Pán Mihál tento krok zdôvodnil tým, že diskusia k novele ukázala veľa problémov a bolo by nevhodné ju „šiť horúcou ihlou”. Zároveň priznal, že po rozporových konaniach a rozhovoroch s členmi vlády sa síce zdalo, že by sa na zmenách vedeli dohodnúť, potrebovali by však viac času (rozumej „počkať do volieb, aby nás občania nevypískali“).

Dokonca návrh zákona, o ktorom minister 13. januára vyhlásil, že ho stiahne z legislatívneho konania, mal byť podľa jeho vlastných pôvodných slov 16. januára, t. j. tri dni po tomto vyhlásení, predmetom rokovania tripartity. Prečo asi? Vychádza to tak, že len a len preto, aby sa po voľbách už nemusel „naťahovať“ s odborármi o podobu aktívnej politiky trhu práce a aby mohol novelu postúpiť priamo na rokovanie vlády a parlamentu. Novela sa teda nesťahuje z obehu, len sa odkladá „na priaznivejšie časy v politike“. Veď napokon – ako aj sám minister priznal – za súčasnej situácie by musel s ňou súhlasiť aj prezident SR, čo je nepravdepodobné. Dokonca podľa vyjadrenia ministra by s ňou po „dozretí“ súhlasili aj rozhodujúci ministri, o čom nasvedčujú napríklad aj pripomienky rezortu financií, ktorý v pripomienkovom konaní ešte „pritvrdzuje“ a žiada vypustenie ďalších príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, medzi nimi aj pre začínajúcich živnostníkov. Viac informácií.

O čo tu teda ide?

„Brutálne antisociálny zákon“, ako novelu výstižne nazval predseda strany SMER-SD Róbert Fico, totiž nehanebne zasahuje najslabšie vrstvy uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý má v histórii Slovenska a jeho predchodcov len dve obdoby. Po prvé: odobratie invalidných dôchodkov invalidom ministrom Kaníkom, ktoré ústavný súd zrušil a ktoré som musela vracať ihneď po nástupe do funkcie ministerky. Po druhé: odňatie sociálnych dávok sociálne odkázaným občanom, dôsledkom čoho boli rozsiahle rabovačky na Východnom Slovensku, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu „hasila“ za asistencie armády a polície. Aj tento krok sme napravili.

Zrejme si nielen „bývalí“ (?) koaliční partneri ale aj páni v centrále SAS uvedomili, že asi by dva mesiace v období intenzívnej volebnej kampane nebolo milé, keby z dôvodu nimi predloženého protisociálneho zákona nastali búrlivé sociálne nepokoje. Som presvedčená, že práve tieto okolnosti v kontexte nastávajúcich volieb primäli vedenie SAS k tomu, aby nateraz stiahli novelu z legislatívneho procesu a odložili ju na čas po voľbách vo viere „ak pánboh a naivní voliči dajú“. Pán minister – zrejme v snahe získať hlasy tej skupiny voličov, ktorí nie sú ochotní niesť ani najmenšiu mieru solidarity s ľuďmi, ktorí zväčša nie vlastnou vinou nemôžu nájsť prácu – sa dokonca ani len nesnažil zakryť svoje pevné rozhodnutie v škrtaní podpory aktívnej politiky trhu práce a po voľbách v nej tvrdo pokračovať.

Takže milí občania so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia prevádzkujúci chránené dielne a chránené pracoviská, dlhodobo nezamestnaní, tí ktorí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí máte tú guráž založiť si živnosť, absolventi škôl, dobrovoľníci aktivačných služieb: buďte ostražití, pretože súčasná vládna garnitúra – ako to vyplýva zo slov pána ministra – mieni po voľbách pokračovať v krokoch sociálnej genocídy aj naďalej.

O čo ide v novele?

Proklamovaným cieľom novely je podľa dôvodovej správy k novele vykonať úsporné opatrenia v objeme 43,6 mil. EUR. K tomu mali poslúžiť navrhované škrty príspevkov na aktívnu politiku trhu práce. Tieto úspory však zamýšľal pán minister (ako to vyplýva z ním predloženého materiálu na rokovanie vlády „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti na roky 2012 až 2015“) presunúť na projekty o nezmyselnosti, ktorých som sa už na tejto stránke vyjadrila v článku „Nekompetentnosť ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky alebo jednoducho hlúposť?“. Aby sme však pochopili skutočný zámer pána ministra, musíme vidieť zásadný rozdiel medzi príspevkami, ktoré garantuje zákon a medzi príspevkami, ktoré sa poskytujú na základe projektov.

Na príspevky na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú upravené zákonom o službách zamestnanosti, má totiž zákonný nárok každý žiadateľ, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže žiadateľovi tento príspevok odoprieť. Naproti tomu príspevky na politiku trhu práce na základe projektov nie sú nárokovateľné, sú posudzované individuálne a žiadateľ nemusí príspevok dostať. Z pofidérnych projektov údajne „na podporu zamestnanosti“ predložených pánom ministrom na vládu veľmi priezračne vyplýva, že ide o projekty „šité na mieru“ vyvoleným (akiste vopred známym) subjektom. Dôvody, ktoré ma vedú k týmto úvahám uvádzam v citovanom článku. Skutočným cieľom novely bolo teda presunúť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce garantované zákonom na účely podpory žiadateľov projektov, ktorí sú kamarátmi pána ministra, pani štátnej tajomníčky a ďalších spríbuznených subjektov. Na to však potrebovali vypustiť, resp. okresať zo zákona zákonom garantované nástroje aktívnej politiky trhu práce. A to napriek tomu, že hodnotenie nástrojov aktívnych opatrení politiky trhu práce, ktoré prerokúvala vláda SR v septembri minulého roku potvrdilo, že najvyššia úspešnosť je dosahovaná práve v nástrojoch, u ktorých návrh zákona chce dosiahnuť úspory!

Keďže Slovenská republika ako členský štát EÚ je viazaná viacerými dokumentmi EÚ upravujúcimi spoločné prístupy k aktívnej politike trhu práce, pán minister „naoko“ predsa len ponechal v zákone viaceré opatrenia aktívnej politiky trhu práce. Že ide len o simulovanú aktívnu politiku trhu práce, nasvedčuje skutočnosť, že priamo v novele zákona sa uvádza, že doba poskytovania príspevkov na aktívne opatrenia trhu práce sa obmedzuje len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPSVR SR na príslušný kalendárny rok. Avšak v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je rozpočtovaných na tento účel minimum prostriedkov!

To, že predkladateľov novely zákona vôbec nezaujíma, že novelou porušujú Ústavu SR, viaceré medzinárodné zmluvy, legislatívu EÚ, nie je u pána Mihála a jeho štátnej tajomníčky nič nového: robia to štandardne už jeden a pol roka. No zarážajúce je, že zákonom namiereným proti najslabším a najbezbrannejším vrstvám obyvateľstva neváhajú vo svojom cynizme podporovať „svoje“ vyvolené a zaiste už dnes tučné eseročky, občianske združenia a neziskové organizácie aktivitami, ktoré nijako – opakujem: nijako – neprispejú k zamestnávaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A tým, ktorí si nájdu prácu (absolventi škôl, dlhodobo nezamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby so zdravotným postihnutím) to „osladia“ tak, že im zo zákona krátia minimálnu mzdu, či príspevky na podporu ich zamestnateľnosti a uvrhnú ich do ďalšej fázy biedy!

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

I. Škrty pre samostatne zárobkovo činné osoby

1. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky a dosahovať každoročne zdaniteľný príjem z tejto činnosti vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku. (§ 49 ods. 3)

Efekt: nezamestnaní, ktorí si chcú založiť živnosť nebudú o tento príspevok ani žiadať, pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch nevie ani zabehaná firma tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu, nieto neskúsený začínajúci podnikateľ. Preto sa tento nástroj nebude vôbec využívať a minister usporí na účely svojich kamarátov.

Dôsledok:
- potenciálny živnostník zostáva naďalej nezamestnaný
– v chudobe zostáva on i jeho rodina
– zvyšujú sa nároky na dávky v nezamestnanosti, avšak tieto sa už vyplácajú „z iného vreca“, t.j. zo Sociálnej poisťovne, a teda „ušetrené“ peniaze zostávajú naďalej k dispozícii ministerstva (môže ich presunúť na jeho pochybné projekty kamarátom)

2. Rozširuje dôvody na vrátenie pomernej časti príspevku aj na prípad, kedy uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, nesplní povinnosť o dosahovaní zdaniteľného príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Efekt a dôsledky: rovnaké ako v bode 1.

3. Ak bol uchádzačovi o zamestnanie poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a v tejto činnosti nedosahoval po dobu troch rokov každoročne zdaniteľný príjem vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku a ak prestal pred uplynutím troch rokov od začatia prevádzkovania SZČ vykonávať túto činnosť, ÚPSVR ho opätovne nezaradí do evidencie UoZ. (§ 39 ods. 13 písm. g), ods. 9).

Efekt: ministerstvo usporí nielen na príspevku, o ktorý „odvážlivci“ predsa len požiadali a ktorý musia vrátiť, ale ušetrí aj na prípadných dávkach v nezamestnanosti pre takéhoto nezamestnaného a tiež na nákladoch spojených so službami zamestnanosti pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Dôsledok: takáto osoba a jej rodina sa dostáva do stavu biedy

4. Okrem toho z poskytnutia príspevku vylúčili samostatne zárobkovú osobu, ktorá začne prevádzkovať činnosť v kraji, v ktorom všetky okresy v ktorom všetky okresy majú priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti nižšiu alebo rovnakú ako je 70 % celoslovenského priemeru. (§ 49 ods. 5)

Efekt: ministerstvo usporí na prípadných príspevkoch pre všetkých začínajúcich podnikateľov v uvedených lokalitách.

Dôsledky:
- opustenie podpory zakladania živností a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti,
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

II. Škrty pre absolventov škôl

5.Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva absolventskú prax z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM.

6. Okrem toho znižujú vek, do ktorého možno tento príspevok poskytovať z doterajšieho veku 26 rokov na 25 rokov.

7. Zavádzajú ako podmienku poskytnutia príspevku, že absolvent do poskytnutia príspevku nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.

8. Znižujú dolnú hranicu absolventskej praxe z doterajších 3 mesiacov na 1 mesiac.

Efekty: úspory na výdavkoch na absolventskú prax.

Dôsledky:
- zníženie záujmu absolventa vykonávať absolventskú prax a ďalšie sťaženie jeho prístupu k zamestnaniu.
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

III. Škrty pre dobrovoľnícku službu

9. Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM. (§52a ods. 3).
Dobrovoľnícka služba na účely tohto zákona je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce.

Efekty: úspory na výdavkoch na dobrovoľnícku službu.

Dôsledky:
- zníženie záujmu o túto formu aktivačných prác,
- nezamestnaní zostávajú naďalej pasívnymi v evidencii a tiež zostávajú v chudobe.

IV. Škrty pre občanov so zdravotným postihnutím

10. Vypúšťajú bez náhrady poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 4, 48 a 55a ods. 9). Túto dávku sme poskytovali mesačne v sume životného minima.

Efekt: úspory na výdavkoch na vzdelávanie.
Dôsledky: Ďalšie sťaženie prístupu k zamestnaniu osôb so zdravotným postihnutím.

11. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa poskytne len vtedy, ak UoZ je v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. (§ 56 ods. 1).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- zbytočné zotrvanie osôb so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- zároveň nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na dávku v nezamestnanosti.

12. Krátia príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (z doterajšieho 65 % zo 16-násobku na 10,4-násobok celkovej ceny práce). (§ 56 ods. 2)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím.

13. Stanovujú tvrdšiu podmienku zachovania pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku z doterajších 2 rokov (pre malých podnikateľov) resp. 3 rokov (v stredných podnikoch) na 5 rokov. (§ 56 ods. 6)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

14. Krátia príspevok na zamestnávanie občana so ZP zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa obmedzuje doba poskytovania tohto príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

15. Poskytnutie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím sa podmieňuje dosahovahovaním zdaniteľného príjmu z tejto činnosti každoročne vo výške sumy poskytnutého príspevku.

16. Zároveň sa predlžuje povinná doba prevádzkovania SZČ z doterajších dvoch na tri roky a znižuje sa výška príspevku.

Efekty k bodom 15. a 16.: úspory na výdavkoch, pretože bude málo žiadateľov, ktorí si pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch trúfnu tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu.

Dôsledky:
- možná strata záujmu o vykonávanie živnosti,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

17. Ruší sa príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. (Doteraz to bolo maximálne 995, 82 eura).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

18. V súvislosti s nákladmi chránenej dielne alebo chráneného pracoviska rušia niektoré náklady; konkrétne náklady na úhradu mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. (§ 60)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

19. Zároveň krátia výšku príspevku na prevádzkové náklady chránenej dielne a chráneného pracoviska a obmedzujú dobu poberania príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je v súčasnosti najviac
a) 2, 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím,
b) 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.
Navrhujú: 70 % sumy preukázateľne vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 5, ročne najviac 1,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve

V. Obmedzenie doby poskytovania všetkých príspevkov

20. Obmedzuje sa doba poskytovania príspevkov na AOTP len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPOSVR SR na príslušný kalendárny rok.

Dôsledky:
- po vyčerpaní týchto verejných prostriedkov nebude musieť ministerstvo poskytovať ani zákonom upravené príspevky na aktívnu politiku trhu práce.
- armáda nezamestnaných sa bude naďalej rozširovať.

VI. Novela zákona o minimálnej mzde

21. Znižujú minimálnu mzdu na úroveň 85% terajšej minimálnej mzdy a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• absolventom škôl, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku alebo sústavnú prípravu na povolanie pred menej ako dvoma rokmi a ktorí bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• dlhodobým uchádzačom o zamestnanie (ktorí sú v evidencii UoZ dlhšie ako 1 rok).

Efekt: zamestnávatelia usporia na mzdových výdavkoch
Dôsledky:
- radikálne zníženie sociálnej situácie zamestnanca a jeho rodiny,
- zníženie starobného dôchodku,
- demotivácia týchto skupín hľadať si prácu,
- pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť,
- pretrvávajúce náklady na pomoc v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti.

Tento nápad nadväzuje na môj predchádzajúci o práve na prvé zamestnanie. Tento sa však týka podnikania. Pracovne ho môžeme nazvať právo na podnikanie.

Momentálne je situácia taká, že občan musí byť tri mesiace nezamestnaný, až potom má nárok na príspevok na podnikanie od štátu. Úľavy dostáva na jeden rok. To by sa však mohlo zlepšiť.

Môj návrh je nasledovný:

Začať podnikať môže úplne každý, kto chce. Podporuje tým ekonomiku a je veľmi pravdepodobné, že vytvorí nové pracovné miesta. A štát by mal takýchto ľudí podporiť. Oni mu to predsa vrátia.

Ak má niekto chuť podnikať. Nemal by mu to štát sťažiť. Podnikateľské prostredie, konkurencia a nájdenie prvých klientov je aj tak dosť náročné.

Podnikať sa dá aj z domu. Kresliť obrazy, vyšívať, fotiť rôzne akcie, alebo opravovať počítače, či robiť preklady. Na služby nie je potrebný takmer žiaden kapitál. Preto by mohli podnikať aj študenti, už počas štúdia vysokej školy, alebo strednej školy. V tom prípade by za nich štát aj naďalej platil odvody tak, ako je tomu doteraz a platili by všetky študentské výhody. Navyše, po skončení školy by sa mohli uchádzať o štátny príspevok na rozbeh podnikania a dostali by rovnaké výhody, ako každý začínajúci podnikateľ.

• Bude takýto študent študentom denného štúdia?
  • Áno
• Bude takýto študent nezaopatreným dieťaťom na účely štátnej podpory?
  • Áno
• Budú mať rodičia takéhoto študenta denného štúdia nárok na prídavok na dieťa?
  • Áno
• Bude aj naďalej štátnym poistencom na účely zdravotného poistenia?
  • Áno

Myslím si, že výhody by nemali mať len veľkí zahraniční investori, ale práve drobný lokálny podnikatelia, pretože tí vytvárajú najviac pracovných miest.

Ak niekto začne podnikať ihneď po skončení pracovného pomeru, mal by mať rovnaký nárok na všetky výhody ako ten, ktorý je tri mesiace nezamestnaný. Jednoducho by sa mala táto čakacia doba úplne zrušiť.

Ak si podnikateľ počas prvého roku prenajme priestory alebo stroje, napríklad kanceláriu, ťažké stroje a podobne, bola by mu vrátená DPH, ktorú teraz musí povinne zaplatiť. Tým by sa oveľa viac „rozpumpovala“ ekonomika a podporili partnerské vzťahy medzi firmami.

Opäť sa jedná len o prvotné návrhy a budem rada, ak mi napíšete, čo si o tom myslíte. Dôležitý je totiž názor od ľudí. My v parlamente môžeme vymyslieť čokoľvek, no ak to nepomôže, bude to zbytočné mrhanie prostriedkami.

Pri rozhovore odznela aj informácia o neustále narastajúcej miere nezamestnanosti, ktorá mimochodom k dátumu 30.09.2011 dosahuje maximum za posledných 6 rokov. Áno miera celkovej nezamestnanosti na Slovensku je 14,64 % čo predstavuje 390 559 ľudí evidovaných na úradoch práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa miesta trvalého bydliska občanov. Zdrojom týchto údajov na základe povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (budem radšej používať UPSVAR nech to dokola nevypisujem).

No a teraz k slovám ktorými reagoval pán Dzurinda na hore popísané informácie prezentované v  nedeľnej relácii Robertom Ficom. Reakcia pána ministra zahraničných vecí bola typická Dzurindovská a vlastne celokoaličná – keď vy o voze tak my o koze – a aby mohol vôbec oponovať , pretože fakt je že v čase sezónnych prác sa historicky najvyššia slovenská nezamestnanosť naozaj obhajuje veľmi ťažko.  Ako inak použil údaje Štatistického úradu.

Veď dobre, aj štatistický úrad spracováva vybrané údaje o nezamestnaných. Ale, tieto údaje sa robia na vybranej vzorke a vychádzajú z výberových zisťovaní, pričom používaná metodika je YLO a je neporovnateľná s presnou evidenciou uchádzačov o zamestnanie, ktorú má k dispozícii iba ústredie práce, lebo práve jemu podriadené úrady práce vedia presne na chlp, koľko majú evidovaných občanov na ktorom úrade.

Iba pre všeobecnú informovanosť považujem ešte za potrebné uviesť, že okrem údaju o celkovej miere nezamestnanosti UPSVAR mesačne sleduje a vyhlasuje štatistické ukazovatele o trhu práce. Tie sa od nástupu vlády Ivety Radičovej taktiež stále zhoršujú. Miera evidovanej nezamestnanosti narástla na 13,37 % čo predstavuje 356 650 ľudí a medzimesačne – z mesiaca august 2011 na mesiac september 2011– sa zvýšila o 6765 osôb.

Ide o údaj o počte disponibilných uchádzačov o zamestnanie znížený o tých, ktorí sú práceneschopní, navštevujú rekvalifikačný kurz a podobne. Prítok nezamestnaných k septembru 2011 dosiahol 41 867 osôb. Predĺžila sa aj doba evidencie dlhodobo nezamestnaných a to na 14,06 mesiaca. Výrazne narástol celkový počet dlhodobo nezamestnaných o takmer 50 000 tisíc občanov.

Kým vláda Róberta Fica odovzdávala krajinu s nezamestnanosťou o viac ako jedno percento nižšou , ktorá navyše od februára 2010 skutočne klesala a to po dopadoch celosvetovej finančnej krízy, ktorá bola najhlbšia od roku 1929. Znamenalo aj návrat našich občanov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko. A boli to predovšetkým ľudia, ktorí v rokoch 2002 až 2006 práve za vlády Mikuláša Dzurindu odišli za prácou do zahraničia.

Bolo ich asi tak 200 000 – slovom dvestotisíc . Ale to už neznie tak dobre na obrazovke. A bola práve vláda Róberta Fica, ktorá v roku 2008 znížila nezamestnanosť na minimum za posledných 15 rokov to tiež koaličníci neradi spomínajú.

No a ešte že to bolo aj vďaka prostriedkom z ESF (Európskeho Sociálneho Fondu) určených práve na riešenie nezamestnanosti a nezamestnaných, hlavne tých dlhodobo nezamestnaných Na ich vzdelávanie, rozširovanie ich zručností tak aby boli zamestnateľní a aj zamestnaní, to už vôbec netreba hovoriť.

Veď to by potom tá zvučná vetička „Oni rozkradli, oni pridelili projekty klientelisticky, oni rozhadzovali“ nadobúdala úplne iný význam. No a už len dodať, že to boli prostriedky, ktoré Kaník a Radičová nedokázali čerpať. V júli 2006 nám Európska komisia zastavila čerpanie, lebo výsledky auditu z mája a júna 2006 boli katastrofálne – a to prosím nikto zo zamestnancov nechodil do Bruselu kydať na adresu slovenských projektov a uchádzačov vymyslené sprostosti.

Takže by som to zhrnula: Nevadilo mi, keď SDKU na čele s Radičovou urobilo takmer 100 tlačových konferencií na tému vysokej nezamestnanosti ani ich uletené návrhy riešenia –mimochodom do dnešného dňa z nich nerealizovali jediné – kým Róbert Fico so svojou vládou skutočne robil a prijímal opatrenia na zmiernenie dopadov tejto krízy a to vo všetkých oblastiach. Vadí mi, ale, že kým vláda Róberta Fica vyčlenila na aktívnu politiku trhu práce viac ako 90 miliónov EUR v roku 2010 vláda Ivety Radičovej na ňu už schválila v rozpočte na rok 2011 len necelých 22 miliónov a na rok 2012 už len necelých 6 miliónov EUR. A to pri miere nezamestnanosti Slovenska, ktorá v rámci Európskej 27 patrí k najvyšším. Tento postup poškodzuje slovenského občana, a ožobračuje nezamestnaných občanov. A to nehovorím o zámeroch vlády Ivety Radičovej znížiť dávku v nezamestnanosti, ktorú v roku 2009 a 2010 na tlačovkách chceli razantne zvýšiť. Čiže ako som povedala hneď na úvod My sme nakladali na voz a vy kričíte, že koze je hladná, ibaže z nášho voza sa naje, avšak z Vašich doteraz zrealizovaných opatrení by už najradšej zdochla.