V § 94 odsek 5 znie:

„(5) V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, , 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 25. decembra, 26. decembra,  a 24. decembra po 12.00 hodine, nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4) sa v týchto prípadoch nepoužijú.“.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky sviatky, pričom na 24. decembra (Štedrý deň) sa navrhuje tento zákaz len po 12. hodine.

Podľa § 2 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a        pamätných dňoch v znení neskorších predpisov sú štátnymi sviatkami  1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky, 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda, 29. august – výročie Slovenského národného povstania, 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november Deň boja za slobodu a demokraciu a ďalšími dňami pracovného pokoja okrem nedele sú 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj – Sviatok práce, 15. september- Sedembolestná Panna Mária,  1. november – sviatok Všetkých svätých, 24. december – Štedrý deň, 25. december – prvý sviatok vianočný, 26. december – druhý sviatok vianočný, 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom.

Návrh korešponduje s ustanovením § 94 odsekov 3 a 4.  Ustanovenie odseku  3 taxatívne vymenúva práce, ktoré je výnimočne povolené nariadiť zamestnancovi   v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca; ide len  o nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, a to: naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce,  práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,  práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,  kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,  naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín. Podľa ustanovenia odseku 4  vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.  Aj napriek tomu viacerí prevádzkovatelia maloobchodného predaja nariaďujú svojim zamestnancom práce, ktoré nie sú zahrnuté v zozname povolených prác. S prihliadnutím na to, že rozhodujúca väčšina zamestnancov v maloobchodnom predaji, ktorým sú práce vo sviatok nariaďované, sú ženy a v spojení so skutočnosťou, že v dôsledku toho tieto ženy – matky nemajú reálne zabezpečenú požiadavku zladenia pracovného a rodinného života, je účelné výslovne zákaz maloobchodného predaja z možnosti nariadiť prácu vo sviatok explicitne vylúčiť.

K čl. I

1. Pred prvý bod sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

„1. V § 1 sa za slová „podmienky poskytnutia“  vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.

2. V § 2 ods. 3 písm. b) prvý bod a druhý bod znejú:

„1. jeho potomkovia, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona žijú s nájomcom v  domácnosti a sú tam prihlásení na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt,

1. osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona žijú s nájomcom v domácnosti a sú tam prihlásené na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt.“.“.

Doterajšie body návrhu sa primerane prečíslujú.

1. V bode 1 sa slová „§5 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 6“  a na konci sa pripája táto veta: „Nájomca, ktorý má nárok na finančnú náhradu za vypratávaný byt a nájomca, o ktorého nároku na túto náhradu nebolo právoplatne rozhodnuté, nie sú povinní sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým im obec neposkytne finančnú náhradu podľa § 5 ods. 5“.“

1. Bod 3 znie:

„3. § 5 vrátane nadpisu znie:

㤠5

Finančná náhrada za vypratávaný byt a bytová náhrada

(1)        Ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na náhradu za vypratávaný byt má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o náhradu vo forme finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo vo forme bytovej náhrady podľa § 7  alebo § 7a (ďalej len „žiadateľ“) ; za vypratávaný byt možno nájomcovi a  spoločne posudzovaným poskytnúť len jednu formu náhrady.

(2)        Nájomca, ktorý spĺňa podmienky na poskytnutie náhrady za vypratávaný byt podľa tohto zákona,  môže namiesto bytovej náhrady požiadať obec o poskytnutie finančnej náhrady. Za vypratávaný byt možno nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám poskytnúť len jednu finančnú náhradu podľa tohto zákona. Poskytnutím finančnej náhrady žiadateľovi  zanikne  nárok na bytovú náhradu.

(3)        Podmienkou poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt je súhlas nájomcu a spoločne posudzovaných osôb s jej poskytnutím.

(4)        Ak žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie náhrady a požiada o poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt, je obec povinná mu túto finančnú náhradu poskytnúť.

(5)        Suma  finančnej náhrady sa určí ako 0,7 – násobok súčinu podlahovej plochy vypratávaného bytu v m2 a ceny za 1 m² podlahovej plochy bytu zverejnenej za príslušný  štvrťrok, v ktorom bola podaná žiadosť o finančnú náhradu, za príslušný kraj na webovom sídle Národnej banky Slovenska.

(6) Bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu³⁾, nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt.  Za vypratávaný byt možno nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám poskytnúť len jednu bytovú náhradu.

(7) Nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt

a)  s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu,

b)  s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby,

c)   s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb,

d)  so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.

(8)  Nájomné v byte, ktorý je bytovou náhradou, upravujú cenové predpisy.

(9)  Nájomca a spoločne posudzované osoby, ktorým bola poskytnutá náhrada, majú právo na úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním. Tieto výdavky uhrádza obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt a možno si ich uplatniť do 30 dní od  poskytnutia náhrady.“.

1. 4. Za bod 3 sa vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú:

„4.  § 6 sa vypúšťa.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

1. V nadpise nad § 7 sa za slovo „poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej  náhrady za vypratávaný byt alebo“.
2. V § 7 ods. 2  sa za slová „o poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.
3. V § 7 ods. 3 sa slová „podá žiadosť“ nahrádzajú slovami „podá žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady (ďalej len „žiadosť“)“ a za slová „na poskytnutie“ sa vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.
4. V § 7 ods. 4 sa za slová  „na poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“.
5. V § 7  ods. 5 sa za slová „na poskytnutie“ vkladajú slová „finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo“ a za slová „má zabezpečiť“ sa vkladajú slová „finančnú  náhradu za vypratávaný byt alebo“.“.

Doterajšie body návrhu sa primerane prečíslujú.

5. V bode 4 sa slová „na poskytnutie bytovej náhrady“  nahrádzajú slovami „na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady“.

1. Za bod 4 sa vkladajú body 5 až 24, ktoré znejú:

„5. V § 8 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „a zverejňovaním“.

1. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) špecifikáciu, či žiadateľ žiada finančnú  náhradu za vypratávaný byt alebo bytovú náhradu.“.

1. V § 8 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a zverejňovaním“.

1. V § 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) špecifikáciu, či žiadateľ žiada finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo bytovú náhradu.“.

1. V § 8 odsek 3 znie:

„(3)Prílohou predbežnej žiadosti a prílohou žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu.“.

10.V § 8 ods. 4 sa za slovom „náhrady“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „najmä doklady preukazujúce nadobudnutie a ocenenie majetku uvedeného v deklarácii majetku“.

11. V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú slová „najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze“.

12.  V § 9 odsek 5 znie:

„(5) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo o priznaní nároku na  bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.“.

13.  V § 9 odsek 7 znie:

„(7)Obec zapíše žiadateľa do zoznamu podľa odseku 8 na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú  náhradu za vypratávaný byt alebo na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu.“.

14.  V § 9 odsek 8 znie:

„(8) Obec vedie zoznamy žiadateľov  oddelene pre jednotlivé formy náhrady podľa          § 5. Zoznam žiadateľov o bytovú náhradu je vedený oddelene aj pre každý z náhradných nájomných bytov podľa § 5 ods. 7.“.

15.  V § 10 odsek 1 znie:

„(1) Obec rozhodne o zániku nároku  na finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo rozhodne o zániku nároku na bytovú náhradu, ak vyjde najavo, že nárok na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo nárok na poskytnutie bytovej náhrady sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov.“.

16.  V § 10 ods. 2 sa za slová „nárok na“ vkladajú slová „finančnú náhradu za vypratávaný byt alebo“.

1. V § 11 ods. 1 sa slová „a ich majetku“ nahrádzajú slovom „ nehnuteľností“.

18.  V § 11 odsek 3 znie:

„( 3) Obec, ktorá vedie zoznamy žiadateľov podľa § 9 ods. 8, má nárok na poskytnutie dotácií zo štátneho rozpočtu na poskytnutie finančných náhrad za vypratávané byty podľa počtu evidovaných žiadateľov a priznaných nárokov na finančnú náhradu za vypratávaný byt, na obstaranie náhradných nájomných bytov , na obstaranie pozemkov a súvisiacej technickej vybavenosti podľa počtu evidovaných žiadateľov, okrem žiadateľov, ktorým bude poskytnutá bytová náhrada podľa § 5 ods. 7 z bytov vo vlastníctve obce. Rozsah a podmienky poskytovania dotácií na obstaranie náhradných  nájomných bytov, obstaranie pozemkov a súvisiacej technickej vybavenosti ustanovuje osobitný predpis.3)  .“.

19.  § 12 vrátane nadpisu znie:

㤠12

Povinnosti obce

(1) Obec je povinná poskytnúť finančnú náhradu za vypratávaný byt žiadateľovi , ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3.

(2)  Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí do 31. decembra 2017, obec poskytne finančnú náhradu za vypratávaný byt v lehote podľa odseku 1, najneskôr však

a)      do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4, alebo

b)      do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt.

(3)   Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí po 31. decembri 2017, obec poskytne finančnú náhradu  za vypratávaný byt

a)    do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4, alebo

b)    do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na finančnú náhradu za vypratávaný byt.

(4) Finančnú náhradu poskytne obec z prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu podľa §11.

(5)  Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8, do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 6 a 7.

(6)  Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí do 31. decembra 2017, obec poskytne bytovú náhradu v lehote podľa odseku 1, najneskôr však

a)      do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4, alebo

b)      do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu.

(7) Ak súdne konanie podľa § 2 ods. 1 písm. c) alebo súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu podľa § 3 ods. 3 právoplatne skončí po 31. decembri 2017, obec poskytne bytovú náhradu

a)    do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu, ak prenajímateľ doručil obci oznámenie podľa § 3 ods. 4 alebo

b)   do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu.

(8)  Bytovú náhradu poskytne obec z bytov vo vlastníctve obce alebo náhradných nájomných bytov obstaraných podľa osobitného predpisu³⁾.

(9)  Ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 5 až 7, a neposkytne ani finančnú náhradu za vypratávaný byt podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa polovici sumy mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.

(10) Obec zašle údaje o žiadateľoch vedených v zoznamoch podľa § 9 ods. 8  Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) do 15. júna 2013; údaje o žiadateľoch podľa § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 3 obec zašle ministerstvu bezodkladne po ich zapísaní do zoznamu žiadateľov.“.

1. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠12a

Zmluva o poskytnutí finančnej náhrady za vypratávaný byt

(1)     Obec uzavrie so žiadateľom, ktorému poskytne finančnú náhradu za vypratávaný byt podľa § 5 ods. 5, písomnú zmluvu.

(2)     Zmluva o poskytnutí finančnej náhrady za vypratávaný byt podľa odseku 1 obsahuje najmä

a)      identifikačné údaje obce a žiadateľa,

b)      zoznam osôb tvoriacich spoločne domácnosť žiadateľa,

c)      údaje o byte, ktorý sa má vypratať,

d)     predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančná náhrada podľa § 5 ods. 5,

e)      spôsob poskytnutia finančnej náhrady podľa § 5 ods. 5, spôsob jej určenia a jej sumu,

f)       práva a povinnosti zmluvných strán,

g)      podmienky vrátenia finančnej náhrady.“.

21.  V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa za slová „§ 16“ vkladajú slová „a § 29a“ .

1. V § 14  sa slová „§ 5 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 6“.

1. § 16 vrátane nadpisu znie:

㤠16

Splnomocňovacie ustanovenie

Vzor žiadosti a  vzor predbežnej žiadosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

1. Za § 16 sa vkladajú § 16a a § 16b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠16a

Prechodné ustanovenia

(1)               Žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa §7 ods. 1 zákona účinného do…………. a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo vypovedal nájom bytu podľa §3a) tohto zákona môže podať žiadosť odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2013 obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať, inak jeho nárok na poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt alebo bytovej náhrady zanikne.

(2)               Novú žiadosť môže do 30. apríla 2013 podať aj žiadateľ, ktorý si do 30. septembra 2012 podal žiadosť o bytovú náhradu podľa zákona účinného do……….  a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona uprednostňuje pred poskytnutím bytovej náhrady poskytnutie finančnej náhrady za vypratávaný byt  podľa § 5 ods. 5.

(3)               Novú žiadosť môže do 30.apríla 2013 podať aj ten nájomca, ktorému bola pred účinnosťou tohto zákona zamietnutá žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady.

(4)               Konanie o poskytnutí bytovej náhrady začaté pred účinnosťou tohto zákona sa po vyhlásení tohto zákona spravuje podľa tohto zákona.

§ 16b

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 326/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor predbežnej žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady, vzor žiadosti o bytovú náhradu a vzor deklarácie majetku pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom.“.“.

Doterajšie body návrhu sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

1. Predkladaný pozmeňovací návrh poslaneckého návrhu novely zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov zrušuje podmienenosť vzniku nároku na bytovú náhradu za vypratávaný byt materiálnou bytovou núdzou, resp. skúmaním a preukazovaním majetku žiadateľa o bytovú náhradu a spoločne posudzovaných osôb.  Použitie majetkových kritérií pre nárok na bytovú náhradu za vypratávaný byt totiž stavia nájomcov dotknutých bytov do zásadne nevýhodnejšieho právneho postavenia oproti nájomcom iného bytového fondu za porovnateľných podmienok. Ide o všeobecnú úpravu ochrany nájmu bytu v Občianskom zákonníku, ktorá obsahuje „chránený nájom bytu“ a kde poskytnutie bytovej náhrady za vypratávaný byt v prípade dobromyseľných nájomcov nie je podmienené skúmaním ani preukazovaním majetkových pomerov nájomcu a s ním bývajúcich osôb. Zákon č. 260/2011 Z.z.  upravuje poskytnutie náhrady nájomníkom v reštituovaných a privatizovaných domoch za to, že im fakticky „odoberá právo obývať“ ich doterajšie byty, kde bolo právo nájmu ustanovené na neurčitý čas. Nájomcovia v reštituovaných a privatizovaných domoch pritom nemali, na rozdiel od ostatných nájomcov so vznikom nájmu bytu v porovnateľnom čase, k  porovnateľnému bytovému fondu a za porovnateľných podmienok, možnosť odkúpiť si dlhoročne obývané byty do vlastníctva za mimoriadne výhodných cenových podmienok, a ani im nebola v minulosti poskytnutá iná forma štátnej pomoci na bývanie, ako napríklad v prípade drvivej väčšiny obyvateľov rodinných domov pred rokom 1989. Problém nájomcov v reštituovaných a privatizovaných domoch  („nechcený“ nájom bytu u súkromných vlastníkov a prenajímateľov) pritom nespôsobili nájomníci sami, ale štát sériou nepremyslených krokov a ignorovaním problému dôsledkov vydania nehnuteľností oprávneným osobám podľa reštitučných predpisov spolu s existujúcimi vzťahmi nájmu bytu. Samotné majetkové reštitúcie boli dôsledkom konania štátu v minulosti, kde štát v snahe napraviť niektoré majetkové krivdy z minulosti spôsobil krivdy nové.  Malo by byť preto povinnosťou štátu straty a krivdy, ktoré nájomcom spôsobilo najmä prijatie reštitučných zákonov i ďalšie zásahy aplikácie súvisiaceho práva voči dobromyseľným nájomcom napraviť, resp. zmierniť. V minulosti v podobných situáciách (napríklad pri poskytnutí možnosti mimoriadne výhodnej kúpy obývaného obecného alebo družstevného bytu alebo resp. v prípadoch poskytovania ďalších vybraných foriem štátnej pomoci pri bývaní) sa skúmanie príjmových a majetkových pomerov dotknutých osôb neuplatňovalo.

2. Návrh ustanovuje možnosť a podmienky poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt pre dotknutých nájomcov a spoločne posudzované osoby. Takéto riešenie je i z hľadiska nájomcov vnímané ako  prijateľnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie  riešenie, ktoré je možné zrealizovať v priebehu 2 rokov. Z pohľadu nárokov na zdroje štátneho rozpočtu ide o  efektívnejšie a zdrojovo menej náročné riešenie, v porovnaní s kalkuláciami nárokovosti na zdroje verejných rozpočtov pri obstarávaní bytových náhrad, ktoré predložil predkladateľ zákona č. 260/2011 Z.z. počas schvaľovacieho procesu.  Finančná náhrada z hľadiska nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavuje spoľahlivejší predpoklad nákladov, keďže v tomto prípade nehrozí riziko „neočakávaného navýšenia nákladov“, ktoré je tak časté pri realizácii stavieb z verejných zdrojov. Formu finančnej náhrady si praje veľká väčšina dotknutých nájomcov. Táto forma umožní najmä tým, ktorí ju budú môcť skombinovať s vlastnými zdrojmi zaobstarať si bývanie podľa vlastných predstáv. Eliminuje sa tým riziko, že dotknuté osoby by mali do budúcnosti pocit, že im bolo „nanútené nevyhovujúce riešenie“. Forma finančnej náhrady uľahčí situáciu aj obciam, pre ktoré je realizácia navrhovaného jediného variantu bytových náhrad problematická. Je navyše legitímne očakávať od štátu, ktorý celý problém nájomných vzťahov v reštituovaných a privatizovaných domoch sériou krokov (znárodnenie domov, následné pridelenie bytov občanom, následné vrátenie- vydanie domov oprávneným osobám  aj s nájomcami, vytvorenie inej štartovacej čiary pre ostatných občanov neštandardne výhodnou a celoplošnou privatizáciou bytofondu s vylúčením nájomcov v reštituovaných a privatizovaných domoch a pod.) spôsobil, aby pri riešení problému pristupoval k dotknutým nájomcom korektne a rešpektoval formu náhrady tak, ako ju drvivé väčšina postihnutých nájomcov  požaduje.

3. Navrhuje sa odstrániť zverejňovanie zoznamu žiadateľov o náhradu na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Zákon č. 260/2011Z.z. v platnom znení tiež „núti“ žiadateľov o náhradu za stratu bývania k súhlasu so  zverejňovaním ich osobných údajov. Ide o obzvlášť necitlivý zásah do súkromia občanov, obzvlášť v tom kontexte, že ide o situácie, ktoré sú spôsobené pochybeniami štátnej moci v minulosti. Neexistuje analogická alebo podobná situácia ani v prípade aplikácie všeobecnej úpravy poskytovania bytových náhrad podľa občianskeho práva.

K bodu 1

Do predmetu úpravy zákona sa dopĺňa v súlade s vecným obsahom navrhovaných zmien a doplnkov aj úprava právnych vzťahov a podmienky poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt, ako alternatívnej formy náhrady pre dotknutých nájomcov.

K bodu 2

Upravuje sa vymedzenie spoločne posudzovaných osôb- upúšťa sa od podmienky súžitia v domácnosti aspoň tri roky ( nesplniteľné napr. v prípade novonarodených detí) a aj od podmienky neexistencie vlastného bytu alebo iného bytu v nájme. Iný byt v nájme môže mať dotknutá osoba napr. v inom meste za účelom zamestnania- ide teda vo svojich dôsledkoch o prekážku mobility pracovnej sily. Podmienka trvalého pobytu a žitia v domácnosti je postačujúcou na splnenie podmienky spoločne posudzovanej osoby.

K bodu 3

Ide o novo ustanovenú možnosť poskytnutia finančnej náhrady za vypratávaný byt, pričom suma tejto náhrady, resp. spôsob jej určenia vyrovnáva podmienky, za ktorých nadobudli vlastníctvo svojho bytu nájomcovia porovnateľného bytového fondu, podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (majetkové nadobudnutie).

K bodom 4 až 9

Ide o premietnutie ustanovenia novej formy náhrady- finančnej náhrady za vypratávaný byt do dotknutých ustanovení.

K bodom 5 až 8

V žiadosti a predbežnej žiadosti sa vypúšťa povinnosť udelenia súhlasu so zverejňovaním osobných údajov, ako ničím neodôvodnená požiadavka, ktorá sa neuplatňuje ani pri poskytovaní bytových náhrad podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva.  Zároveň náležitosti žiadosti reagujú na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt.

K bodom 9 až 11

Úprava reaguje na vypustenie podmienky skúmania materiálnej bytovej  núdze a majetkových pomerov na nárok na náhradu, a to ako diskriminujúceho prvku oproti všeobecnej úprave občianskeho práva a nadobudnutia vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K bodom 12 až 14

Ide o úpravu konania vzhľadom na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt.

K bodom 15 a 16

Ide o úpravu podmienok zániku nároku na náhradu vzhľadom na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt.

K bodu 17

Právna úprava reaguje na upustenie od podmienky skúmania majetkových pomerov na nárok na náhradu a zároveň vytvára právne podmienky pre súčinnosť katastra nehnuteľností pri skúmaní a preverovaní údajov o vlastníctve vypratávaného bytu.

K bodu 18

Novo sa ustanovuje nárok na dotácie zo štátneho rozpočtu na poskytnutie finančných náhrad za vypratávané byty podľa tohto zákona.

K bodu 19

Právna úprava reaguje na novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt. Zároveň sa predlžuje oproti platnej právnej úprave lehota na poskytnutie náhrad z 31. decembra 2016 na 31.decembra 2017, v záujme vytvorenia zodpovedajúceho časového priestoru na zdrojové pokrytie náhrad. Ak v ustanovenej lehote obec neposkytne náhradu, oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje ustanoviť povinnosť obce zaplatiť prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa polovici sumy mesačného nájomného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia náhrady  (doterajšia právna úprava ustanovovala nárok prenajímateľa vo výške rozdielu trhového mesačného nájomného a regulovaného mesačného nájomného). Takto upravená výška „sankcie“ pre obec, popri príjmov prenajímateľa z plateného nájmu od nájomcu, vytvára priestor pre primeranosť príjmu z nájmu pre prenajímateľa, a to aj s kalkuláciou primeraného zisku vzhľadom na ustanovené každoročné  zvyšovanie nájomného.

K bodu 20

Ide o úpravu zmluvy o poskytovaní finančnej náhrady za vypratávaný byt a jej podstatných náležitostí.

K bodu 23

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie vzhľadom na novú formu náhrady – finančnú náhradu za vypratávaný byt a upustenie od podmienky skúmania a preukazovania majetkových pomerov na nárok na náhradu.

K bodu 24

Prechodné ustanovenia zosúlaďujú vzniknuté právne vzťahy s novou právnou úpravou. V zásade začaté konania o poskytnutí bytovej náhrady podľa doterajšej právnej úpravy sa ukončia pri viazanosti novou právnou úpravou. Zároveň sa zabezpečuje, aby bola vytvorená právna možnosť znova konať podľa novej právnej úpravy aj ak nájomca si požiadal o poskytnutie bytovej náhrady podľa doterajšej právnej úpravy a nárok mu podľa tejto právnej úpravy nevznikol. Začaté nové konanie v tej istej veci sa bude spravovať už novou právnou úpravou podľa ktorej sa vo veci rozhodne.

Zrušovacie ustanovenie zrušuje vyhlášku MDVRR SR č. 326/2011 Z.z. nakoľko nová právna úprava ustanovuje novú formu náhrady- finančnú náhradu za vypratávaný byt a upúšťa od skúmania a preukazovania majetkových pomerov pre nárok na náhradu.  Nová vykonávacia vyhláška bude vydaná s právnou oporou danou novým znením § 16 tohto zákona (bod 23).

Finančné dopady

Sťahujte TU.

Myslím si, že by práve absolventi mohli učiť cudzie jazyky na prvom stupni základných škôl, kde sú povinné. Počas roku preškoľovania by získali pedagogické minimum a naučili sa plynulo konverzovať v cudzom jazyku, napríklad angličtine. Plusom je, že každý absolvent by bol preškoľovaný na konkrétnu školu a po absolvovaní preškolenia by mal prácu na danej škole istú.

Týmto opatrením by sme za jeden rok zamestnali až 5000 absolventov, aspoň za minimálnu mzdu. Ako som spomenula, zamestnávaní by boli najmä absolventi, teda ľudia, ktorí doteraz nepracovali a nemajú pracovné návyky.
Druhým pozitívom je podpora ekonomiky v regiónoch. Nové pracovné miesta podporujú regionálnu aj národnú spotrebu, ale aj ekonomiku. Študentom by sa navyše podstatne jednoduchšie hľadala ďalšia práca. Taktiež si myslím, že aspoň niektorí z nich by v školstve ostali. Tým by malo slovenské školstvo nových mladých učiteľov, ktorí by robili prácu, ktorá ich baví.

Obdobný spôsob zamestnávania absolventov pripravujem aj pre ďalšie odvetvia.

Mnoho ľudí prejavilo dôveru v stranu SMER-SD a vo mňa. Preto budem robiť všetko pre
to, aby som nikoho nesklamala a splnila všetko, čo som sľúbila. Moje sľuby boli a sú
reálne dosiahnuteľné preto odo dnes na nich začínam pracovať. Či už formou zákonov,
alebo oslovením odbornej verejnosti, miest a obcí a ďalších inštitúcii aby sme
spoločne pripravili podmienky na realizáciu týchto opatrení. Viac hláv viac vie.
Nebudeme sa samozrejme hádať o tom, čo spraviť a čo nie, ako to mala vo zvyku
predošlá vláda. Budeme spoločne riešiť iba formality ako je výška to, či bude na
predaj z dvora 6, 7, alebo 10% DPH. Alebo to, či budú malé firmy podporené dotáciou,
daňovými prázdninami, odpustením odvodov na zamestnancov, či kombináciou všetkého.

Pevne verím, že nikoho nesklamem a naše Slovensko nebude mať iba ekonomický rast,
ale najmä rast zamestnanosti a bohatstva všetkých obyvateľov. Od batoliat, cez
mamičky a pracujúcich oteckov, až po dôchodcov a ich opatrovateľov. Na nikoho
nezabúdam. Je jedno, kto koho volil, lepšie podmienky pre život si zaslúži každý
občan SR.

S úctou
Viera Tomanová

Starý človek odkázaný na opateru teda aby rodine, – ktorá na tom nie je nijak valne a skutočne nemá ako mu doplatiť za pobyt v zariadení – uľahčil dopláca z peňazí, ktoré mu zo zákona majú ostať, prípadne z úspor ak nejaké má. No a ak sa minú tak nemá potom za čo si kúpiť ani malinovku – nehovoriac o potrebných liekoch alebo vyšetrení, ktoré je spoplatnené. Napr. osteoporóza – vyšetrenie = 19,—EUR.

Nie všetko ide hneď, takže začali by sme tými najstaršími – ľudia od 80 rokov by mali lieky, ktoré potrebujú úplne zadarmo, to sú tí, čo majú najnižšie dôchodky. O vyšetreniach sa ani nejdem vyjadrovať. Človek, ktorý platil a platí zdravotné odvody, musí mať garantovanú dostupnú zdravotnú starostlivosť aj vtedy, keď už je na dôchodku.

Podporujme svojich hoci drobných zamestnávateľov, ktorých život je spojený so Slovenskom, a ktorí svoje ťažko zarobené peniaze spotrebujú tu doma. Tu žijú, platia energie, jedia, tankujú palivo do áut, kupujú si oblečenie, deťom hračky, skrátka tí, ktorí zase podporia ekonomiku štátu a zaplatia tu dane.

Moja predstava by bola nasledovná: Napríklad otec automechanik, ktorý má syna rovnako zručného ako on sám a tiež sa zaujíma o autá. Ak zamestná svojho syna, vytvorme mu teda na to priestor a odpustime dane jemu namiesto veľkej zahraničnej spoločnosti. Nech namiesto zaplatenia daní za jeden rok zainvestuje do dielne, ktorú prenechá synovi. A ukážte mi otca, ktorý také niečo nespraví s radosťou a hrdosťou. Komu inému odovzdá ochotnejšie všetko čo vie ako svojmu potomkovi. A ak náhodou má otec dcéru, tá isto privedie ženícha, alebo má zase susedka kaderníctvo a syna, ktorý by sa rád vyučil za automechanika. Tým chcem povedať, že to nemusia byť len pokrvní príbuzní, ale aj známi a priatelia, ktorí by mohli spoločne pracovať v štátom podporenom rodinnom podniku. No a tu azda vyjdem v ústrety aj mojim večným kritikom k zákonníku práce. Lebo vo firme, kde si zamestná rodič vlastné dieťa, určite si poradí aj s jeho pracovnými návykmi. Poznáme to predsa rodičia všetci , niekde síce uľavíme a privrieme oči, ale na druhej strane vieme najlepšie kedy a ako ratolesť vrátiť do náležitých medzí.

Vrátim sa však k tým firmičkám. Z európskych fondov vieme využiť veľmi slušný finančný balík práve na zamestnávanie absolventov . Myslím , že by sa to dalo skĺbiť už s praxou počas štúdia. Je potrebné podporiť práve štúdium takých profesií, ktoré nám z pracovného trhu skoro vymizli. A súčasne vytvoriť prepojenie s už existujúcimi firmami. Vysvetlím svoju predstavu – študenti tak stredných ako aj vysokých škôl by mali povinnú prax. Dokonca podľa mojich predstáv aj platenú. Existovali by zmluvy s firmami, ktoré by mali záujem vychovať si pracovníkov – nielen pre seba – a brali by si študentov k sebe na prax. Takéto firmy by z európskych peňazí mohli zariadiť dielne pre praxujúcich študentov, nakúpiť si potrebné stroje a zariadenia pre prax a cvičenia študentov, zaplatiť človeka, ktorý sa praxujúcim bude venovať. Mohli by sa vytvoriť aj poradenské centrá, ktoré by zase pripravovali študentov, ktorí sa chcú sami dať na podnikanie, ako začať, ako založiť firmu, ako vybaviť úver, atd…

Samozrejme, píšem veľmi jednoducho, ale som toho názoru, že pre tieto prípady by aj legislatíva mala byť upravená tak aby takéto riešenie bolo dostupné každému občanovi Slovenska.

Pokiaľ ide o legislatívu upravujúcu výkon ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, tejto predchádzali početné náročné rokovania s Ministerstvom zdravotníctva SR, výsledkom ktorých bolo moje presadenie právnej úpravy , ktorá uznala, že ošetrovateľská starostlivosť sa vykonáva aj v určených zariadeniach sociálnych služieb. Na základe toho možno aj zákon o odmeňovaní sestier uplatniť na sestry v zariadeniach sociálnych služieb. Bohužiaľ, musím ale povedať, že v čase, kedy som vykonávala funkciu ministerky, ale ani v čase vykonávania mojej poslaneckej funkcie som nezaznamenala, že by Ministerstvo školstva SR (ktorému to prislúcha) kládlo požiadavku začleniť ošetrovateľskú činnosť, ktorú sestry vykonávajú v reedukačných zariadeniach, do príslušných zákonov.

Ak by som však v nasledujúcom období mohla veci svojimi rozhodnutiami ovplyvniť, určite sa opätovne zasadím o začlenenie reedukačných zariadení do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a následne pripravím zmenu legislatívy tak, aby aj sestry v reedukačných zariadeniach mohli byť adekvátne odmeňované.

pred niekoľkými dňami sa mne aj niekoľkým denníkom dostal do rúk príspevok „Klientelizmus v Programe protipovodňových opatrení“, po prečítaní ktorého Vás verejne žiadam o vysvetlenie nižšie uvedených otázok. Nastolenie týchto otázok považujem za dôležité už aj kvôli tomu, že na svojej internetovej stránke som zverejnila aktivistami spracovaný rozsiahli rozbor Programu poukazujúci práve na klientelizmus, neodbornosť, neadekvátnu finančnú náročnosť projektov. V rámci Programu obce získali z Úradu vlády SR finančné prostriedky na vybudovanie prehrádzok na zadržiavanie vody pri prívalových dažďoch a z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prostriedky na vytvorenie krátkodobých pracovných miest na jeho realizáciu.

Proti Programu sa v minulom roku vytvorila občianska iniciatíva MONITOR. Podľa jej vyjadrenia vybudované prehrádzky nespĺňajú svoj účel, vybudovaný objem vodozádržných opatrení bol niekoľkonásobne predražený a v budúcnosti namiesto toho, aby pomáhali budú skôr predstavovať potenciálne ohrozenie. Príspevok poukazuje na zlyhanie programu po technickej stránke; dôkazom sú videozáznamy a zároveň aj skúsenosti niektorých obcí, ktoré sa v minulom roku zapojili do programu protipovodňových opatrení a zároveň si overili fungovanie resp. nefunkčnosť týchto opatrení v čase, keď obce postihli prudké dažde, ktoré mali za následok vyliatie riek z koryta a zaplavené pivnice rodinných domov. Kriticky sa staviam k faktu, že Váš úrad poskytol peniaze na realizáciu projektov na cudzom majetku. Namiesto toho, aby sa takéto aktivity realizovali priamo s vlastníkmi, správcami lesov a povodí potokov a riek, ktorí sa však k tomuto programu stavajú kriticky, peniaze ste rozdelili medzi obce.

Priamo vo Vašom úrade pôsobí človek, ktorý v čase keď sa rozdeľovali finančné prostriedky obciam bol aj predsedom občianskeho združenia zabezpečujúceho spoplatnené školenie k programu a zároveň jeho združenie získalo zákazky v obciach, realizujúcich protipovodňové opatrenia.

K dnešnému dňu zo strany koaličných partnerov neexistuje jednotná zhoda o počte vytvorených pracovných miest podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v obciach, ktoré získali príspevok z Úradu vlády SR, hoci sú z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu vyčlenené prostriedky na tvorbu pracovných miest vo výške 42 miliónov eur.

Existuje vážne podozrenie zo zmanipulovania prieskumu trhu pri výbere dodávateľov, nakoľko sa vytvorila skupina súkromných spoločností, ktoré takto získali finančne významný podiel na realizácii programu.

Okruh otázok:

1. Protipovodňové opatrenia sa realizujú voľne v prírode, napr. v lese, v korytách riek a pod. 2. realizačný program sa začal realizovať na prelome mesiacov október/november, teda v mesiacoch, kedy sezónne práce končia. Realizácia opatrení podľa 1. realizačného programu trvala v rozpätí 3 – 5 mesiacov.
Otázka:
Ako sa realizoval 2. realizačný projekt v zimných mesiacoch, keď budovanie protipovodňových opatrení má sezónny charakter a vzhľadom na zimu, sneh, zamrznutú pôdu sa nedali vykonávať žiadne práce? Ako sa riešilo využívanie novovzniknutých pracovných miest vytvorených podľa § 50j zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti na realizáciu opatrení v rámci 2. realizačného projektu.

2. Na pilotný a dva realizačné projekty boli vyčlenené prostriedky v objeme 33 miliónov eur priamo z Úradu vlády SR. K tomu sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 42 miliónov eur na vytvorenie nových pracovných miest viazaných aj k programu protipovodňových opatrení. Nikde v materiáloch sa oficiálne neuvádza, koľko stojí jedno vytvorené pracovné miesto.
Otázka: Môžete vyčísliť náklady na jedno pracovné miesto pri zarátaní výdavkov vynaložených z Úradu vlády SR a výdavkov z úradov práce na úhradu podľa § 50j zákona o službách zamestnanosti? Z rozpočtu národného projektu žiadam zarátať iba výdavky na tie pracovné miesta, ktoré sa viazali na program protipovodňových opatrení.
Otázka: Viete presne povedať, koľko nových krátkodobých pracovných miest bolo vytvorených len na realizáciu tohto programu?

3. Pre odborníkov v oblasti projektového riadenia a tých, ktorí pracujú s projektmi je nepochopiteľné, ako dokázali úradníci vyhodnotiť približne 830 žiadostí obcí z jedného dňa na druhý. Aj keď tieto žiadosti vyhodnocovali podľa nejakého vyhodnocovacieho programu a priebežne, údaje bolo potrebné do počítača nahodiť a spracovať.
Otázka: Viete povedať, koľko zamestnancov vykonávalo hodnotenie a ako je možné, že výsledky boli zverejnené deň po ukončení lehoty na predkladanie žiadostí o príspevok na protipovodňové opatrenia?

4. V Programu protipovodňových opatrení ste doteraz realizovali pilotný a dva realizačné projekty. O zapojenie sa do projektu bol zo strany obci záujem. Napriek tomu existuje skupina obcí, ktoré boli uspokojené vo všetkých troch výzvach.
Otázka: Viete vysvetliť, prečo bolo niekoľko obcí úspešných vo všetkých troch výzvach, respektíve v dvoch?

5. Za realizáciu programu protipovodňových opatrení na Úrade vlády SR zodpovedal generálny manažér p. Kravčík. V čase vyhodnocovania a výberu obcí, školenia pracovníkov obcí a prieskumu trhu bol aj predsedom občianskeho združenia MVO Ľudia a voda.
Otázka: Ako ste mohli dopustiť, že generálny manažér programu pôsobil v čase vyhodnocovania a výberu projektov ako predseda v občianskom združení MVO Ľudia a voda, ktoré získalo v 1. realizačnom projekte podiel na kontrole a realizácii projektov v obciach v objeme takmer 1 300 000,- Eur. (druhý realizačný projekt ešte nie je preskúmaný)
Otázka: Ako zdôvodníte fakt, že pán Kravčík verejne potvrdil, že majiteľom jednej zo spoločnosti, ktorá získala veľký podiel zákaziek od obcí je jeho dlhoročný priateľ?

6. Obce realizovali projekty dodávateľsky. Výber dodávateľa obce vykonávali prieskumom trhu, kedy oslovili aspoň tri podnikateľské subjekty. Na základe údajov obcí vznikli také skupiny obci, ktoré oslovovali tie isté stavebné firmy.
Otázka: Pýtame sa, ako je možné, že existujú skupiny obcí, ktoré v rámci prieskumu trhu oslovili rovnaké subjekty?

7. Obce sa v zmluve uzatvorenej s Úradom vlády SR zaviazali, že v rámci protipovodňových opatrení vybudujú protipovodňové zádrže v objeme 30 000m3. Existuje dokumentácia potvrdzujúca, že zádrže nedosahujú požadovaný minimálny objem.
Otázka: Ako bola zabezpečená kontrola na mieste a porovnanie toho, či objem protipovodňových zádrží v objeme minimálne 30 000 m3 bol aj skutočne vybudovaný, keď je poukazované na fakt, že objemovo skutočnosť nezodpovedá vyfakturovanej sume.

8. Pri zúčtovaní výdavkov vynaložených na vybudovanie protipovodňových zádrží boli uhradené a Úrad vlády SR aj uznal také faktúry, ktoré neobsahujú rozpis položiek resp. vykonaných prác a poskytnutých služieb. Takéto účtovné doklady nesmú byť v zmysle zákona o účtovníctve uznané a uhradené.
Otázka: Ako mohli byť zúčtované také faktúry, ktoré nemajú rozpis vykonaných prác a služieb?

9. Dodávatelia podľa zmluvy o dielo v obciach vybudovali protipovodňové prehrádzky spravidla za 3 – 5 mesiacov. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny preplácali mzdy pracovníkom aj za mesiace, počas ktorých ešte nezačala resp. už skončila výstavby protipovodňových prehrádzok.
Otázka: Ako bola zabezpečená kontrola účelu použitia prostriedkov na úhradu mzdových nákladov na novovytvorených pracovných miestach?

10. Obce realizovali výstavbu prehrádzok za približne 90 tisíc eur na základe oslovenia troch podnikateľských subjektov. Vytvorili sa skupiny obci, ktoré oslovili rovnaké stavebné firmy. Výsledkom toho je fakt, že jedna stavebná firma bola úspešná v niekoľkých obciach (napr. UNISTAV s. r. o. Prešov, ENVIGEO, a. s. Banská Bystrica, Kaping, s. r. o. Prešov, Vodales, s. r. o. Zvolen, 3SC, s.r.o. Svinia, EKOSTAV Oščadnica, s. r. o., SANSTAV Group, a. s. Bojná). MVO Ľudia a voda bola garantom projektov a spracovateľom projektovej dokumentácie vo viac ako 10 obciach. Podľa stanov občianske združenie nemá v činnostiach vymedzenú túto oblasť.
Otázka: Ako je možné, že podnikateľské subjekty dostali naraz zákazky vo viacerých obciach. Pričom jeden takýto podnikateľský subjekt získal zákazku aj od 10 – 15 obcí. (zatiaľ ide iba o údaje 1. realizačného projektu nakoľko 2. ešte nebol aktivistami vyhodnotený).

11. Len 10 dní po ukončení výberového procesu obcí a miest, ktorým bol schválený príspevok na protipovodňové opatrenia občianske združenie MVO Ľudia a voda organizovalo v dňoch 28. – 31. 3. 2011 školenie ich pracovníkov. Cena školenia na účastníka bola 397,- eur. Náklady na školenie boli súčasťou schváleného rozpočtu projektu obcí.
Otázka: Prečo školenie neorganizoval Úrad vlády SR. Nedomnievate sa, že aj tu išlo o obídenie zákona o verejnom obstarávaní? Ako je možné, že MVO Ľudia a voda školila obce v Programe protipovodňových opatrení, a to v čase, keď bol ešte jeho predsedom pán Kravčík? Obce si mali vyčleniť na školenie v rozpočte vopred odporučenú sumu. Čo hovoríte na to, že pán Kravčík sa dopustil konfliktu záujmov; na školení sa zúčastnil aj ako generálny manažér aj ako predseda OZ MVO Ľudia a voda.

12. Ako zdôvodníte, že v rámci 1. realizačného programu boli na výstavbu rôznych prehrádzok vyčlenené na jednu obec prostriedky vo výške 90 tisíc eur a v 2. realizačnom projekte už iba 20 tisíc eur. Nevidíte v tom paralelu s uplatňovaním zákona o verejnom obstarávaní. Do 31. 3. 2011, kedy bol realizovaný 1. realizačný projekt sa prieskum trhu na stavebné práce vykonával v hodnote do 120 tisíc Eur. Od 1. 4. 2011 sa táto suma znížila na 20 tisíc Eur. Nezdá sa Vám účelové stanovenie výšky príspevku na budovanie zádrží a jej prispôsobenie limitom pre priame zadanie?

13. Neprekáža Vám, že programový manažér p. Kravčík program riadi, monitoruje a aj kontroluje? Nemyslíte si, že bolo porušené pravidlo oddelenia funkcií?

14. Voči realizácii Programu sa vytvorila občianska iniciatíva Monitor, ktorá poukazuje na to, že prehrádzky v lesoch a iné drobné opatrenia rozložené v povodí alebo priamo v toku riek nemôžu byť funkčné. Ich veľkosť je založená skôr na intuícii spravidla odborne nespôsobilých garantov prác, či stavebných firiem, ktoré práce v teréne vykonávali. Kvôli tomu, že prehrádzky môžu podľa názoru zástupcov občianskej iniciatívy predstavovať potenciálne ohrozenie boli ste vyzvaná odstrániť zrealizované vodozádržné opatrenia.
Otázka: Ako vysvetlíte, že táto občianska iniciatíva poukazuje na fakt, že pri jeho schvaľovaní a realizácii došlo k porušeniu európskej a slovenskej legislatívy. Isto si pamätáte, že Program bol na rokovanie vlády SR predložený a schválený napriek zásadným rozporom práve tých ministerstiev, ktorým spadajú do kompetencie vodohospodárske otázky a lesy.
Otázka: Viete vyvrátiť tvrdenie aktivistov, že vodozádržné opatrenia nespĺňajú najzákladnejšie kritéria na stabilitu a dlhodobú udržateľnosť ich vodozádržných funkcií.

15. Aktivisti občianskej iniciatívy Monitor vykonali v teréne videozáznamy o skutočnom stave niektorých hrádzok. Medzi takými sú aj hrádzky v lese pri obci Brehy. Tie sa po niekoľkých týždňoch od ich postavenia stali nefunkčné, nestabilné. Starosta obce daný stav vysvetľuje tým, že správca lesov Lesy SR rozobral prehrádzku pre ťažbu dreva po kalamite. Starosta zastáva názor, že je to problém správy lesa a nie problém realizácie programu.
Otázka: Ako vysvetlíte problémovú situáciu s vybudovanou prehrádzkou v lese pri obci Brehy? A ako zaručíte, že takýchto prípadov sa v praxi nevyskytne viac a že starostovia budú nútení urobiť nápravu na vlastné náklady?

16. Keďže sa obce v zmluve s Úradom vlády SR zaviazali, že budú 20 rokov udržiavať protipovodňové prehrádzky vo funkčnom stave, ich údržba si počas daného obdobia vyžiada nemalé finančné prostriedky, ktoré sa odčerpajú z rozpočtov obcí a miest.
Otázka: Boli obce upovedomené, že koľko ich bude stáť ročná údržba týchto protipovodňových prehrádzok počas 20 rokov?

17. Vybudované prehrádzky si každoročne vyžiadajú vysoké náklady na údržbu, na vykonanie čoho musia obce mať rozpočtované finančné prostriedky.
Otázka: Boli pred podpisom zmluvy s Úradom vlády prerokované protipovodňové opatrenia na obecných/mestských zastupiteľstvách, ktoré schválili spolufinancovanie a údržbu počas 20 rokov?

Viera Tomanová, v. r.
poslankyňa NR SR