Spolitizovanie sociálnych podnikov a negativisticky ladené články objavujúce sa najmä v denníkoch podporujúcich pravicovú politiku boli naopak brzdou rozvoja sociálneho podnikania. Vyvolalo to veľmi negativistický náhľad verejnosti na sociálne podniky. Dnes môžem povedať, že každá budúca vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb bude musieť „statusu sociálneho podniku“ prinavrátiť jeho dôležité postavenie pri riešení inkluzívneho trhu práce. Zámerne hovorím bude musieť, pretože dnes Európska komisia vysiela jasné signály o poslaní sociálnych podnikov ako významný príspevok stratégie Európa 2020.

Sociálne hospodárstvo ako nový druh hospodárstva a rozvoj sociálnych podnikov a sociálneho podnikania, ktoré tvoria jeho významnú súčasť je vo svetle viacerých dokumentov vydaných kompetentnými inštitúciami Európskej únie vnímané ako dôležitý prostriedok zvyšovania hospodárskeho rastu v Európe. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti Európska komisia prijala Oznámenie – Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti, v ktorej rámci kladie dôraz na uprednostňovanie a podporovanie sociálneho podnikania v Európe, najmä pokiaľ ide o posilňovanie jeho prestíže a prístupu k verejným a súkromným financiám. V súčasnosti prebieha pripomienkovanie nariadenia k Európskym sociálnym fondom podnikania, ktorého cieľom je poskytnúť podporu trhu pre sociálne podniky tým, že sa zefektívni získavanie financií z investičných fondov, zameraných práve na sociálne podniky.

V iniciatíve pre sociálne podnikanie je prijatých 11 akcií na vytvorenie priaznivého prostredia na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií. Medzi nimi sa nachádza aj požiadavka, ktorá pretavila do nariadení pripravovaných pre nové programovacie obdobie na roky 2014 – 2020 to, aby sa spojilo financovanie sociálnych podnikov cez dva fondy – a to ERDF a ESF.

Návrh Európskej komisie upravujúci možnosť dvojfondového (nemyslím tým krížového) financovania sociálnych podnikov je zadosťučinením našich pôvodných návrhov na ich financovanie a považujeme to za súlad s našim modelom financovania sociálnych podnikov.

V Európskej únii sociálne hospodárstvo zamestnáva viac ako 11 miliónov ľudí, čo predstavuje 6 % celkovej zamestnanosti. V porovnaní s niektorými vyspelými krajinami Európskej únie ako napr. Belgickom, Fínskom či Francúzskom, kde takmer každý tretí podnik je sociálnym podnikom bude mať Slovensko neporovnateľne zlú východiskovú pozíciu. Na Slovensku pôsobí necelých 70 sociálnych podnikov.

Na záver si želám, aby sa na podporu a rozvoj sociálnych podnikov v budúcnosti nepozeralo cez politické okuliare neprajníkov ale nech sú sociálne podniky vnímané ako dôležitý nástroj riešenia zamestnanosti ťažko zamestnateľných skupín našich spoluobčanov a posilňovania ekonomickej sily našej krajiny.

foto: flickr.com

Znalci, tlmočníci a prekladatelia, právnici a ďalší čakajú na tieto peniaze veľmi dlho, pri čom v niektorých prípadoch dokonca musí prejsť schvaľovací proces a odmena sa musí priznať. V prípade platinových sitiek by som odmenu určite nepriznávala, ale späť k téme.

Problém je v tom, že každý jeden rezort má presne určený rozpočet, avšak plošné krátenie jednotlivých rozpočtových kapitol orgánov štátnej správy spôsobí, že nimi objednané tovary a služby nemôžu byť zaplatené. A tak napr. súdny tlmočník bieloruštiny svoje peniaze nevidí dlhé mesiace, dôsledkom je jeho platobná neschopnosť. Na penále a nebodaj navýšenie sumy o infláciu, na to môže rovno zabudnúť.

Zastávam názor, že ešte pred schválením rozpočtu je potrebné prijať reálne opatrenia na dosiahnutie úspory a iba v prípade skutočnej úspory, je možné stanoviť % koľko je možné použiť na zaplatenie mimoriadnych výdavkov. Teda prijať striktné opatrenia na objednávanie tovarov a služieb a objednať ich iba v tých prípadoch, ak skutočne orgány a organizácie verejnej správy majú voľné finančné prostriedky na ich úhradu. V žiadnom prípade nevyhlasovať ani verejné obstarávanie ak naň orgán alebo organizácia verejnej správy nemá aj reálne finančné prostriedky. Nie je možné krátiť rozpočtované prostriedky v priebehu rozpočtového roka zo strany Ministerstva financií SR a v záujme vylúčenia možnosti spôsobiť inému platobnú neschopnosť a v tomto záujme prijať striktné opatrenia na dosiahnutie určeného cieľa. Takéto pravidlá musia platiť aj pri čerpaní Európskych fondov, aby sa konečný prijímatelia fyzické a právnické osoby, čo môžu byť aj orgány miestnej, regionálnej samosprávy vrátane organizácií nimi zriadenými, taktiež nemohli dostať do platobnej neschopnosti ako dôsledku administratívnych prieťahov orgánov štátnej správy.

Je teda nevyhnutné vytvárať finančné rezervy a iba v prípadoch finančných rezerv umožniť verejnej správe robiť objednávky.

Určite nedosiahneme sto percentnú účinnosť takto prijatých opatrení ale určite znížime druhotnú platobnú neschopnosť fyzických i právnických osôb. Predsa ak akýkoľvek občan nezaplatí daň, stane sa z neho štvanec. Ak to robí štát a samospráva, je to v poriadku? Myslím, že nie.

Pán Mihál tento krok zdôvodnil tým, že diskusia k novele ukázala veľa problémov a bolo by nevhodné ju „šiť horúcou ihlou”. Zároveň priznal, že po rozporových konaniach a rozhovoroch s členmi vlády sa síce zdalo, že by sa na zmenách vedeli dohodnúť, potrebovali by však viac času (rozumej „počkať do volieb, aby nás občania nevypískali“).

Dokonca návrh zákona, o ktorom minister 13. januára vyhlásil, že ho stiahne z legislatívneho konania, mal byť podľa jeho vlastných pôvodných slov 16. januára, t. j. tri dni po tomto vyhlásení, predmetom rokovania tripartity. Prečo asi? Vychádza to tak, že len a len preto, aby sa po voľbách už nemusel „naťahovať“ s odborármi o podobu aktívnej politiky trhu práce a aby mohol novelu postúpiť priamo na rokovanie vlády a parlamentu. Novela sa teda nesťahuje z obehu, len sa odkladá „na priaznivejšie časy v politike“. Veď napokon – ako aj sám minister priznal – za súčasnej situácie by musel s ňou súhlasiť aj prezident SR, čo je nepravdepodobné. Dokonca podľa vyjadrenia ministra by s ňou po „dozretí“ súhlasili aj rozhodujúci ministri, o čom nasvedčujú napríklad aj pripomienky rezortu financií, ktorý v pripomienkovom konaní ešte „pritvrdzuje“ a žiada vypustenie ďalších príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, medzi nimi aj pre začínajúcich živnostníkov. Viac informácií.

O čo tu teda ide?

„Brutálne antisociálny zákon“, ako novelu výstižne nazval predseda strany SMER-SD Róbert Fico, totiž nehanebne zasahuje najslabšie vrstvy uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý má v histórii Slovenska a jeho predchodcov len dve obdoby. Po prvé: odobratie invalidných dôchodkov invalidom ministrom Kaníkom, ktoré ústavný súd zrušil a ktoré som musela vracať ihneď po nástupe do funkcie ministerky. Po druhé: odňatie sociálnych dávok sociálne odkázaným občanom, dôsledkom čoho boli rozsiahle rabovačky na Východnom Slovensku, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu „hasila“ za asistencie armády a polície. Aj tento krok sme napravili.

Zrejme si nielen „bývalí“ (?) koaliční partneri ale aj páni v centrále SAS uvedomili, že asi by dva mesiace v období intenzívnej volebnej kampane nebolo milé, keby z dôvodu nimi predloženého protisociálneho zákona nastali búrlivé sociálne nepokoje. Som presvedčená, že práve tieto okolnosti v kontexte nastávajúcich volieb primäli vedenie SAS k tomu, aby nateraz stiahli novelu z legislatívneho procesu a odložili ju na čas po voľbách vo viere „ak pánboh a naivní voliči dajú“. Pán minister – zrejme v snahe získať hlasy tej skupiny voličov, ktorí nie sú ochotní niesť ani najmenšiu mieru solidarity s ľuďmi, ktorí zväčša nie vlastnou vinou nemôžu nájsť prácu – sa dokonca ani len nesnažil zakryť svoje pevné rozhodnutie v škrtaní podpory aktívnej politiky trhu práce a po voľbách v nej tvrdo pokračovať.

Takže milí občania so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia prevádzkujúci chránené dielne a chránené pracoviská, dlhodobo nezamestnaní, tí ktorí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí máte tú guráž založiť si živnosť, absolventi škôl, dobrovoľníci aktivačných služieb: buďte ostražití, pretože súčasná vládna garnitúra – ako to vyplýva zo slov pána ministra – mieni po voľbách pokračovať v krokoch sociálnej genocídy aj naďalej.

O čo ide v novele?

Proklamovaným cieľom novely je podľa dôvodovej správy k novele vykonať úsporné opatrenia v objeme 43,6 mil. EUR. K tomu mali poslúžiť navrhované škrty príspevkov na aktívnu politiku trhu práce. Tieto úspory však zamýšľal pán minister (ako to vyplýva z ním predloženého materiálu na rokovanie vlády „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti na roky 2012 až 2015“) presunúť na projekty o nezmyselnosti, ktorých som sa už na tejto stránke vyjadrila v článku „Nekompetentnosť ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky alebo jednoducho hlúposť?“. Aby sme však pochopili skutočný zámer pána ministra, musíme vidieť zásadný rozdiel medzi príspevkami, ktoré garantuje zákon a medzi príspevkami, ktoré sa poskytujú na základe projektov.

Na príspevky na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú upravené zákonom o službách zamestnanosti, má totiž zákonný nárok každý žiadateľ, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže žiadateľovi tento príspevok odoprieť. Naproti tomu príspevky na politiku trhu práce na základe projektov nie sú nárokovateľné, sú posudzované individuálne a žiadateľ nemusí príspevok dostať. Z pofidérnych projektov údajne „na podporu zamestnanosti“ predložených pánom ministrom na vládu veľmi priezračne vyplýva, že ide o projekty „šité na mieru“ vyvoleným (akiste vopred známym) subjektom. Dôvody, ktoré ma vedú k týmto úvahám uvádzam v citovanom článku. Skutočným cieľom novely bolo teda presunúť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce garantované zákonom na účely podpory žiadateľov projektov, ktorí sú kamarátmi pána ministra, pani štátnej tajomníčky a ďalších spríbuznených subjektov. Na to však potrebovali vypustiť, resp. okresať zo zákona zákonom garantované nástroje aktívnej politiky trhu práce. A to napriek tomu, že hodnotenie nástrojov aktívnych opatrení politiky trhu práce, ktoré prerokúvala vláda SR v septembri minulého roku potvrdilo, že najvyššia úspešnosť je dosahovaná práve v nástrojoch, u ktorých návrh zákona chce dosiahnuť úspory!

Keďže Slovenská republika ako členský štát EÚ je viazaná viacerými dokumentmi EÚ upravujúcimi spoločné prístupy k aktívnej politike trhu práce, pán minister „naoko“ predsa len ponechal v zákone viaceré opatrenia aktívnej politiky trhu práce. Že ide len o simulovanú aktívnu politiku trhu práce, nasvedčuje skutočnosť, že priamo v novele zákona sa uvádza, že doba poskytovania príspevkov na aktívne opatrenia trhu práce sa obmedzuje len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPSVR SR na príslušný kalendárny rok. Avšak v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je rozpočtovaných na tento účel minimum prostriedkov!

To, že predkladateľov novely zákona vôbec nezaujíma, že novelou porušujú Ústavu SR, viaceré medzinárodné zmluvy, legislatívu EÚ, nie je u pána Mihála a jeho štátnej tajomníčky nič nového: robia to štandardne už jeden a pol roka. No zarážajúce je, že zákonom namiereným proti najslabším a najbezbrannejším vrstvám obyvateľstva neváhajú vo svojom cynizme podporovať „svoje“ vyvolené a zaiste už dnes tučné eseročky, občianske združenia a neziskové organizácie aktivitami, ktoré nijako – opakujem: nijako – neprispejú k zamestnávaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A tým, ktorí si nájdu prácu (absolventi škôl, dlhodobo nezamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby so zdravotným postihnutím) to „osladia“ tak, že im zo zákona krátia minimálnu mzdu, či príspevky na podporu ich zamestnateľnosti a uvrhnú ich do ďalšej fázy biedy!

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

I. Škrty pre samostatne zárobkovo činné osoby

1. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky a dosahovať každoročne zdaniteľný príjem z tejto činnosti vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku. (§ 49 ods. 3)

Efekt: nezamestnaní, ktorí si chcú založiť živnosť nebudú o tento príspevok ani žiadať, pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch nevie ani zabehaná firma tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu, nieto neskúsený začínajúci podnikateľ. Preto sa tento nástroj nebude vôbec využívať a minister usporí na účely svojich kamarátov.

Dôsledok:
- potenciálny živnostník zostáva naďalej nezamestnaný
– v chudobe zostáva on i jeho rodina
– zvyšujú sa nároky na dávky v nezamestnanosti, avšak tieto sa už vyplácajú „z iného vreca“, t.j. zo Sociálnej poisťovne, a teda „ušetrené“ peniaze zostávajú naďalej k dispozícii ministerstva (môže ich presunúť na jeho pochybné projekty kamarátom)

2. Rozširuje dôvody na vrátenie pomernej časti príspevku aj na prípad, kedy uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, nesplní povinnosť o dosahovaní zdaniteľného príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Efekt a dôsledky: rovnaké ako v bode 1.

3. Ak bol uchádzačovi o zamestnanie poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a v tejto činnosti nedosahoval po dobu troch rokov každoročne zdaniteľný príjem vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku a ak prestal pred uplynutím troch rokov od začatia prevádzkovania SZČ vykonávať túto činnosť, ÚPSVR ho opätovne nezaradí do evidencie UoZ. (§ 39 ods. 13 písm. g), ods. 9).

Efekt: ministerstvo usporí nielen na príspevku, o ktorý „odvážlivci“ predsa len požiadali a ktorý musia vrátiť, ale ušetrí aj na prípadných dávkach v nezamestnanosti pre takéhoto nezamestnaného a tiež na nákladoch spojených so službami zamestnanosti pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Dôsledok: takáto osoba a jej rodina sa dostáva do stavu biedy

4. Okrem toho z poskytnutia príspevku vylúčili samostatne zárobkovú osobu, ktorá začne prevádzkovať činnosť v kraji, v ktorom všetky okresy v ktorom všetky okresy majú priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti nižšiu alebo rovnakú ako je 70 % celoslovenského priemeru. (§ 49 ods. 5)

Efekt: ministerstvo usporí na prípadných príspevkoch pre všetkých začínajúcich podnikateľov v uvedených lokalitách.

Dôsledky:
- opustenie podpory zakladania živností a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti,
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

II. Škrty pre absolventov škôl

5.Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva absolventskú prax z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM.

6. Okrem toho znižujú vek, do ktorého možno tento príspevok poskytovať z doterajšieho veku 26 rokov na 25 rokov.

7. Zavádzajú ako podmienku poskytnutia príspevku, že absolvent do poskytnutia príspevku nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.

8. Znižujú dolnú hranicu absolventskej praxe z doterajších 3 mesiacov na 1 mesiac.

Efekty: úspory na výdavkoch na absolventskú prax.

Dôsledky:
- zníženie záujmu absolventa vykonávať absolventskú prax a ďalšie sťaženie jeho prístupu k zamestnaniu.
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

III. Škrty pre dobrovoľnícku službu

9. Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM. (§52a ods. 3).
Dobrovoľnícka služba na účely tohto zákona je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce.

Efekty: úspory na výdavkoch na dobrovoľnícku službu.

Dôsledky:
- zníženie záujmu o túto formu aktivačných prác,
- nezamestnaní zostávajú naďalej pasívnymi v evidencii a tiež zostávajú v chudobe.

IV. Škrty pre občanov so zdravotným postihnutím

10. Vypúšťajú bez náhrady poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 4, 48 a 55a ods. 9). Túto dávku sme poskytovali mesačne v sume životného minima.

Efekt: úspory na výdavkoch na vzdelávanie.
Dôsledky: Ďalšie sťaženie prístupu k zamestnaniu osôb so zdravotným postihnutím.

11. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa poskytne len vtedy, ak UoZ je v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. (§ 56 ods. 1).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- zbytočné zotrvanie osôb so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- zároveň nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na dávku v nezamestnanosti.

12. Krátia príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (z doterajšieho 65 % zo 16-násobku na 10,4-násobok celkovej ceny práce). (§ 56 ods. 2)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím.

13. Stanovujú tvrdšiu podmienku zachovania pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku z doterajších 2 rokov (pre malých podnikateľov) resp. 3 rokov (v stredných podnikoch) na 5 rokov. (§ 56 ods. 6)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

14. Krátia príspevok na zamestnávanie občana so ZP zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa obmedzuje doba poskytovania tohto príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

15. Poskytnutie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím sa podmieňuje dosahovahovaním zdaniteľného príjmu z tejto činnosti každoročne vo výške sumy poskytnutého príspevku.

16. Zároveň sa predlžuje povinná doba prevádzkovania SZČ z doterajších dvoch na tri roky a znižuje sa výška príspevku.

Efekty k bodom 15. a 16.: úspory na výdavkoch, pretože bude málo žiadateľov, ktorí si pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch trúfnu tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu.

Dôsledky:
- možná strata záujmu o vykonávanie živnosti,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

17. Ruší sa príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. (Doteraz to bolo maximálne 995, 82 eura).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

18. V súvislosti s nákladmi chránenej dielne alebo chráneného pracoviska rušia niektoré náklady; konkrétne náklady na úhradu mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. (§ 60)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

19. Zároveň krátia výšku príspevku na prevádzkové náklady chránenej dielne a chráneného pracoviska a obmedzujú dobu poberania príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je v súčasnosti najviac
a) 2, 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím,
b) 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.
Navrhujú: 70 % sumy preukázateľne vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 5, ročne najviac 1,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve

V. Obmedzenie doby poskytovania všetkých príspevkov

20. Obmedzuje sa doba poskytovania príspevkov na AOTP len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPOSVR SR na príslušný kalendárny rok.

Dôsledky:
- po vyčerpaní týchto verejných prostriedkov nebude musieť ministerstvo poskytovať ani zákonom upravené príspevky na aktívnu politiku trhu práce.
- armáda nezamestnaných sa bude naďalej rozširovať.

VI. Novela zákona o minimálnej mzde

21. Znižujú minimálnu mzdu na úroveň 85% terajšej minimálnej mzdy a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• absolventom škôl, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku alebo sústavnú prípravu na povolanie pred menej ako dvoma rokmi a ktorí bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• dlhodobým uchádzačom o zamestnanie (ktorí sú v evidencii UoZ dlhšie ako 1 rok).

Efekt: zamestnávatelia usporia na mzdových výdavkoch
Dôsledky:
- radikálne zníženie sociálnej situácie zamestnanca a jeho rodiny,
- zníženie starobného dôchodku,
- demotivácia týchto skupín hľadať si prácu,
- pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť,
- pretrvávajúce náklady na pomoc v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti.

Predstavenie Mihálovho návrhu balíka pripravovaných projektov zamestnanosti na rokovaní vlády je úbohé, neodborné a svedčí o nevedomosti autorov a teda aj predkladateľa. Nemá nič spoločné so skutočnou pomocou nezamestnaným občanom. Pripravované projekty zamestnanosti sú neefektívne a neznamenajú v praxi žiadny prínos z hľadiska počtu pracovných miest. Pozrime sa však jednotlivé návrhy projektov.

Projekt na záchranu kultúrneho dedičstva: ktorý má vytvoriť až 900 pracovných miest pri obnove hradov a iných kultúrnych pamiatok. Pripomeniem, že kultúrne pamiatky, kde už samotné slovo pamiatky naznačuje, že ide o zákonom chránené kultúrne dedičstvo vyžadujúce vysokú mieru odbornosti, pokiaľ ide o jeho údržbu a obnovu, reštaurovanie. Veľmi by som želala našim umelcom aby sa im takejto práce dostalo a určite by ju s láskou a vysoko odborne vykonávali. To však nie je práca pre armádu 900 nezamestnaných, najmä ľudí so základným vzdelaním, ani pre našich umelcov za 600 Eur hrubého príjmu na mesiac a po dobu trvania prác 6 mesiacov. Ak by sme aj vzali do úvahy, že pôjde o pomocné práce pri obnove kultúrnych pamiatok, mám za to, že by musel byť v prvom rade vyčlenený potrebný balík financií na odbornú obnovu pamiatkového fondu, aby bolo zabezpečené financovanie predovšetkým odborných prác (reštaurátori, architekti) v takom rozsahu aby títo odborníci potrebovali 900 ľudí na pomocné práce. To však zabezpečené nie je.

Avšak v takom prípade nie je potrebné riešiť vec spôsobom navrhovaným pánom Mihálom, pretože už počas môjho vedenia rezprtu PSVR som riešila aktiváciu uchádzačov o zamestanie okrem iného aj podporou dobrovoľníckej služby, ktorú vykonáva uchádzač o zamestanie formou poskytovania pomoci pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, a to priamo novelou do zákona o službách zamestanosti (§ 52a). Túto dobrovoľnícku službu môže vykonávať uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov.

Projekt spolupráce pri výchove a vzdelávaní: ktorý má pripraviť sociálnych asistentov pre prácu v znevýhodnenom prostredí, kde na jedno pracovné miesto sa plánuje vynaložiť 12 623 Eur (áno dobre čítate, ide o takmer 380 000 bývalých slovenských korún), a to pre ľudí, ktorí by mali mať minimálne strednú odbornú školu s maturitou. Nedá mi nepripomenúť tisícky nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných sociálnych pracovníkov – absolventov vysokých škôl a stredných škôl tých, ktorí sa vzdelávali priamo pre takúto prácu či poslanie. Tí, ktorí by takúto prácu ako absolventi určite a s radosťou prijali. Tí, ktorí sú ako absolventi evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci celej SR ako nezamestnaní uchádzači o zamestnanie.

Súčasné vládnuce zoskupenie spolu s novinármi kritizovali aké neefektívne s vysokými nákladmi na vzdelávanie, je vzdelávanie a zamestnávanie ľudí, ktorí stratili pracovné návyky, boli dlhodobo nezamestnaní, v mnohých prípadoch negramotní. Hovorím o spolitizovanom nástroji určenom na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných – sociálne podniky, ktoré sú využívané vo všetkých krajinách EÚ a úspešne. Pričom náklad po dobu 30 mesiacov t.j. na dva a pol roka bol plánovaný na 9 680 eur a sociálny podnik musel byť udržateľný po dobu piatich rokov. Čo je o 3 tis. Eur (90 378 Sk) lacnejšie a na dlhšiu dobu ako ministrom Mihálom navrhovaný projekt. Minister Mihál nedokázal, a to aj napriek vynakladanej maximálnej snahe, nahradiť tento nástroj služieb zamestnanosti iným efektívnym nástrojom.

Ešte kurióznejší, neodborný a nákladnejší je návrh projektu lokálnej zamestnanosti, ktorý má vytvoriť 100 pracovných miest na krátkodobé práce v malých a stredných podnikoch, údajne vhodný aj pre príslušníkov rómskych komunít, kde náklady na jedno pracovné miesto navrhuje minister Mihál vo výške 12 623 eur po dobu 12 mesiacov.

Návrh projektu podpora zmien v náhradnej starostlivosti: ktorý by mal vytvoriť 4070 pracovných miest pre odborníkov na výchovu v detských domovoch, považujem za úplne nezmyselný. V detských domovoch žije 4 000 detí, u ktorých je realizovaná náhradná rodinná starostlivosť a príprava ďalších 4070 odborníkov je neefektívna, drahá ale najmä nepotrebná. Ak by pán Mihál hovoril o preškolení stávajúcich zamestnancov, profesionálnych rodičov a pod., tomu by sa dalo rozumieť a určite aj pripraviť projekt na takúto aktivitu samozrejme v reálnom počte potrebných zamestnancov resp. náhradných rodičov. Navrhovaný počet pracovných miest nemá v realite žiadne opodstatnenie, a to ani v časovom horizonte nasledujúcich 39 mesiacov, najmä v čase, kedy je potrebné šetriť každý cent a prísne zvažovať ale aj plánovať akékoľvek výdavky.

Projekt globálne granty na nové pracovné miesta: ktorými chce pán Mihál podporiť regionálnych zamestnávateľov, ktorí dajú prácu dlhodobo nezamestnaným v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom regióne usvedčuje ministra i štátnu tajomníčku z nevedomosti, nakoľko pri realizácii globálnych grantov je nevyhnutné uplatniť špecifický postup; jedna z možností by bola zriadiť v uvedených troch regiónov SORO (sprostredkovateľský orgán) a potom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny certifikačný orgán. No každé z možných riešení bude vyžadovať odsúhlasenie v Bruseli a novú štruktúru riadenia Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ ESF“). Ide o neodborný nezmysel s akým prišiel minister Fígel, keď chcel použiť peniaze z iných operačných programov na budovanie diaľnic.

Pre pána Mihála, ktorý sa snaží pomáhať len podnikateľom, nezaujíma sa - ani sa za jeden a pol roka nenaučil – pre koho a na čo slúži ESF, uvádzam, že tento slúži v rámci operačného programu. „Zamestnanosť a sociálna inklúzia na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti nezamestnaných, zamestnancov ohrozených nezamestnanosťou , pre marginalizované skupiny občanov a pre sociálne vylúčených občanov, alebo občanov ohrozených sociálnym vylúčením, pre občanov v hmotnej núdzi, sociálnej núdzi ako aj pre občanov v kombinácii hmotnej i sociálnej núdzi.“ Inými slovami v žiadnom prípade nie je určený na podporu regionálnych zamestnávateľov a ani národných zamestnávateľov.

Projekt zvýšenia dostupnosti opatrovateľskej služby: ktorý v podstate znamená iba komplikáciu pre starších ľudí pri platení za poskytnutú opatrovateľskú službu je prakticky iba náhradou kšeftu keďže nevyšiel obchod s I-Pay kartami.

Projekt „Terénna sociálna práca“: je iba pravidelne opakovaný projekt, keďže obce nevytvárajú pracovné miesta na dobu neurčitú pre vyškolených terénnych sociálnych pracovníkov ale iba obnovujú vždy v rámci projektu terénnej sociálnej práce vykonávané aktivity. Komentovať tento projekt, v súvislosti s vytváraním asistenta terénneho sociálneho pracovníka považujem už za zbytočné.

Nečerpanie prostriedkov ESF, ale ani ďalších fondov, tak ako to prezentuje súčasné vládne zoskupenie – obrovskú úsporu – je veľmi krátkozraké a Slovák by povedal, že kvôli íveru nevidí brvno. To znamená, že kvôli miliónom eur, nečerpáme miliardy eur, čo je síce pre EÚ výhodné ale pre nás je to obrovská strata možnosti riešiť napr. nezamestnanosť, ktorá v rámci EÚ patrí medzi najvyššiu, ale aj regionálny rozvoj, vyrovnávať regionálne rozdiely, podporovať vedu a výskum ako základné atribúty naštartovania hospodárskeho rastu, znižovať mieru chudoby a pod.

Pán Mihál, odporúčam Vám prijať odborníkov, ktorí vedia pracovať s fondami EÚ, majú skúsenosti s prípravou výziev, tvorbou manuálov, usmernení, ovládajú všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s agendou eurofondov a dokážu účelne čerpať ESF, v záujme pomoci zamestnať sa evidovaným nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie. Potom nebudete musieť hľadať pokútne spôsoby v rámci verejného obstarávania pre Vami vybranú právnickú spoločnosť, ktoré by Vás mala vysekať zo súdnych sporov za opakované porušovanie zmluvných podmienok u zazmluvnených projektov.

Ďalej zastávam názor, že je zbytočné a neefektívne obstarávať právnickú spoločnosť na hájenie Vašich rozhodnutí, ktoré by mali hájiť predovšetkým Vami prijatí zamestnanci, ktorí Vám takéto zlé riešenie odporúčali.

Ak aj nie, prvé odhady z januára 2011 boli o dva mesiace neskôr spresnené a vládou schválené. Masívne prepúšťanie načasované na roky 2011– 2012 sa dotýka viac ako 5 100 pracovníkov železničných spoločností. Väčšina z nich na železniciach už nepracuje, niektorí si našli prácu, mnohí sú v evidencii na úrade práce a poberajú podporu a to napriek tomu, čo im súčasná vláda sľúbila.

Keď vláda SR schválila svojím uznesením č. 40/2011 Analýzu fungovania železničných spoločností, premiérka Iveta Radičová vyhlásila, že zámerom je rýchla pomoc prepusteným tak, aby títo zamestnanci „nemuseli byť ani jeden deň evidovaní na úrade práce“. Jej slová potvrdil aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Michál, ktorého rezort tiež nenaplnil svoje sľuby o takejto pomoci „všetkým občanom, ktorí stratili prácu z dôvodu hromadného prepúšťania“. Dobrý zámer premiérky Ivety Radičovej sa však nepodarilo zrealizovať.

Tak ako sa blížil termín spustenia vládou odobreného masívneho hromadného prepúšťania pracovníkov železničných spoločností (v rámci Programu revitalizácie železničných spoločností schváleného uznesením č. 188/2011) vzďaľovala sa aj ich nádej, že štát dodrží svoje sľuby a pomôže tým, ktorí prišli o prácu. Plány ministra Jozefa Mihála využiť prepustených železničiarov na programe kontroverzných protipovodňových opatreniach, či v subdodávateľských automobilových firmách alebo pri nových investíciách zostali viac menej na papieri alebo nestačili. Aj sľuby o školeniach a rekvalifikáciách sú stále v nedohľadne.

Kompetentní, čí už je to premiérka vlády SR Iveta Radičová, ktorá zodpovedá za činnosť celej vlády alebo minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozef Mihál nevyriešia problémy nezamestnaných bývalých železničiarov tým, že cez média budú ich úrady poukazovať na toho, kto a prečo nesplnil verejne proklamované sľuby dané tisíckam prepúšťaných železničiarov alebo sa zakrývať za nekvalitu spracovaných súťažných ponúk uchádzačov verejného obstarávania. Z pohľadu mojich skúseností musím konštatovať, že tu zlyhala predovšetkým práca MPSVR SR a jeho výkonných zložiek.

Zlyhala koncepčne a aj organizačne. Koncepčne, lebo daná situácia si vyžadovala mať jasne zadefinovanú stratégiu ako zabezpečiť splnenie verejných sľubov. Organizačne preto, lebo aj to minimum, čo sa rozhodol pán minister vykonať sa nedotiahlo do úspešného konca. Potvrdzovali to dlhé rady čakajúcich na zaregistrovanie sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a fakt, že proklamované sľuby o školeniach a rekvalifikáciách sa stále nekonajú.

Komicky vyznieva dnešná situácia ohľadom ich zabezpečenia. Služby typu informačného poradenstva a vzdelávania pre tých, ktorým bolo sľúbené, že nebudú ani jeden deň v evidencii nezamestnaných sa verejne obstarávajú pol roka od ich prepustenia zo zamestnania. A pritom s tými, ktorí sa dostali na zoznam prepúšťaných sa malo aktívne pracovať ešte v čase, keď boli zamestnaní v železničných spoločnostiach.

Za povšimnutie stojí aj úvaha o tom, čo cieli MPSVR SR tým, že školiace a rekvalifikačné aktivity chce sústrediť do rúk jednej firmy. Prepustení železničiari sú z celého Slovenska.

K takémuto rozhodnutiu by som pristupovala s pochopením vtedy ak, by sa z jeho úrovne pripravil národný vzdelávací program pre skupiny prepustených pracovníkov, s jasným odborným zameraním, ktorý by následne zabezpečovala externá firma. Súťažné podmienky verejnej súťaže zameranej na poradenstvo a vzdelávanie však tomu nenasvedčujú. Zarážajúce je aj to, že cena, ktorá spravidla patrí medzi najdôležitejšie kritéria pre prijatie ponuky, v prípade tejto verejnej súťaže sa ako kritérium vôbec nevyskytuje.

Na nezvládnutí celej situácie sa podieľa aj fakt, že nastúpením súčasnej vlády k moci z rezortu práce odišlo, či na základe organizačných zmien alebo dobrovoľne mnoho odborníkov, ktorých nahradili neskúsení ľudia bez odborného zázemia.

Zlyhanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny však v tomto prípade najviac pocítia rodiny a deti prepustených železničiarov.

- Zamestnáva znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných a ťažko zamestnateľných v počte najmenej 30% z celkového počtu zamestnancov – inak povedané minimálne tretina zamestnancov Sociálnych podnikov sú takí, ktorých bežný podnikateľ nechce, štátna a verejná správa ich nedokáže alebo tiež nechce zamestnať, nakoľko sú to prevažne ľudia bez pracovných návykov, analfabeti, dokonca aj bez základných hygienických návykov, ľudia prepustení po ukončení výkonu trestu, ale aj matky po ukončení rodičovskej dovolenky pričom táto materská trvala tri, šesť a viac rokov, a ľudia päťdesiatroční a starší, ktorí prišli o prácu z rôznych dôvodov , spoločné majú to, že je ťažké ich zaradiť späť na trh práce

- Najmenej 30% finančných prostriedkov, získaných príjmami z predmetu činnosti musí každoročne použiť na vytváranie nových pracovných miest, alebo na zlepšenie pracovných podmienok – inak povedané o 30 % príjmov, len príjmov, to jest o tretinu toho čo vyfakturuje za svoju prácu, výrobky, služby – čokoľvek čo produkuje – musí zamestnať ľudí alebo zlepšiť podmienky tým, ktorých už zamestnáva – to znamená zvýšiť im o platy, alebo rozšíriť priestory, alebo kúpiť lepšie stroje….

- Vytvára pre znevýhodnených uchádzačov o prácu podporné pracovné prostredie, v súlade s ich potrebami – zaškolenie, vzdelávanie, zlepšenie odborných zručností, praktických skúseností a podobne.
Príklad zo života – nebudem menovať podnik ktorý to bol – človeka, museli najprv naučiť, ísť na záchod – doslova neurobíš potrebu pri stroji ani v šatni, ani za dverami kúpeľne ani do umývadla ani do pisoáru, ale krok za krokom ako použiť WC, mnohých museli naučiť čítať nedokázali prečítať ani len výstražné nápisy, nehovoriac o tom, že nevedeli, čo to znamená, ďalších, že do stroja na výrobu nemožno hodiť kladivo, prípadne iný nástroj, ďalších finančným operáciám, napríklad otvoriť vlastný účet v banke. Znova príklad zo života: piati alebo šiesti zamestnanci používali jeden účet, čo sa zistilo pri kontrole výdavkov, lebo len jeden z nich vedel písať a čítať a tak ďalej, a tak ďalej.

Oprávnené činnosti Sociálneho podniku
- Vykonávanie podnikateľskej činnosti v súlade s právnymi predpismi uvedenými v časti „Právny a regulačný rámec “ a v časti „Oprávnenosť žiadateľa“
- Vzdelávanie a príprava pre trh práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, s ktorými je uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú – vzdelávanie často krát obnášalo naučiť uchádzača už popísané hygienické návyky a pracovné návyky
- V spolupráci s úradmi práce vzdelávanie znevýhodnených osôb, vrátane získavania praktických zručností. Nie je lepšie každé ráno donútiť dlhodobo nezamestnaného vstať z postele a ísť do práce ako len čakať na dávku?
- Vzdelávanie vlastných zamestnancov, najmä v oblasti manažérskych a marketingových zručností potrebných na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti sociálneho podniku, na aktualizáciu a rozvoj jeho podnikateľskej činnosti a získanie praktických skúseností
- Vyhľadávanie zamestnania pre zamestnancov, ktorí pred nástupom do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie a s ktorými je pracovný pomer uzavretý na dobu určitú
- Vytváranie partnerstiev za účelom plnenia funkcie sociálneho podniku a sieťovania sociálnych podnikov
Vytváraním siete sociálnych podnikov (sieťovaním) sa rozumie
- Vytváranie kontaktov a vzťahov medzi podobne orientovanými sociálnymi podnikmi
- Vzájomná výmena informácií a skúseností z tvorby a udržiavania pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie
- Spolupráca v oblasti vzdelávania zamestnancov
- Prepájanie spolupráce s orgánmi územnej samosprávy a štátnej správy a so subjektmi verejnej správy
- Prepájanie s fyzickými osobami a ďalšími právnickými osobami na miestnej a regionálnej úrovni , zameranými na rozvoj a uspokojovanie potrieb danej komunity

Účelom vytvárania sietí sociálnych podnikov je aj podpora vzniku nových partnerstiev s verejným sektorom, súkromným sektorom a tretím sektorom, ako aj zabezpečenie ich dlhodobej udržateľnosti.
Tento nástroj na riešenie najmä dlhodobej nezamestnanosti je bežný vo vyspelých krajinách Európy. U nás mal byť využitý hlavne na zmiernenie regionálnych rozdielov a v tých územných celkoch, kde nezamestnanosť presahovala 20%.