené dokumenty?

V kontexte uvedeného sa natíska otázka: má vôbec občan SR pôsobiaci ako verejný činiteľ, ktorý vyhlásil, že keď skončí vo verejnej funkcii, vráti sa späť, odkiaľ prišiel (…v tomto prípade azda na Korziku…?), morálne právo byť vo verejnej funkcii, v pozícii, kde má možnosť zasahovať do sociálnej politiky štátu voči občanom? Za akým skutočným účelom sa dotyčná osoba dočasne presťahovala z rajského ostrova na Slovensko? Naozaj je jej úprimnou snahou pomáhať občanom Slovenska? Otázka je naliehavejšia o to viac, ak všetky predkladané návrhy sú poznačené tým, že u tejto osoby viditeľne absentujú základné relevantné vedomosti v tejto oblasti a praktické skúsenosti, no najmä preto, že čím ďalej tým viac vystupujú do popredia arogantné antisociálne zamerané riešenia zbohatlíčky necitlivej voči tým, ktorí nemali šťastie zbohatnúť pofidérnou privatizáciou či výhodným vydajom.

A na záver ešte klasická latinská otázka: „Qui bono?“ Komu prospievajú takíto nominanti bez adekvátnych vedomostí na vysokých štátnych funkciách?

Predstavenie Mihálovho návrhu balíka pripravovaných projektov zamestnanosti na rokovaní vlády je úbohé, neodborné a svedčí o nevedomosti autorov a teda aj predkladateľa. Nemá nič spoločné so skutočnou pomocou nezamestnaným občanom. Pripravované projekty zamestnanosti sú neefektívne a neznamenajú v praxi žiadny prínos z hľadiska počtu pracovných miest. Pozrime sa však jednotlivé návrhy projektov.

Projekt na záchranu kultúrneho dedičstva: ktorý má vytvoriť až 900 pracovných miest pri obnove hradov a iných kultúrnych pamiatok. Pripomeniem, že kultúrne pamiatky, kde už samotné slovo pamiatky naznačuje, že ide o zákonom chránené kultúrne dedičstvo vyžadujúce vysokú mieru odbornosti, pokiaľ ide o jeho údržbu a obnovu, reštaurovanie. Veľmi by som želala našim umelcom aby sa im takejto práce dostalo a určite by ju s láskou a vysoko odborne vykonávali. To však nie je práca pre armádu 900 nezamestnaných, najmä ľudí so základným vzdelaním, ani pre našich umelcov za 600 Eur hrubého príjmu na mesiac a po dobu trvania prác 6 mesiacov. Ak by sme aj vzali do úvahy, že pôjde o pomocné práce pri obnove kultúrnych pamiatok, mám za to, že by musel byť v prvom rade vyčlenený potrebný balík financií na odbornú obnovu pamiatkového fondu, aby bolo zabezpečené financovanie predovšetkým odborných prác (reštaurátori, architekti) v takom rozsahu aby títo odborníci potrebovali 900 ľudí na pomocné práce. To však zabezpečené nie je.

Avšak v takom prípade nie je potrebné riešiť vec spôsobom navrhovaným pánom Mihálom, pretože už počas môjho vedenia rezprtu PSVR som riešila aktiváciu uchádzačov o zamestanie okrem iného aj podporou dobrovoľníckej služby, ktorú vykonáva uchádzač o zamestanie formou poskytovania pomoci pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, a to priamo novelou do zákona o službách zamestanosti (§ 52a). Túto dobrovoľnícku službu môže vykonávať uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov.

Projekt spolupráce pri výchove a vzdelávaní: ktorý má pripraviť sociálnych asistentov pre prácu v znevýhodnenom prostredí, kde na jedno pracovné miesto sa plánuje vynaložiť 12 623 Eur (áno dobre čítate, ide o takmer 380 000 bývalých slovenských korún), a to pre ľudí, ktorí by mali mať minimálne strednú odbornú školu s maturitou. Nedá mi nepripomenúť tisícky nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných sociálnych pracovníkov – absolventov vysokých škôl a stredných škôl tých, ktorí sa vzdelávali priamo pre takúto prácu či poslanie. Tí, ktorí by takúto prácu ako absolventi určite a s radosťou prijali. Tí, ktorí sú ako absolventi evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci celej SR ako nezamestnaní uchádzači o zamestnanie.

Súčasné vládnuce zoskupenie spolu s novinármi kritizovali aké neefektívne s vysokými nákladmi na vzdelávanie, je vzdelávanie a zamestnávanie ľudí, ktorí stratili pracovné návyky, boli dlhodobo nezamestnaní, v mnohých prípadoch negramotní. Hovorím o spolitizovanom nástroji určenom na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných – sociálne podniky, ktoré sú využívané vo všetkých krajinách EÚ a úspešne. Pričom náklad po dobu 30 mesiacov t.j. na dva a pol roka bol plánovaný na 9 680 eur a sociálny podnik musel byť udržateľný po dobu piatich rokov. Čo je o 3 tis. Eur (90 378 Sk) lacnejšie a na dlhšiu dobu ako ministrom Mihálom navrhovaný projekt. Minister Mihál nedokázal, a to aj napriek vynakladanej maximálnej snahe, nahradiť tento nástroj služieb zamestnanosti iným efektívnym nástrojom.

Ešte kurióznejší, neodborný a nákladnejší je návrh projektu lokálnej zamestnanosti, ktorý má vytvoriť 100 pracovných miest na krátkodobé práce v malých a stredných podnikoch, údajne vhodný aj pre príslušníkov rómskych komunít, kde náklady na jedno pracovné miesto navrhuje minister Mihál vo výške 12 623 eur po dobu 12 mesiacov.

Návrh projektu podpora zmien v náhradnej starostlivosti: ktorý by mal vytvoriť 4070 pracovných miest pre odborníkov na výchovu v detských domovoch, považujem za úplne nezmyselný. V detských domovoch žije 4 000 detí, u ktorých je realizovaná náhradná rodinná starostlivosť a príprava ďalších 4070 odborníkov je neefektívna, drahá ale najmä nepotrebná. Ak by pán Mihál hovoril o preškolení stávajúcich zamestnancov, profesionálnych rodičov a pod., tomu by sa dalo rozumieť a určite aj pripraviť projekt na takúto aktivitu samozrejme v reálnom počte potrebných zamestnancov resp. náhradných rodičov. Navrhovaný počet pracovných miest nemá v realite žiadne opodstatnenie, a to ani v časovom horizonte nasledujúcich 39 mesiacov, najmä v čase, kedy je potrebné šetriť každý cent a prísne zvažovať ale aj plánovať akékoľvek výdavky.

Projekt globálne granty na nové pracovné miesta: ktorými chce pán Mihál podporiť regionálnych zamestnávateľov, ktorí dajú prácu dlhodobo nezamestnaným v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom regióne usvedčuje ministra i štátnu tajomníčku z nevedomosti, nakoľko pri realizácii globálnych grantov je nevyhnutné uplatniť špecifický postup; jedna z možností by bola zriadiť v uvedených troch regiónov SORO (sprostredkovateľský orgán) a potom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny certifikačný orgán. No každé z možných riešení bude vyžadovať odsúhlasenie v Bruseli a novú štruktúru riadenia Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ ESF“). Ide o neodborný nezmysel s akým prišiel minister Fígel, keď chcel použiť peniaze z iných operačných programov na budovanie diaľnic.

Pre pána Mihála, ktorý sa snaží pomáhať len podnikateľom, nezaujíma sa - ani sa za jeden a pol roka nenaučil – pre koho a na čo slúži ESF, uvádzam, že tento slúži v rámci operačného programu. „Zamestnanosť a sociálna inklúzia na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti nezamestnaných, zamestnancov ohrozených nezamestnanosťou , pre marginalizované skupiny občanov a pre sociálne vylúčených občanov, alebo občanov ohrozených sociálnym vylúčením, pre občanov v hmotnej núdzi, sociálnej núdzi ako aj pre občanov v kombinácii hmotnej i sociálnej núdzi.“ Inými slovami v žiadnom prípade nie je určený na podporu regionálnych zamestnávateľov a ani národných zamestnávateľov.

Projekt zvýšenia dostupnosti opatrovateľskej služby: ktorý v podstate znamená iba komplikáciu pre starších ľudí pri platení za poskytnutú opatrovateľskú službu je prakticky iba náhradou kšeftu keďže nevyšiel obchod s I-Pay kartami.

Projekt „Terénna sociálna práca“: je iba pravidelne opakovaný projekt, keďže obce nevytvárajú pracovné miesta na dobu neurčitú pre vyškolených terénnych sociálnych pracovníkov ale iba obnovujú vždy v rámci projektu terénnej sociálnej práce vykonávané aktivity. Komentovať tento projekt, v súvislosti s vytváraním asistenta terénneho sociálneho pracovníka považujem už za zbytočné.

Nečerpanie prostriedkov ESF, ale ani ďalších fondov, tak ako to prezentuje súčasné vládne zoskupenie – obrovskú úsporu – je veľmi krátkozraké a Slovák by povedal, že kvôli íveru nevidí brvno. To znamená, že kvôli miliónom eur, nečerpáme miliardy eur, čo je síce pre EÚ výhodné ale pre nás je to obrovská strata možnosti riešiť napr. nezamestnanosť, ktorá v rámci EÚ patrí medzi najvyššiu, ale aj regionálny rozvoj, vyrovnávať regionálne rozdiely, podporovať vedu a výskum ako základné atribúty naštartovania hospodárskeho rastu, znižovať mieru chudoby a pod.

Pán Mihál, odporúčam Vám prijať odborníkov, ktorí vedia pracovať s fondami EÚ, majú skúsenosti s prípravou výziev, tvorbou manuálov, usmernení, ovládajú všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s agendou eurofondov a dokážu účelne čerpať ESF, v záujme pomoci zamestnať sa evidovaným nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie. Potom nebudete musieť hľadať pokútne spôsoby v rámci verejného obstarávania pre Vami vybranú právnickú spoločnosť, ktoré by Vás mala vysekať zo súdnych sporov za opakované porušovanie zmluvných podmienok u zazmluvnených projektov.

Ďalej zastávam názor, že je zbytočné a neefektívne obstarávať právnickú spoločnosť na hájenie Vašich rozhodnutí, ktoré by mali hájiť predovšetkým Vami prijatí zamestnanci, ktorí Vám takéto zlé riešenie odporúčali.

Preto som spolu s mojimi kolegami začala intenzívne prechádzať rôzne fóra a weby pre podnikateľov a živnostníkov a spoločne sme prišli na ďalšie riešenie. To takpovediac vyplynulo aj z požiadaviek, respektíve sťažností, ktoré sa na internete nachádzali.

Nazvali sme ho „Centrálny register neplatičov“

Jedná sa o špeciálnu sekciu na webovej stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Cez ňu bude možné overiť budúceho obchodného partnera, respektíve zamestnávateľa.

A čo sa bude overovať? To, či daná firma, respektíve podnikateľ splácajú všetky svoje pohľadávky v riadnom termíne.

Ako prvé bude platenie odvodov. Pokiaľ právnická osoba dlží na odvodoch niekoľko tisíc, ba desiatok tisíc Eur, je veľká pravdepodobnosť, že o svojich zamestnancov sa riadne nestará a tí môžu mať neskôr veľké problémy.

Taktiež je riziko toho, že bude takáto firma mať snahu ničiť trh a svojich konkurentov. Či už tlakom a tajnými dohodami so svojimi obchodnými partnermi, alebo inak a ešte horším spôsobom.

Uveďme si príklad:

Veľká firma s názvom F, ktorá sa chce zbaviť všetkých malých konkurentov spraví podraz. Od každého konkurenta nakúpi tovar a služby, zaplatí tiež zálohovú faktúru, napríklad 30% z finálnej sumy. Vyzerá to, že je všetko OK. Služby a tovar sú dodané. Živnostníci sa tešia ako zarobia. Momentálne sú v strate, pretože maržu 70% nemajú a keďže sa jednalo o veľkého zákazníka, firmu F, ktorá zjednáva, má veľa referencii a pôsobí seriózne, ani im na um nezišlo, čo sa bude diať.

Firma F jednoducho zvyšných 70 percent nedoplatí. Pre malých živnostníkov a začínajúcich podnikateľov to automaticky znamená krach. Čo je horšie, o peniaze neprídu len oni, ale aj ich rodiny, deti, zamestnanci a ich rodiny s deťmi. A na úrade máme hneď niekoľko desiatok nezamestnaných.

Živnostníci a drobní podnikatelia nemajú peniaze na právnikov a niekoľkoročné súdne spory. Zavrú svoje podniky a firmy a putujú taktiež na úrad práce.

Veľká firma má peniaze na kvalitných právnikov a súdny spor sa môže ťahať desaťročie.

Centrálny register neplatičov by teda obsahoval okrem právnických osôb, ktoré neplatia odvody za svojich zamestnancov aj informácie o tom, či nebol v minulosti vedený súdny spor, ktorý daná firma F prehrala.

Nie však všetky. Iba tie, ktoré sú už uzatvorené a súd v nich firme F nariadil vyrovnať všetky podlžnosti.

Takto by nebolo možné register zneužiť na nekalú súťaž. Opäť je pre mňa veľmi dôležitý váš názor. Či už v komentári, alebo cez kontaktný formulár, ak chcete ostať v internetovej anonymite.

foto: flickr.com

Je pravdou, že takýto podnikateľ môže v zmysle zákona  č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti dostať príspevok na novovytvorené miesto avšak v záujme zvýšenia zamestnanosti, ktorá je pomaly všeliekom (Napríklad riešenie nedostatku zdrojov v Sociálnej poisťovni, zvýšenie príjmov do rozpočtov samosprávy a štátu, riešenie dopadov hospodárskej krízy, zvýšenie hospodárskeho rastu ako priameho dôsledku zvýšenia domácej spotreby a podobne), poďme ďalej s pomocou takýmto podnikateľom.

Moja myšlienka je podobná, ako v prípade práva na podnikanie. Ak lokálny podnikateľ zamestná nového zamestnanca, získa úľavy z odvodov. Zamestnanec však nemôže mať minimálnu mzdu. Jeho mzda musí byť počítaná podľa vzorca (minimálna mzda + priemerná mzda)/2. Teda stred medzi minimálnou a priemernou mesačnou mzdou.

Po skúšobnej dobe by podnikateľ dostal na zamestnanca na tri mesiace úľavu z odvodov, ktorá by bola vyplatená o ďalšie tri mesiace za podmienky, že ešte stále zamestnanca má. Tento bonus by bolo možné uplatniť na prvých troch zamestnancov.

Výhody a daňové úľavy by totiž nemali mať len veľkí zahraniční investori, ktorí majú peňazí dosť, ale drobní podnikatelia, ktorý vám opravia počítač, poistky, alebo auto a vždy sú radi, keď vás uvidia.