Myslím si, že by práve absolventi mohli učiť cudzie jazyky na prvom stupni základných škôl, kde sú povinné. Počas roku preškoľovania by získali pedagogické minimum a naučili sa plynulo konverzovať v cudzom jazyku, napríklad angličtine. Plusom je, že každý absolvent by bol preškoľovaný na konkrétnu školu a po absolvovaní preškolenia by mal prácu na danej škole istú.

Týmto opatrením by sme za jeden rok zamestnali až 5000 absolventov, aspoň za minimálnu mzdu. Ako som spomenula, zamestnávaní by boli najmä absolventi, teda ľudia, ktorí doteraz nepracovali a nemajú pracovné návyky.
Druhým pozitívom je podpora ekonomiky v regiónoch. Nové pracovné miesta podporujú regionálnu aj národnú spotrebu, ale aj ekonomiku. Študentom by sa navyše podstatne jednoduchšie hľadala ďalšia práca. Taktiež si myslím, že aspoň niektorí z nich by v školstve ostali. Tým by malo slovenské školstvo nových mladých učiteľov, ktorí by robili prácu, ktorá ich baví.

Obdobný spôsob zamestnávania absolventov pripravujem aj pre ďalšie odvetvia.

Podporujme svojich hoci drobných zamestnávateľov, ktorých život je spojený so Slovenskom, a ktorí svoje ťažko zarobené peniaze spotrebujú tu doma. Tu žijú, platia energie, jedia, tankujú palivo do áut, kupujú si oblečenie, deťom hračky, skrátka tí, ktorí zase podporia ekonomiku štátu a zaplatia tu dane.

Moja predstava by bola nasledovná: Napríklad otec automechanik, ktorý má syna rovnako zručného ako on sám a tiež sa zaujíma o autá. Ak zamestná svojho syna, vytvorme mu teda na to priestor a odpustime dane jemu namiesto veľkej zahraničnej spoločnosti. Nech namiesto zaplatenia daní za jeden rok zainvestuje do dielne, ktorú prenechá synovi. A ukážte mi otca, ktorý také niečo nespraví s radosťou a hrdosťou. Komu inému odovzdá ochotnejšie všetko čo vie ako svojmu potomkovi. A ak náhodou má otec dcéru, tá isto privedie ženícha, alebo má zase susedka kaderníctvo a syna, ktorý by sa rád vyučil za automechanika. Tým chcem povedať, že to nemusia byť len pokrvní príbuzní, ale aj známi a priatelia, ktorí by mohli spoločne pracovať v štátom podporenom rodinnom podniku. No a tu azda vyjdem v ústrety aj mojim večným kritikom k zákonníku práce. Lebo vo firme, kde si zamestná rodič vlastné dieťa, určite si poradí aj s jeho pracovnými návykmi. Poznáme to predsa rodičia všetci , niekde síce uľavíme a privrieme oči, ale na druhej strane vieme najlepšie kedy a ako ratolesť vrátiť do náležitých medzí.

Vrátim sa však k tým firmičkám. Z európskych fondov vieme využiť veľmi slušný finančný balík práve na zamestnávanie absolventov . Myslím , že by sa to dalo skĺbiť už s praxou počas štúdia. Je potrebné podporiť práve štúdium takých profesií, ktoré nám z pracovného trhu skoro vymizli. A súčasne vytvoriť prepojenie s už existujúcimi firmami. Vysvetlím svoju predstavu – študenti tak stredných ako aj vysokých škôl by mali povinnú prax. Dokonca podľa mojich predstáv aj platenú. Existovali by zmluvy s firmami, ktoré by mali záujem vychovať si pracovníkov – nielen pre seba – a brali by si študentov k sebe na prax. Takéto firmy by z európskych peňazí mohli zariadiť dielne pre praxujúcich študentov, nakúpiť si potrebné stroje a zariadenia pre prax a cvičenia študentov, zaplatiť človeka, ktorý sa praxujúcim bude venovať. Mohli by sa vytvoriť aj poradenské centrá, ktoré by zase pripravovali študentov, ktorí sa chcú sami dať na podnikanie, ako začať, ako založiť firmu, ako vybaviť úver, atd…

Samozrejme, píšem veľmi jednoducho, ale som toho názoru, že pre tieto prípady by aj legislatíva mala byť upravená tak aby takéto riešenie bolo dostupné každému občanovi Slovenska.

Problémom je vysoká cena potravín v obchodných reťazcoch a to aj napriek nízkym výkupným cenám u našich poľnohospodárov. Ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť to, čo si dovoliť mohli pred dvomi, tromi, alebo štyrmi rokmi. Navyše je vysoká nezamestnanosť.

V minulosti patrili práve poľnohospodári k najväčším zamestnávateľom. Teraz mnohé družstvá chátrajú. Prispel k tomu aj fakt, že vláda Mikuláša Dzurindu, pardon, Ivety Radičovej, zrušila šesť
percentnú daň na predaj z dvora.
Ako tvrdia sami poľnohospodári a družstvá, počas predaja z dvora sa im začalo opäť dariť a preto, aby uspokojili dopyt, nakúpili nové zvieratá, stroje a investovali do technológií. Teraz sa predaj zastavil a oni žijú zo dňa na deň a aby prežili, musia prepúšťať ľudí a nová technika chátra. Čo s tým teda spravíme?

1. Zníženie dane na predaj z dvora
Chceme presadiť opätovné zníženie dane na predaj z dvora. Vďaka tomu sa zníži cena potravín a poľnohospodári budú opäť predávať viac, najmä priamo. Teraz totiž neboli schopní konkurovať cenám dovážaných potravín. Týmto im konkurenčný boj uľahčíme. Avšak týmto opatrením sa vrátime do stavu, kedy mohli konkurovať aj nákupným reťazcom. To je však iba prvé opatrenie. Bez druhého nebude príliš účinné a naopak.

2. Trhy
Priznám sa, v tomto prípade som sa inšpirovala susednými krajinami, kde sú akési trhy a burzy. Sú už zavedené, v praxi odskúšané a populárne. O čo teda ide?
V pravidelných intervaloch, napríklad každé štyri týždne, niekedy aj častejšie, budú okresné mestá organizovať trhy. Na ne môžu prísť predávať všetci poľnohospodári z okresu, možno aj z kraja. Priestor, teda stánky by mohli dostať zadarmo. Bolo by to výhodné aj pre poľnohospodárov, aj pre mestá. A prečo? Pretože časť zisku predajcov sa mestám vráti cez dane. Poľnohospodári nebudú nútení predávať pre rôznych veľkých odoberateľov za minimálny zisk, či dokonca pod cenu.
Budú mať takpovediac “peniaze na ruku”, čím získajú financie na rôzne nečakané výdavky, ako je napríklad ochorenie zvierat, alebo pokazená poľnohospodárska a iná technika.
Na trhoch bude vykonávaná kontrola registračných pokladníc a váhy. Každý predajca musí poskytnúť overenú informáciu o mieste, odkiaľ predávané produkty pochádzajú. K tomuto opatreniu by sme radi pridali ďalšie opatrenie – za takéhoto predajcu po dobu jedného roka zaplatíme odvody pre
účely sociálneho poistenia v záujme pomôcť rozbehnúť podnikanie (môže ísť
aj o konkrétny peňažný príspevok na osobu a mesiac).

Výhody

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale týmto krokom sa zatlačí na obchodné reťazce a predajcov, aby znížili svoje marže na potravinách a tým pádom aj ceny. Môžu to byť potraviny ako zaváraniny, ovocie, zelenina, mlieko, ale aj med, múka, či cukor.
Vďaka nižším cenám si budú môcť ľudia dovoliť kúpiť väčšie množstvo potravín, napríklad mlieka, medu, alebo čerešní, ktoré by si inak nekúpili vôbec.
K predajcom z dvora nebudú ľudia musieť cestovať niekam za mesto a hľadať ich, ale môžu si porovnať všetky tovary a vybrať ten, ktorý im vyhovuje najviac. A to na jednom mieste v ich okresnom meste, kam chodí verejná medzimestská doprava.
Predajcovia získajú hotovosť a vyrovnajú svoju stratu. Predpokladám, že časom začnú hospodáriť zo ziskom. Týmto nie len prinesú peniaze do rozpočtu, ale najmä budú môcť zamestnať tých ľudí, ktorých museli počas Radičovej vlády prepustiť. Neskôr vytvoria ďalšie pracovné miesta.
Pohne sa celá ekonomika a obyvateľstvo začne bohatnúť. Zároveň sa spomalí inflácia.

Ešte raz v skratke: lacnejšie potraviny, vyššia kvalita potravín, viac pracovných miest a viac peňazí do rozpočtu, ktoré sa môžu použiť na školstvo, zdravotníctvo, alebo výstavbu ciest.

Na záver dodám. Určite si každý povie, že znížením dane na predaj z dvora sa vytvorí v štátnom rozpočte diera. Ja s tým nesúhlasím. A prečo? Je to rovnaké, ako akcia na pomaranče v Tescu. Namiesto kila si kúpim dve.

Pán Mihál tento krok zdôvodnil tým, že diskusia k novele ukázala veľa problémov a bolo by nevhodné ju „šiť horúcou ihlou”. Zároveň priznal, že po rozporových konaniach a rozhovoroch s členmi vlády sa síce zdalo, že by sa na zmenách vedeli dohodnúť, potrebovali by však viac času (rozumej „počkať do volieb, aby nás občania nevypískali“).

Dokonca návrh zákona, o ktorom minister 13. januára vyhlásil, že ho stiahne z legislatívneho konania, mal byť podľa jeho vlastných pôvodných slov 16. januára, t. j. tri dni po tomto vyhlásení, predmetom rokovania tripartity. Prečo asi? Vychádza to tak, že len a len preto, aby sa po voľbách už nemusel „naťahovať“ s odborármi o podobu aktívnej politiky trhu práce a aby mohol novelu postúpiť priamo na rokovanie vlády a parlamentu. Novela sa teda nesťahuje z obehu, len sa odkladá „na priaznivejšie časy v politike“. Veď napokon – ako aj sám minister priznal – za súčasnej situácie by musel s ňou súhlasiť aj prezident SR, čo je nepravdepodobné. Dokonca podľa vyjadrenia ministra by s ňou po „dozretí“ súhlasili aj rozhodujúci ministri, o čom nasvedčujú napríklad aj pripomienky rezortu financií, ktorý v pripomienkovom konaní ešte „pritvrdzuje“ a žiada vypustenie ďalších príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, medzi nimi aj pre začínajúcich živnostníkov. Viac informácií.

O čo tu teda ide?

„Brutálne antisociálny zákon“, ako novelu výstižne nazval predseda strany SMER-SD Róbert Fico, totiž nehanebne zasahuje najslabšie vrstvy uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý má v histórii Slovenska a jeho predchodcov len dve obdoby. Po prvé: odobratie invalidných dôchodkov invalidom ministrom Kaníkom, ktoré ústavný súd zrušil a ktoré som musela vracať ihneď po nástupe do funkcie ministerky. Po druhé: odňatie sociálnych dávok sociálne odkázaným občanom, dôsledkom čoho boli rozsiahle rabovačky na Východnom Slovensku, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu „hasila“ za asistencie armády a polície. Aj tento krok sme napravili.

Zrejme si nielen „bývalí“ (?) koaliční partneri ale aj páni v centrále SAS uvedomili, že asi by dva mesiace v období intenzívnej volebnej kampane nebolo milé, keby z dôvodu nimi predloženého protisociálneho zákona nastali búrlivé sociálne nepokoje. Som presvedčená, že práve tieto okolnosti v kontexte nastávajúcich volieb primäli vedenie SAS k tomu, aby nateraz stiahli novelu z legislatívneho procesu a odložili ju na čas po voľbách vo viere „ak pánboh a naivní voliči dajú“. Pán minister – zrejme v snahe získať hlasy tej skupiny voličov, ktorí nie sú ochotní niesť ani najmenšiu mieru solidarity s ľuďmi, ktorí zväčša nie vlastnou vinou nemôžu nájsť prácu – sa dokonca ani len nesnažil zakryť svoje pevné rozhodnutie v škrtaní podpory aktívnej politiky trhu práce a po voľbách v nej tvrdo pokračovať.

Takže milí občania so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia prevádzkujúci chránené dielne a chránené pracoviská, dlhodobo nezamestnaní, tí ktorí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí máte tú guráž založiť si živnosť, absolventi škôl, dobrovoľníci aktivačných služieb: buďte ostražití, pretože súčasná vládna garnitúra – ako to vyplýva zo slov pána ministra – mieni po voľbách pokračovať v krokoch sociálnej genocídy aj naďalej.

O čo ide v novele?

Proklamovaným cieľom novely je podľa dôvodovej správy k novele vykonať úsporné opatrenia v objeme 43,6 mil. EUR. K tomu mali poslúžiť navrhované škrty príspevkov na aktívnu politiku trhu práce. Tieto úspory však zamýšľal pán minister (ako to vyplýva z ním predloženého materiálu na rokovanie vlády „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti na roky 2012 až 2015“) presunúť na projekty o nezmyselnosti, ktorých som sa už na tejto stránke vyjadrila v článku „Nekompetentnosť ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky alebo jednoducho hlúposť?“. Aby sme však pochopili skutočný zámer pána ministra, musíme vidieť zásadný rozdiel medzi príspevkami, ktoré garantuje zákon a medzi príspevkami, ktoré sa poskytujú na základe projektov.

Na príspevky na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú upravené zákonom o službách zamestnanosti, má totiž zákonný nárok každý žiadateľ, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže žiadateľovi tento príspevok odoprieť. Naproti tomu príspevky na politiku trhu práce na základe projektov nie sú nárokovateľné, sú posudzované individuálne a žiadateľ nemusí príspevok dostať. Z pofidérnych projektov údajne „na podporu zamestnanosti“ predložených pánom ministrom na vládu veľmi priezračne vyplýva, že ide o projekty „šité na mieru“ vyvoleným (akiste vopred známym) subjektom. Dôvody, ktoré ma vedú k týmto úvahám uvádzam v citovanom článku. Skutočným cieľom novely bolo teda presunúť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce garantované zákonom na účely podpory žiadateľov projektov, ktorí sú kamarátmi pána ministra, pani štátnej tajomníčky a ďalších spríbuznených subjektov. Na to však potrebovali vypustiť, resp. okresať zo zákona zákonom garantované nástroje aktívnej politiky trhu práce. A to napriek tomu, že hodnotenie nástrojov aktívnych opatrení politiky trhu práce, ktoré prerokúvala vláda SR v septembri minulého roku potvrdilo, že najvyššia úspešnosť je dosahovaná práve v nástrojoch, u ktorých návrh zákona chce dosiahnuť úspory!

Keďže Slovenská republika ako členský štát EÚ je viazaná viacerými dokumentmi EÚ upravujúcimi spoločné prístupy k aktívnej politike trhu práce, pán minister „naoko“ predsa len ponechal v zákone viaceré opatrenia aktívnej politiky trhu práce. Že ide len o simulovanú aktívnu politiku trhu práce, nasvedčuje skutočnosť, že priamo v novele zákona sa uvádza, že doba poskytovania príspevkov na aktívne opatrenia trhu práce sa obmedzuje len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPSVR SR na príslušný kalendárny rok. Avšak v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je rozpočtovaných na tento účel minimum prostriedkov!

To, že predkladateľov novely zákona vôbec nezaujíma, že novelou porušujú Ústavu SR, viaceré medzinárodné zmluvy, legislatívu EÚ, nie je u pána Mihála a jeho štátnej tajomníčky nič nového: robia to štandardne už jeden a pol roka. No zarážajúce je, že zákonom namiereným proti najslabším a najbezbrannejším vrstvám obyvateľstva neváhajú vo svojom cynizme podporovať „svoje“ vyvolené a zaiste už dnes tučné eseročky, občianske združenia a neziskové organizácie aktivitami, ktoré nijako – opakujem: nijako – neprispejú k zamestnávaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A tým, ktorí si nájdu prácu (absolventi škôl, dlhodobo nezamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby so zdravotným postihnutím) to „osladia“ tak, že im zo zákona krátia minimálnu mzdu, či príspevky na podporu ich zamestnateľnosti a uvrhnú ich do ďalšej fázy biedy!

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

I. Škrty pre samostatne zárobkovo činné osoby

1. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky a dosahovať každoročne zdaniteľný príjem z tejto činnosti vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku. (§ 49 ods. 3)

Efekt: nezamestnaní, ktorí si chcú založiť živnosť nebudú o tento príspevok ani žiadať, pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch nevie ani zabehaná firma tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu, nieto neskúsený začínajúci podnikateľ. Preto sa tento nástroj nebude vôbec využívať a minister usporí na účely svojich kamarátov.

Dôsledok:
- potenciálny živnostník zostáva naďalej nezamestnaný
– v chudobe zostáva on i jeho rodina
– zvyšujú sa nároky na dávky v nezamestnanosti, avšak tieto sa už vyplácajú „z iného vreca“, t.j. zo Sociálnej poisťovne, a teda „ušetrené“ peniaze zostávajú naďalej k dispozícii ministerstva (môže ich presunúť na jeho pochybné projekty kamarátom)

2. Rozširuje dôvody na vrátenie pomernej časti príspevku aj na prípad, kedy uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, nesplní povinnosť o dosahovaní zdaniteľného príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Efekt a dôsledky: rovnaké ako v bode 1.

3. Ak bol uchádzačovi o zamestnanie poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a v tejto činnosti nedosahoval po dobu troch rokov každoročne zdaniteľný príjem vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku a ak prestal pred uplynutím troch rokov od začatia prevádzkovania SZČ vykonávať túto činnosť, ÚPSVR ho opätovne nezaradí do evidencie UoZ. (§ 39 ods. 13 písm. g), ods. 9).

Efekt: ministerstvo usporí nielen na príspevku, o ktorý „odvážlivci“ predsa len požiadali a ktorý musia vrátiť, ale ušetrí aj na prípadných dávkach v nezamestnanosti pre takéhoto nezamestnaného a tiež na nákladoch spojených so službami zamestnanosti pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Dôsledok: takáto osoba a jej rodina sa dostáva do stavu biedy

4. Okrem toho z poskytnutia príspevku vylúčili samostatne zárobkovú osobu, ktorá začne prevádzkovať činnosť v kraji, v ktorom všetky okresy v ktorom všetky okresy majú priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti nižšiu alebo rovnakú ako je 70 % celoslovenského priemeru. (§ 49 ods. 5)

Efekt: ministerstvo usporí na prípadných príspevkoch pre všetkých začínajúcich podnikateľov v uvedených lokalitách.

Dôsledky:
- opustenie podpory zakladania živností a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti,
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

II. Škrty pre absolventov škôl

5.Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva absolventskú prax z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM.

6. Okrem toho znižujú vek, do ktorého možno tento príspevok poskytovať z doterajšieho veku 26 rokov na 25 rokov.

7. Zavádzajú ako podmienku poskytnutia príspevku, že absolvent do poskytnutia príspevku nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.

8. Znižujú dolnú hranicu absolventskej praxe z doterajších 3 mesiacov na 1 mesiac.

Efekty: úspory na výdavkoch na absolventskú prax.

Dôsledky:
- zníženie záujmu absolventa vykonávať absolventskú prax a ďalšie sťaženie jeho prístupu k zamestnaniu.
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

III. Škrty pre dobrovoľnícku službu

9. Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM. (§52a ods. 3).
Dobrovoľnícka služba na účely tohto zákona je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce.

Efekty: úspory na výdavkoch na dobrovoľnícku službu.

Dôsledky:
- zníženie záujmu o túto formu aktivačných prác,
- nezamestnaní zostávajú naďalej pasívnymi v evidencii a tiež zostávajú v chudobe.

IV. Škrty pre občanov so zdravotným postihnutím

10. Vypúšťajú bez náhrady poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 4, 48 a 55a ods. 9). Túto dávku sme poskytovali mesačne v sume životného minima.

Efekt: úspory na výdavkoch na vzdelávanie.
Dôsledky: Ďalšie sťaženie prístupu k zamestnaniu osôb so zdravotným postihnutím.

11. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa poskytne len vtedy, ak UoZ je v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. (§ 56 ods. 1).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- zbytočné zotrvanie osôb so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- zároveň nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na dávku v nezamestnanosti.

12. Krátia príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (z doterajšieho 65 % zo 16-násobku na 10,4-násobok celkovej ceny práce). (§ 56 ods. 2)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím.

13. Stanovujú tvrdšiu podmienku zachovania pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku z doterajších 2 rokov (pre malých podnikateľov) resp. 3 rokov (v stredných podnikoch) na 5 rokov. (§ 56 ods. 6)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

14. Krátia príspevok na zamestnávanie občana so ZP zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa obmedzuje doba poskytovania tohto príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

15. Poskytnutie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím sa podmieňuje dosahovahovaním zdaniteľného príjmu z tejto činnosti každoročne vo výške sumy poskytnutého príspevku.

16. Zároveň sa predlžuje povinná doba prevádzkovania SZČ z doterajších dvoch na tri roky a znižuje sa výška príspevku.

Efekty k bodom 15. a 16.: úspory na výdavkoch, pretože bude málo žiadateľov, ktorí si pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch trúfnu tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu.

Dôsledky:
- možná strata záujmu o vykonávanie živnosti,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

17. Ruší sa príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. (Doteraz to bolo maximálne 995, 82 eura).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

18. V súvislosti s nákladmi chránenej dielne alebo chráneného pracoviska rušia niektoré náklady; konkrétne náklady na úhradu mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. (§ 60)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

19. Zároveň krátia výšku príspevku na prevádzkové náklady chránenej dielne a chráneného pracoviska a obmedzujú dobu poberania príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je v súčasnosti najviac
a) 2, 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím,
b) 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.
Navrhujú: 70 % sumy preukázateľne vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 5, ročne najviac 1,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve

V. Obmedzenie doby poskytovania všetkých príspevkov

20. Obmedzuje sa doba poskytovania príspevkov na AOTP len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPOSVR SR na príslušný kalendárny rok.

Dôsledky:
- po vyčerpaní týchto verejných prostriedkov nebude musieť ministerstvo poskytovať ani zákonom upravené príspevky na aktívnu politiku trhu práce.
- armáda nezamestnaných sa bude naďalej rozširovať.

VI. Novela zákona o minimálnej mzde

21. Znižujú minimálnu mzdu na úroveň 85% terajšej minimálnej mzdy a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• absolventom škôl, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku alebo sústavnú prípravu na povolanie pred menej ako dvoma rokmi a ktorí bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• dlhodobým uchádzačom o zamestnanie (ktorí sú v evidencii UoZ dlhšie ako 1 rok).

Efekt: zamestnávatelia usporia na mzdových výdavkoch
Dôsledky:
- radikálne zníženie sociálnej situácie zamestnanca a jeho rodiny,
- zníženie starobného dôchodku,
- demotivácia týchto skupín hľadať si prácu,
- pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť,
- pretrvávajúce náklady na pomoc v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti.

foto: flickr.com

Je pravdou, že takýto podnikateľ môže v zmysle zákona  č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti dostať príspevok na novovytvorené miesto avšak v záujme zvýšenia zamestnanosti, ktorá je pomaly všeliekom (Napríklad riešenie nedostatku zdrojov v Sociálnej poisťovni, zvýšenie príjmov do rozpočtov samosprávy a štátu, riešenie dopadov hospodárskej krízy, zvýšenie hospodárskeho rastu ako priameho dôsledku zvýšenia domácej spotreby a podobne), poďme ďalej s pomocou takýmto podnikateľom.

Moja myšlienka je podobná, ako v prípade práva na podnikanie. Ak lokálny podnikateľ zamestná nového zamestnanca, získa úľavy z odvodov. Zamestnanec však nemôže mať minimálnu mzdu. Jeho mzda musí byť počítaná podľa vzorca (minimálna mzda + priemerná mzda)/2. Teda stred medzi minimálnou a priemernou mesačnou mzdou.

Po skúšobnej dobe by podnikateľ dostal na zamestnanca na tri mesiace úľavu z odvodov, ktorá by bola vyplatená o ďalšie tri mesiace za podmienky, že ešte stále zamestnanca má. Tento bonus by bolo možné uplatniť na prvých troch zamestnancov.

Výhody a daňové úľavy by totiž nemali mať len veľkí zahraniční investori, ktorí majú peňazí dosť, ale drobní podnikatelia, ktorý vám opravia počítač, poistky, alebo auto a vždy sú radi, keď vás uvidia.

č. p. t.  63

Vládny návrh zákona, č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v     a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:

1. V čl. I sa vypúšťajú  body 1 až 7.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa vypustiť novelizačné body, ktorými by sa mala podľa vládneho návrhu zákona zrušiť kompetencia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vypracúvať a schvaľovať regionálne programy  a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode,  financované z Európskeho sociálneho fondu, ako aj participácia zamestnávateľov a odborov pôsobiacich v danom regióne na týchto projektoch a programoch.

Návrh vlády znamená ničím neopodstatnený návrat k neželateľnému centralizmu, čo je v rozpore  so všetkými predchádzajúcimi  vládami schválenými koncepčnými a  strategickými dokumentmi k decentralizácii štátnej správy.

Okrem toho z vecného hľadiska je nanajvýš potrebné zachovať regionálne programy    a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce, pretože situáciu v danom regióne poznajú najlepšie tí aktéri, ktorí sú v danom regióne činní (t. j. príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, zamestnávatelia, predstavitelia územnej samosprávy, regionálne organizačné jednotky živnostenských komôr, obchodných a priemyselných komôr a ďalších zainteresovaných subjektov pôsobiacich v danom regióne).

Novelizačné body podľa vládnej predlohy nijako nesúvisia s pomocou sanácie dôsledkov povodní, nie sú prevenciou na predchádzanie hroziacim škodám a ani inak nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie.

1. V čl. I sa vypúšťajú body  9 až 11.

Odôvodnenie:

V nadväznosti na návrh na vypustenie novelizačných bodov 1 až 9, ktorým sa navrhuje zachovať  regionálne programy a projekty na zlepšenie situácie na trhu práce sa navrhuje zachovať aj vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie v rámci týchto regionálnych projektov a programov.

1. 3. V čl. I sa vypúšťajú  body 15 a 18.

Odôvodnenie:

Návrh reaguje na vypustenie § 51a, ktorý upravuje príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce. Vypustenie príspevku, ktorý v súčasnosti poskytuje úrad práce zamestnávateľovi, ak prijme do pracovného pomeru  absolventa vzdelávania a prípravy na trh práce, je zlým opatrením, pretože prestane  motivovať zamestnávateľov, aby zamestnávali absolventov, na ktorých vzdelávanie úrad práce už vynaložil nemalé finančné prostriedky; doterajšie poskytovanie takéhoto príspevku dokonca garantovalo absolventovi, že ho zamestnávateľ udrží v zamestnaní najmenej 24 mesiacov.  Podľa   § 50a, ktorý vládny návrh zákona navrhuje vypustiť,  sa za absolventa vzdelávania a prípravy na trh práce považuje  absolvent strednej školy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov a občan starší ako 50 rokov veku vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace, ak absolvovali vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečované úradom, trvajúce najmenej absolventovi v rozsahu  6 kalendárnych mesiacov a najviac 24 kalendárnych mesiacov.  Novela pôsobí proti zamestnávaniu uchádzačov o zamestnanie, ktorí patria medzi najzraniteľnejšie skupiny.  Práve vzdelávanie a príprava na trh práce je jedným z najvhodnejších nástrojov na začleňovanie nezamestnaných na trh práce. Vládna návrh zároveň pôsobí kontraproduktívne vo vzťahu k budovaniu poznatkovo orientovanej ekonomike.

1. V čl. I sa vypúšťa bod 21.

Odôvodnenie:

Ako k bodu 1.

1. V čl. I novelizačný bod 22 znie:

„22. V § 53c ods. 2 v prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo pilotného projektu“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo pilotné“.“.

1. Za § 53c sa vkladá nový § 53ca, ktorý znie:

㤠53ca

Pilotné projekty

Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad; tieto projekty sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu.“.

Odôvodnenie k bodom 6 a 7:

Navrhuje sa ponechať doterajšie znenie § 54, podľa ktorého sa za aktívne opatrenia na trhu práce považujú aj projekty prevažne financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu alebo v kombinácii so štátnym rozpočtom. Ide o projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, schvaľované ministerstvom alebo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré  realizujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. ústredie. Ide tiež o individuálnu štátnu pomoc investorovi schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou na základe žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci podľa osobitných predpisov  formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta a príspevku na vzdelávanie zamestnanca prijatého na vytvorené nové pracovné miesto a tiež o  investičnú pomoc schválenú vládou Slovenskej republiky alebo Európskou komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta. Ide  zároveň aj o projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej zamestnanosti a zvyšovania zamestnateľnosti  financované zo štátneho rozpočtu a o projekty a programy na zlepšenie situácie rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu v rámci partnerstiev podľa § 10 schválených výborom a realizovaných partnerstvami vytvorenými na tento účel. Vládny návrh na vypustenie citovaného ustanovenia pôsobí proti zvyšovaniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce financovaných z verejných zdrojov, najmä z Európskeho sociálneho fondu.

Vládny návrh novelizačných  bodov 21 a 22   nijako nesúvisí s pomocou sanácie dôsledkov povodní, nie sú prevenciou na predchádzanie hroziacim škodám a ani inak nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie.

1. V čl. I sa vypúšťa bod 24.

Odôvodnenie:

Ako k bodu 18.

1. V čl. I novelizačný bod 32 znie:

„32. V § 65b sa vypúšťajú slová „§  64a,“.“.

Odôvodnenie:

V nadväznosti na návrh ponechať § 51a, § 53a, a § 54 .

1. V čl. I sa vypúšťa bod 33.

Odôvodnenie:

V nadväznosti na  návrh na ponechanie príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje ponechať aj splnomocňovacie  ustanovenie na podrobnú úpravu výšky a dĺžky poskytovania príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a od právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa a ďalšie podrobnosti poskytovania príspevku podľa § 51a.

jjj

1. V čl. I novelizačnom bode 34 § 72p znie:

㤠72p

(1) Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní podľa § 56a, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2011, sa postupuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2011.

(2) Plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) za rok 2010 zadaním zákazky podľa § 64 alebo odoberaním výrobkov alebo služieb podľa § 64a účinných do 31. decembra 2010 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca 2011.“.

1. 11. Novelizačný  článok III.  znie:

„Čl. III

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996  Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z, zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z. a zákona č. 568/2009 Z. z. sa mení takto:

V § 58 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Návrh na pozastavenie činnosti sprostredkovateľa alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 2 je oprávnený podať

a) príslušný daňový úrad,  ktorý zistil  porušenie právnych  predpisov  v oblasti daní, ³⁶ⁱ⁾

b) príslušný orgán štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti^36j),  ktorý zistil porušenie právnych  predpisov  v  oblasti  služieb zamestnanosti,

c) Národný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov  v  oblasti bezpečnosti a  ochrany zdravia  pri práci, ^36k) alebo

d) fyzická osoba,  ktorá bola  činnosťou sprostredkovateľa  poškodená.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom  36i)  až  36k) znejú:

„36i) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

36j) Zákon č. 453/2003 Z. u. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

36k) Zákon č. 125/2006  Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Odôvodnenie:

Návrh reaguje na vládny novelizačný bod  8., podľa ktorého pri zrušení oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa sa postupuje podľa § 58 živnostenského zákona.

Naším návrhom sa navrhuje, upraviť subjekty, ktoré sú oprávnené dávať živnostenskému úradu návrh na zrušenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pozastavenie činnosti sprostredkovateľa. Týmito subjektmi sú podľa súčasnej právnej úpravy  (§27 zákona č. 5/2003 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov)  daňové úrady. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, inšpektoráty práce ako aj občan, ktorý bol činnosťou sprostredkovateľa poškodený.

č. p. t. 209

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (znenie pozmeňovacieho návrhu poslanca Štefana Kužmu) sa mení takto:

V Čl. I sa v celom texte v príslušnom gramatickom tvare slová „verejnoprospešné služby pre samosprávny kraj“ nahrádzajú slovami „ menšie služby pre samosprávny kraj“.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa zjednotiť pojmy „menšie obecné služby pre obec“ a poslancom Kužmom navrhovaný pojem „verejnoprospešné služby pre samosprávny kraj“, pretože oba právne inštitúty sú aktívnym opatrením trhu práce,

-         ktorého účelom je podporiť udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana,

-         majú verejnoprospešný charakter

-         slúžia v prospech orgánov územnej samosprávy.

Tlač 209

Marec 2011

Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, pán minister,

     Návrh zákona má viacero závažných vecných a legislatívnych nedostatkov a zdá sa, že navrhovateľom ide len o populistický zámer   pôsobiť pred verejnosťou, že chcú riešiť nezamestnanosť. Konkrétne ide o nasledovné závažné nedostatky:

1. 1.        K § 52 ods. 1 a 2:

Do ustanovení sa zavádza nový pojem „verejnoprospešné služby“, bez jeho právneho vymedzenia na účely zákona o službách zamestnanosti a tiež bez jeho právneho odlíšenia od existujúcej formy aktivačnej činnosti, ktorou sú  „menšie obecné služby“ ktorú navrhovateľ ak naďalej v návrhu ponecháva.

Stanovisko:

• Z legislatívneho hľadiska nie je prípustné zavádzať do zákona nový pojem bez jeho presného obsahového vymedzenia.
• Z legislatívneho hľadiska nie je prípustné  zavádzať na ten istý druh aktivačnej činnosti dva rôzne pojmy (aktivačná činnosť formou menších obecných služieb alebo (formou) verejnoprospešných služieb.
• V dôsledku toho z vecného hľadiska vznikne v zákone o službách zamestnanosti  a najmä v jeho aplikačnej praxi, chaos, pretože bude problém rozlíšiť, čo bude aktivačná činnosť vykonávaná formou menších obecných služieb, a čo bude aktivačná činnosť vykonávaná formou verejnoprospešných služieb. Treba povedať,  že poznáme iba pojem všeobecne prospešné služby vykonávané v súlade so zákonom  č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov tak, že nezisková organizácia je právnická osoba založená podľa zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

1. 1.        K § 52 ods. 3:

• Doplnenie aktivačnej činnosti o formu verejnoprospešných služieb pre Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Slovenskú správu ciest a právnickú osobu založenú štátom, ktorá je správcom odvodňovacích systémov vo vlastníctve štátu (Hydromeliorácie, š.p.) je v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru MOP č. 29 o nútenej alebo povinnej práci, ktorý nútenú alebo povinnú prácu v prospech právnických osôb, ktoré s výsledkami tejto práce obchodujú, výslovne zakazuje.  V okruhu týchto subjektov sú aj štátne podniky.

1. K § 52 ods. 3:

Pre prípad mimoriadnych situácií sa navršuje rozsah vykonávania „služby“ z doterajších 20 hodín týždenne na 40 hodín týždenne, čo predstavuje maximálny rozsah zákonom ustanoveného pracovného času.

Doterajší limit opakovaného vykonávania verejnoprospešných prác (6 mesiacov) sa predlžuje na 12 mesiacov.

Stanovisko:

• Vzhľadom na to, že organizátor neprijme dlhodobo evidovaného UoZ do pracovného pomeru, nie je vhodné ani pri mimoriadnych udalostiach rozsah vykonávania služby navršovať na 40 hodín, čo predstavuje týždenný pracovný čas. Vykonávateľ služby je stále len uchádzačom o zamestnanie – nemá status zamestnanca ani práva zamestnanca, či už ide o právo na spravodlivú odmenu za prácu, dovolenku na zotavenie, príspevok zo sociálneho fondu, príspevok na stravu atď. Takéto rozšírenie rozsahu prác by predstavovalo skrytú formu nedovoleného novodobého otroctva!

Okrem toho povinnosti fyzických osôb zúčastniť sa na plnení úloh civilnej ochrany osobnými úkonmi v prípadoch mimoriadnych situácií je riešená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

• Predĺžením obdobia, počas ktorého bude môcť dlhodobo nezamestnaný UoZ poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť o ďalších 6 mesiacov bude dochádzať k zvyšovaniu dlhodobej nezamestnanosti .

1. 3.        Návrh zákona zakladá aj potrebu na novelizáciu zákona o hmotnej núdzi, pretože „verejnoprospešné služby“ nie sú v ňom zahrnuté medzi činnosťami, ktoré podmieňujú poberanie aktivačného príspevku tak, ako to je u menších obecných služieb pre obec. V dôsledku absencie takejto právnej úpravy by osoby zúčastňujúce sa na verejnoprospešných službách boli vylúčené pri poberaní aktivačného príspevku podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Z týchto dôvodov nemôžem návrh zákona podporiť.