Myslím si, že by práve absolventi mohli učiť cudzie jazyky na prvom stupni základných škôl, kde sú povinné. Počas roku preškoľovania by získali pedagogické minimum a naučili sa plynulo konverzovať v cudzom jazyku, napríklad angličtine. Plusom je, že každý absolvent by bol preškoľovaný na konkrétnu školu a po absolvovaní preškolenia by mal prácu na danej škole istú.

Týmto opatrením by sme za jeden rok zamestnali až 5000 absolventov, aspoň za minimálnu mzdu. Ako som spomenula, zamestnávaní by boli najmä absolventi, teda ľudia, ktorí doteraz nepracovali a nemajú pracovné návyky.
Druhým pozitívom je podpora ekonomiky v regiónoch. Nové pracovné miesta podporujú regionálnu aj národnú spotrebu, ale aj ekonomiku. Študentom by sa navyše podstatne jednoduchšie hľadala ďalšia práca. Taktiež si myslím, že aspoň niektorí z nich by v školstve ostali. Tým by malo slovenské školstvo nových mladých učiteľov, ktorí by robili prácu, ktorá ich baví.

Obdobný spôsob zamestnávania absolventov pripravujem aj pre ďalšie odvetvia.

Podporujme svojich hoci drobných zamestnávateľov, ktorých život je spojený so Slovenskom, a ktorí svoje ťažko zarobené peniaze spotrebujú tu doma. Tu žijú, platia energie, jedia, tankujú palivo do áut, kupujú si oblečenie, deťom hračky, skrátka tí, ktorí zase podporia ekonomiku štátu a zaplatia tu dane.

Moja predstava by bola nasledovná: Napríklad otec automechanik, ktorý má syna rovnako zručného ako on sám a tiež sa zaujíma o autá. Ak zamestná svojho syna, vytvorme mu teda na to priestor a odpustime dane jemu namiesto veľkej zahraničnej spoločnosti. Nech namiesto zaplatenia daní za jeden rok zainvestuje do dielne, ktorú prenechá synovi. A ukážte mi otca, ktorý také niečo nespraví s radosťou a hrdosťou. Komu inému odovzdá ochotnejšie všetko čo vie ako svojmu potomkovi. A ak náhodou má otec dcéru, tá isto privedie ženícha, alebo má zase susedka kaderníctvo a syna, ktorý by sa rád vyučil za automechanika. Tým chcem povedať, že to nemusia byť len pokrvní príbuzní, ale aj známi a priatelia, ktorí by mohli spoločne pracovať v štátom podporenom rodinnom podniku. No a tu azda vyjdem v ústrety aj mojim večným kritikom k zákonníku práce. Lebo vo firme, kde si zamestná rodič vlastné dieťa, určite si poradí aj s jeho pracovnými návykmi. Poznáme to predsa rodičia všetci , niekde síce uľavíme a privrieme oči, ale na druhej strane vieme najlepšie kedy a ako ratolesť vrátiť do náležitých medzí.

Vrátim sa však k tým firmičkám. Z európskych fondov vieme využiť veľmi slušný finančný balík práve na zamestnávanie absolventov . Myslím , že by sa to dalo skĺbiť už s praxou počas štúdia. Je potrebné podporiť práve štúdium takých profesií, ktoré nám z pracovného trhu skoro vymizli. A súčasne vytvoriť prepojenie s už existujúcimi firmami. Vysvetlím svoju predstavu – študenti tak stredných ako aj vysokých škôl by mali povinnú prax. Dokonca podľa mojich predstáv aj platenú. Existovali by zmluvy s firmami, ktoré by mali záujem vychovať si pracovníkov – nielen pre seba – a brali by si študentov k sebe na prax. Takéto firmy by z európskych peňazí mohli zariadiť dielne pre praxujúcich študentov, nakúpiť si potrebné stroje a zariadenia pre prax a cvičenia študentov, zaplatiť človeka, ktorý sa praxujúcim bude venovať. Mohli by sa vytvoriť aj poradenské centrá, ktoré by zase pripravovali študentov, ktorí sa chcú sami dať na podnikanie, ako začať, ako založiť firmu, ako vybaviť úver, atd…

Samozrejme, píšem veľmi jednoducho, ale som toho názoru, že pre tieto prípady by aj legislatíva mala byť upravená tak aby takéto riešenie bolo dostupné každému občanovi Slovenska.

Rodičovská dovolenka

• Nárok na pracovné voľno podľa Zákonníka práce z dôvodu starostlivosti o dieťa majú obaja rodičia a dokonca ho môžu čerpať aj súčasne. Rodičia sa môžu dohodnúť, kto bude čerpať rodičovskú dovolenku a kto z nich bude poberať rodičovský príspevok – štátnu sociálnu dávku s účelom prispieť na starostlivosť o dieťa. Výsledok dohody medzi rodičmi o čerpaní rodičovskej dovolenky je však výrazne nerovnovážny.
• Počet otcov čerpajúcich rodičovskú dovolenku ešte nikdy neprekročil 2 %.
• – Ostatné dostupné údaje za 3. kvartál 2010 uvádzajú 1000 mužov čerpajúcich rodičovskú dovolenku a 71 000 žien.
• Rodičovstvo má na zamestnanosť otcov a matiek odlišný dopad. Zatiaľ čo u otcov sa zamestnanosť zvyšuje zo 79% na 88,6%, u matiek klesá zo 79,3% na 66,7%.
• Rozdiel zamestnanosti žien s deťmi a bez detí je -12,5 p.b a medzi otcami a matkami takmer -22 p.b.
• Otcovstvo muža v zamestnanosti skôr udržuje, matky zo zamestnania vyraďuje a zakladá diskriminačné prostredie medzi partnermi v rodine aj na pracovisku.

Starostlivosť o rodinu

• Aj keď v ostatných rokoch zaznamenávame stúpajúci trend podielu mužov na domácich prácach a starostlivosti o deti, ešte stále pretrváva väčší podiel starostlivosti o rodinu na ženách – matkách.
• Zamestnané ženy venujú domácim prácam a starostlivosti o rodinu 2X toľko času ako muži.
• Hoci muži trávia viac času v platenej práci (o 4 hodiny), po započítaní aj neplatenej práce celková priemerná týždenná dotácia vynakladaná na platenú a neplatenú prácu je u žien 80 hodín a 68 hodín u mužov.
• Tam, kde má jeden z partnerov viac zdrojov a lepšie postavenie, druhý partner venuje domácim prácam viac času. Rodový príjmový rozdiel tu teda zakladá aj nerovnomerné rozdelenie neplatenej práce.

Neplatená práca žien

Narodenie dieťaťa znamená pre ženy začiatok sociálneho znevýhodňovania.

• Rodičovská práca v rannom štádiu vývinu dieťaťa sa počas prvých 28 týždňov ( po novom 34 týždňov ) ohodnocuje poistnou dávkou – materským, podmieneným predchádzajúcim prispievaním do sociálnej poisťovne.
• V roku 2010 to bolo v priemere 317,90 (55% vymeriavacieho základu), čo predstavovalo zvýšenie v priemere o 32 eur v porovnaní s rokom 2009, ale len približne o 10 eur viac ako bola minimálna mzda alebo o 48 eur viac ako životné minimum. V januári 2011 sa už pravdepodobne prejavilo zvýšenie 60% vymeriavacieho základu a priemerné vyplácané materské bolo 339,3 eura.
• Do troch rokov dieťaťa potom matky poberajú sociálnu dávku – „rodičovský príspevok na starostlivosť o dieťa“ v priemere 195 eur.
• To je ohodnotenie častokrát viac ako 16 hodinovej dennej opatrovateľskej práce žien v rodine.
• Ak by mala byť dodržaná minimálna hodinová mzda (1, 768 eura v roku 2010), potom opatrovateľská práca žien by mala predstavovať minimálne 800 eur mesačne.

POZNÁMKA: Uvádzané údaje sú však priemernými výškami a matka môže dostávať materské pod hranicou životného minima. V roku 2010 dávku hmotnej núdze a zároveň materské či rodičovský príspevok poberalo 1 315 osôb z neúplných rodín (väčšinou žien ich detí) a 398 osôb z úplných rodín.

• Za tú istú prácu na platenom trhu práce by dostala žena čistú mzdu 406,59 eura.
• Pritom nie je zohľadnená neadekvátnosť nízkej hodnoty opatrovateľskej a výchovnej práce na platenom trhu práce.
• Matka starajúca sa o dieťa v súkromnej sfére, t. j. dostane za obdobie do 2 rokov veku dieťaťa v priemere 5 517 eur, na platenom trhu práce by zarobila 9 744 eur v čistom. Rozdiel činí 4 227 eur. Pri viacerých deťoch rozdiel narastá, nehovoriac o stratách v dôsledku znížených príležitostí napr. ďalšieho vzdelávania či kariérneho postupu minimálne počas 2 rokov, čo sa žena stará o dieťa v domácnosti.

Porovnanie adekvátnosti výšok miezd a sociálnych dávok za opatrovateľskú prácu žien

Poznámka: priemerný rodičovský príspevok k decembru 2010 a v roku 2011 za január; životné minimum pri posudzovaní jednej fyzickej osoby a jedného nezaopatreného dieťaťa vždy k 1.7. kalendárneho roka, poberatelia/ľky DHN za december 2010. Zdroj: Sociálna poisťovňa, MPSVR SR, ÚPSVR, ŠÚ SR

Rozdiel príjmu ženy za rovnakú prácu podľa sféry vykonávania práce

Poznámka: v súkromnej 28 týždňov poberania materského a 17 mesiacov poberania rodičovského príspevku v roku 2010, vo verejnej sfére (na platenom trhu práce) ide o čistú mesačnú mzdu rovnakého obsahu v kategórií „detské pestúnky, opatrovateľky, pomocní vychovávatelia“ v 3.kvartáli 2010 Zdroj: Sociálna poisťovňa, UPSVR SR, ISCP Trexima a vlastné prepočty

• Situácia sa opakuje pri opatrovaní odkázaných členov rodiny v staršom veku ženy.
• Pri opatrovaní blízkych osôb dostávajú ženy nie plat, ale sociálnu dávku (peňažný príspevok na opatrovanie).
• Dlhodobo ženy tvoria 80% percent zo všetkých poberateľov/liek príspevku na opatrovanie a priemerná výška (testovaná príjmom) je 139 eur mesačne.

Predškolské zariadenia

• Dostupnosť nie je adekvátna.
• Počet predškolských zariadení pre deti aj napriek nárastu počtu narodených deti nestúpa, zvyšuje sa skôr počet tried pri priemernom počte 19,5 dieťaťa na jednu triedu.
• Od roku 2008 pribudlo 218 tried.
• V Petržalke napríklad odmietli 300 detí, hoci každoročne mestská časť žiada o výnimku, aby mohla umiestniť viac detí. Z viacerých miest hlásia preplnenosť škôlok aj vzhľadom na to, že náklady na prevádzku sú pre obce a mestá vysoké.
• Pomôcť by mal nepriamo príspevok na starostlivosť o deti – po novom najviac 230 euro.
• Matky a otcovia však musia nastúpiť do práce skôr ako im skončí rodičovská dovolenka.
• V decembri 2010 poberalo príspevok na starostlivosť dokopy 5 715 rodičov (95% matiek) v priemernej výške 63,6 eura.
• Na zariadenia, resp. na jedno dieťa v zariadení prispel štát v priemere 80 eurami pre 1 983 detí.
• Príspevok na starostlivosť však využívajú rodičia aj pre inú fyzickú osobu (2 269 žiadostí/detí) alebo pre rodiča dieťaťa ( dokopy 1 039 žiadostí/detí) s minimálnou výškou príspevku 41 eura.

Čo s tým urobíme?

Uvedenú nevýhodnú situáciu žien chceme v budúcom volebnom období riešiť nasledovne:

Opatrenia aktívnej politiky trhu práce

• Aj naďalej budeme uplatňovať opatrenia aktívnej politiky trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie – medzi nimi aj:
• osoby staršie ako 50 rokov,
• rodičia starajúci sa najmenej o tri deti do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo osamelý rodič starajúci sa aspoň o jedno dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
• občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní svojho pracovného života a rodinného života.

Poznámka: v týchto prípadoch ide spravidla o ženy.

• Zavedieme nové opatrenie aktívnej politiky trhu práce: príspevok na opatrovateľskú činnosť v zariadeniach sociálnych služieb. Príspevok bude vyplácaný zamestnávateľovi, ktorý je zariadením sociálnych služieb, na novovytvorené pracovné miesto, ktorým bude činnosť opatrovateľky. Príspevok bude pozostávať z platenia odvodov na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie po dobu dvoch rokov od vytvorenia takéhoto pracovného miesta.

Opatrenia proti diskriminácii žien v zamestnaní

Sprísnime činnosť inšpekcie práce zameranú na diskrimináciu žien v prístupe k zamestnaniu v nevýhodnom odmeňovaní za tú istú prácu

Opatrenia v prospech zlepšenia odmeňovania sektorov zamestnávajúcich prevažne ženy

Keďže nízke platy sú najmä v odvetviach sociálnych služieb a v školstve, kde zároveň zaznamenávame výraznú zamestnanosť žien, zasadíme sa o zvýšenie platov v zariadeniach sociálnych služieb a v školstve.

Opatrenie v prospech odmeňovania neplatenej práce

Vzhľadom na to, že výskumy potvrdzujú, že značná časť žien je nútená predčasne ukončiť zamestnanie z dôvodu starostlivosti o prestarlých rodičov, ktorí sú na starostlivosť odkázaní, (aj v súvislosti s nedostatkom miest v zariadeniach sociálnych služieb a s ich podfinancovaním), v období po konsolidácii verejných financií sa zasadíme o zavedenie systému štátnej podpory osôb, ktoré z dôvodu starostlivosti o prestarlých rodičov sú nútení prerušiť / ukončiť zamestnanie.
Pôjde o systém v sociálnom poistení, napodobňujúci systém materskej dovolenky a materského.
- do Zákonníka práce sa zavedie povinnosť poskytnúť osobe starajúcej sa o prestarlého rodiča „opatrovateľskú dovolenku“,
- v systéme sociálneho poistenia sa zavedie nový druh dávky „opatrovateľská dávka“.

Inštitucionálne opatrenia

Znovu zriadime Radu vlády pre rodovú rovnosť a obnovíme jej činnosť.

Problémom je vysoká cena potravín v obchodných reťazcoch a to aj napriek nízkym výkupným cenám u našich poľnohospodárov. Ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť to, čo si dovoliť mohli pred dvomi, tromi, alebo štyrmi rokmi. Navyše je vysoká nezamestnanosť.

V minulosti patrili práve poľnohospodári k najväčším zamestnávateľom. Teraz mnohé družstvá chátrajú. Prispel k tomu aj fakt, že vláda Mikuláša Dzurindu, pardon, Ivety Radičovej, zrušila šesť
percentnú daň na predaj z dvora.
Ako tvrdia sami poľnohospodári a družstvá, počas predaja z dvora sa im začalo opäť dariť a preto, aby uspokojili dopyt, nakúpili nové zvieratá, stroje a investovali do technológií. Teraz sa predaj zastavil a oni žijú zo dňa na deň a aby prežili, musia prepúšťať ľudí a nová technika chátra. Čo s tým teda spravíme?

1. Zníženie dane na predaj z dvora
Chceme presadiť opätovné zníženie dane na predaj z dvora. Vďaka tomu sa zníži cena potravín a poľnohospodári budú opäť predávať viac, najmä priamo. Teraz totiž neboli schopní konkurovať cenám dovážaných potravín. Týmto im konkurenčný boj uľahčíme. Avšak týmto opatrením sa vrátime do stavu, kedy mohli konkurovať aj nákupným reťazcom. To je však iba prvé opatrenie. Bez druhého nebude príliš účinné a naopak.

2. Trhy
Priznám sa, v tomto prípade som sa inšpirovala susednými krajinami, kde sú akési trhy a burzy. Sú už zavedené, v praxi odskúšané a populárne. O čo teda ide?
V pravidelných intervaloch, napríklad každé štyri týždne, niekedy aj častejšie, budú okresné mestá organizovať trhy. Na ne môžu prísť predávať všetci poľnohospodári z okresu, možno aj z kraja. Priestor, teda stánky by mohli dostať zadarmo. Bolo by to výhodné aj pre poľnohospodárov, aj pre mestá. A prečo? Pretože časť zisku predajcov sa mestám vráti cez dane. Poľnohospodári nebudú nútení predávať pre rôznych veľkých odoberateľov za minimálny zisk, či dokonca pod cenu.
Budú mať takpovediac “peniaze na ruku”, čím získajú financie na rôzne nečakané výdavky, ako je napríklad ochorenie zvierat, alebo pokazená poľnohospodárska a iná technika.
Na trhoch bude vykonávaná kontrola registračných pokladníc a váhy. Každý predajca musí poskytnúť overenú informáciu o mieste, odkiaľ predávané produkty pochádzajú. K tomuto opatreniu by sme radi pridali ďalšie opatrenie – za takéhoto predajcu po dobu jedného roka zaplatíme odvody pre
účely sociálneho poistenia v záujme pomôcť rozbehnúť podnikanie (môže ísť
aj o konkrétny peňažný príspevok na osobu a mesiac).

Výhody

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale týmto krokom sa zatlačí na obchodné reťazce a predajcov, aby znížili svoje marže na potravinách a tým pádom aj ceny. Môžu to byť potraviny ako zaváraniny, ovocie, zelenina, mlieko, ale aj med, múka, či cukor.
Vďaka nižším cenám si budú môcť ľudia dovoliť kúpiť väčšie množstvo potravín, napríklad mlieka, medu, alebo čerešní, ktoré by si inak nekúpili vôbec.
K predajcom z dvora nebudú ľudia musieť cestovať niekam za mesto a hľadať ich, ale môžu si porovnať všetky tovary a vybrať ten, ktorý im vyhovuje najviac. A to na jednom mieste v ich okresnom meste, kam chodí verejná medzimestská doprava.
Predajcovia získajú hotovosť a vyrovnajú svoju stratu. Predpokladám, že časom začnú hospodáriť zo ziskom. Týmto nie len prinesú peniaze do rozpočtu, ale najmä budú môcť zamestnať tých ľudí, ktorých museli počas Radičovej vlády prepustiť. Neskôr vytvoria ďalšie pracovné miesta.
Pohne sa celá ekonomika a obyvateľstvo začne bohatnúť. Zároveň sa spomalí inflácia.

Ešte raz v skratke: lacnejšie potraviny, vyššia kvalita potravín, viac pracovných miest a viac peňazí do rozpočtu, ktoré sa môžu použiť na školstvo, zdravotníctvo, alebo výstavbu ciest.

Na záver dodám. Určite si každý povie, že znížením dane na predaj z dvora sa vytvorí v štátnom rozpočte diera. Ja s tým nesúhlasím. A prečo? Je to rovnaké, ako akcia na pomaranče v Tescu. Namiesto kila si kúpim dve.

Spolitizovanie sociálnych podnikov a negativisticky ladené články objavujúce sa najmä v denníkoch podporujúcich pravicovú politiku boli naopak brzdou rozvoja sociálneho podnikania. Vyvolalo to veľmi negativistický náhľad verejnosti na sociálne podniky. Dnes môžem povedať, že každá budúca vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb bude musieť „statusu sociálneho podniku“ prinavrátiť jeho dôležité postavenie pri riešení inkluzívneho trhu práce. Zámerne hovorím bude musieť, pretože dnes Európska komisia vysiela jasné signály o poslaní sociálnych podnikov ako významný príspevok stratégie Európa 2020.

Sociálne hospodárstvo ako nový druh hospodárstva a rozvoj sociálnych podnikov a sociálneho podnikania, ktoré tvoria jeho významnú súčasť je vo svetle viacerých dokumentov vydaných kompetentnými inštitúciami Európskej únie vnímané ako dôležitý prostriedok zvyšovania hospodárskeho rastu v Európe. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti Európska komisia prijala Oznámenie – Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti, v ktorej rámci kladie dôraz na uprednostňovanie a podporovanie sociálneho podnikania v Európe, najmä pokiaľ ide o posilňovanie jeho prestíže a prístupu k verejným a súkromným financiám. V súčasnosti prebieha pripomienkovanie nariadenia k Európskym sociálnym fondom podnikania, ktorého cieľom je poskytnúť podporu trhu pre sociálne podniky tým, že sa zefektívni získavanie financií z investičných fondov, zameraných práve na sociálne podniky.

V iniciatíve pre sociálne podnikanie je prijatých 11 akcií na vytvorenie priaznivého prostredia na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií. Medzi nimi sa nachádza aj požiadavka, ktorá pretavila do nariadení pripravovaných pre nové programovacie obdobie na roky 2014 – 2020 to, aby sa spojilo financovanie sociálnych podnikov cez dva fondy – a to ERDF a ESF.

Návrh Európskej komisie upravujúci možnosť dvojfondového (nemyslím tým krížového) financovania sociálnych podnikov je zadosťučinením našich pôvodných návrhov na ich financovanie a považujeme to za súlad s našim modelom financovania sociálnych podnikov.

V Európskej únii sociálne hospodárstvo zamestnáva viac ako 11 miliónov ľudí, čo predstavuje 6 % celkovej zamestnanosti. V porovnaní s niektorými vyspelými krajinami Európskej únie ako napr. Belgickom, Fínskom či Francúzskom, kde takmer každý tretí podnik je sociálnym podnikom bude mať Slovensko neporovnateľne zlú východiskovú pozíciu. Na Slovensku pôsobí necelých 70 sociálnych podnikov.

Na záver si želám, aby sa na podporu a rozvoj sociálnych podnikov v budúcnosti nepozeralo cez politické okuliare neprajníkov ale nech sú sociálne podniky vnímané ako dôležitý nástroj riešenia zamestnanosti ťažko zamestnateľných skupín našich spoluobčanov a posilňovania ekonomickej sily našej krajiny.

foto: flickr.com

Znalci, tlmočníci a prekladatelia, právnici a ďalší čakajú na tieto peniaze veľmi dlho, pri čom v niektorých prípadoch dokonca musí prejsť schvaľovací proces a odmena sa musí priznať. V prípade platinových sitiek by som odmenu určite nepriznávala, ale späť k téme.

Problém je v tom, že každý jeden rezort má presne určený rozpočet, avšak plošné krátenie jednotlivých rozpočtových kapitol orgánov štátnej správy spôsobí, že nimi objednané tovary a služby nemôžu byť zaplatené. A tak napr. súdny tlmočník bieloruštiny svoje peniaze nevidí dlhé mesiace, dôsledkom je jeho platobná neschopnosť. Na penále a nebodaj navýšenie sumy o infláciu, na to môže rovno zabudnúť.

Zastávam názor, že ešte pred schválením rozpočtu je potrebné prijať reálne opatrenia na dosiahnutie úspory a iba v prípade skutočnej úspory, je možné stanoviť % koľko je možné použiť na zaplatenie mimoriadnych výdavkov. Teda prijať striktné opatrenia na objednávanie tovarov a služieb a objednať ich iba v tých prípadoch, ak skutočne orgány a organizácie verejnej správy majú voľné finančné prostriedky na ich úhradu. V žiadnom prípade nevyhlasovať ani verejné obstarávanie ak naň orgán alebo organizácia verejnej správy nemá aj reálne finančné prostriedky. Nie je možné krátiť rozpočtované prostriedky v priebehu rozpočtového roka zo strany Ministerstva financií SR a v záujme vylúčenia možnosti spôsobiť inému platobnú neschopnosť a v tomto záujme prijať striktné opatrenia na dosiahnutie určeného cieľa. Takéto pravidlá musia platiť aj pri čerpaní Európskych fondov, aby sa konečný prijímatelia fyzické a právnické osoby, čo môžu byť aj orgány miestnej, regionálnej samosprávy vrátane organizácií nimi zriadenými, taktiež nemohli dostať do platobnej neschopnosti ako dôsledku administratívnych prieťahov orgánov štátnej správy.

Je teda nevyhnutné vytvárať finančné rezervy a iba v prípadoch finančných rezerv umožniť verejnej správe robiť objednávky.

Určite nedosiahneme sto percentnú účinnosť takto prijatých opatrení ale určite znížime druhotnú platobnú neschopnosť fyzických i právnických osôb. Predsa ak akýkoľvek občan nezaplatí daň, stane sa z neho štvanec. Ak to robí štát a samospráva, je to v poriadku? Myslím, že nie.

Tak toto je sila! Z vyjadrenia pána ministra pre médiá zreteľne a nezakryto vyplýva jeho absencia akéhokoľvek uznania ideálov humanitného poslania Medzinárodnej organizácie práce  ako súčasti siete organizácií Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“). A že teda z jeho pohľadu  je viazanosť Slovenskej republiky dohovormi MOP nezmyselná.

Pozrime sa teda na to, čo vlastne Medzinárodná organizácia práce je. Na akých princípoch je vystavaná, komu a čomu slúži.

Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP”) je tripartitnou organizáciou, v ktorej majú zastúpenie vlády, organizácie zamestnávateľov, organizácie zástupcov pracovníkov   členských štátov, ako aj medzinárodné organizácie sociálnych partnerov. Bola založená v roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny v priebehu Mierovej konferencie vo Versailles. Mimochodom: s myšlienkou   zriadiť takúto organizáciu prišli nie odbory, ako by sa niekto domnieval a už vôbec nie komunisti, ale dvaja francúzski priemyselníci Robert Owen z Walesu a Daniel Legrand  najmä z dôvodu ochrany pred neférovou konkurenciou praktizujúcou sociálnym dumpingom a z dôvodu obavy pred rozsiahlymi sociálnymi nepokojmi.

K založeniu tejto organizácie existovali na začiatku štyri motívy:

1. Uplatňovanie zásady humanity v priemyselných vzťahoch (t.j. vzťahoch medzi zamestnávateľom a pracovníkmi).
2. Motív politický. Bez zlepšenia podmienok práce pracovníkov by sa vytváral sociálny nepokoj, ktorý by mohol vyústiť až do revolúcie.
3. 3. Motív ekonomický. V dôsledku svojho nevyhnutného účinku na náklady  výroby, ktorékoľvek odvetvie hospodárstva alebo samotná krajina by neprijatím sociálnej reformy vystavila seba do nevýhody oproti svojim konkurentom. Samotná preambula Ústavy MOP uvádza, že: „neúspech ktoréhokoľvek národa prijať humánne podmienky práce je prekážkou aj pre ostatné národy, ktoré túžia zlepšiť podmienky práce v ich vlastných krajinách”.

1. 4. Ideály mieru. V  spojitosti s koncom prvej svetovej vojny, v ktorej pracovníci prispeli podstatne k jej ukončeniu tak na bojiskách, ako aj v odvetviach hospodárstva. Táto skutočnosť sa uvádza na samom začiatku textu Preambuly Ústavy MOP „celosvetový a trvalý mier možno nastoliť len vtedy ak je založený na sociálnej spravodlivosti”.

MOP bola v roku 1946 ako prvá prijatá do systému OSN. Text Ústavy MOP sa stal XIII. časťou Versailleskej zmluvy (Mierová zmluva medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom vrátane protokolu, ktoré boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919). Komisia práce vtedy presadila najmä zásady aplikovateľné na podmienky práce, ktorými sa má riadiť politika členských štátov MOP a ktoré sa včlenili do XIII. časti Versailleskej zmluvy – Preambuly Ústavy MOP:

• úprava počtu pracovných hodín, vrátane zavedenia maximálnej dĺžky pracovného dňa a pracovného týždňa;
• úprava ponuky pracovných síl;
• prevencia nezamestnanosti;
• poskytovanie primeraných miezd na pokrytie životných nákladov;
• ochrana pracovníka pred chorobou z povolania, ochorením alebo zranením v súvislosti so zamestnaním;
• odstránenie detskej práce a ochrana detí, mladistvých a žien v súvislosti so zamestnaním;
• zabezpečenie v prípade staroby a úrazu;
• rovnaká mzda za prácu rovnakej hodnoty;
• ochrana záujmov pracovníkov, keď sú zamestnaní v inej krajine, ako je ich vlastná krajina;
• sloboda združovania a právo organizovať sa;
• inšpekčný systém zabezpečujúci posilnenie zákonov na ochranu pracovníkov.

MOP má za svoj cieľ podporu sociálnej spravodlivosti a medzinárodne uznávaných ľudských, pracovných a sociálnych práv.

MOP je založená najmä na týchto cieľoch a zámeroch:

a) práca nie je tovar;

b) sloboda prejavu a sloboda združovania sa sú základnými podmienkami pokroku;

c) každá chudoba predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu všade vo svete;

d)   zápas proti každému nedostatku sa musí viesť s nepoľavujúcou silou v každom národe a cestou nepretržitého a sústredeného medzinárodného úsilia, v ktorom sa zástupcovia pracovníkov (zamestnancov) a zástupcovia zamestnávateľov, majúci rovnaké postavenie ako zástupcovia vlád, spoločne zapoja do slobodnej diskusie a do demokratického rozhodovania s cieľom podporovať všeobecné blaho.

V súčasnom období v čase globálnej finančnej a hospodárskej krízy MOP presadzuje tieto strategické ciele:

a) podpora a realizácia pracovných noriem a základných zásad a práv pri práci,

b) vytváranie väčších príležitostí pre ženy a mužov na zabezpečenie dôstojného zamestnania a dôstojného príjmu,

c) zvýšenie pokrytia a účinnosti sociálnej ochrany pre všetkých,

d) posilnenie trojstrannosti (tripartity) a sociálneho dialógu.

MOP formuluje a vytvára medzinárodné pracovné normy – dohovory a odporúčania MOP (minimálna úroveň základných pracovných práv) najmä v oblastiach:

• sloboda združovania a právo organizovať sa (vytváranie zo strany zamestnávateľov a zo strany pracovníkov /zamestnancov/ organizácií na presadzovanie a ochranu ich práv a záujmov, práva zamestnávateľov, práva pracovníkov /zamestnancov/, odborové práva);
• sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie, kolektívne zmluvy;
• odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;
• účinné zrušenie detskej práce;
• odstránenie diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie;
• podmienky zamestnania a pracovné podmienky;
• bezpečnosť a zdravie pri práci;
• inšpekcia práce;
• minimálne normy sociálneho zabezpečenia;
• rovnosť príležitostí a zaobchádzanie atď.

MOP ponúka odbornú spoluprácu a pomoc v oblastiach profesijného vzdelávania, pracovnej rehabilitácie a zamestnávania zdravotne postihnutých osôb, politiky zamestnanosti, pracovnej administratívy, riadenia, družstiev, malých a stredných podnikov, štatistiky práce a pod. Podporuje rozvoj nezávislých organizácií zamestnávateľov a nezávislých organizácií pracovníkov.

Činnosť MOP je finančne zabezpečená prostredníctvom finančných príspevkov členských štátov MOP podľa schválenej príspevkovej stupnice a schváleného rozpočtu.

Treba zdôrazniť, že v  čase hľadania odpovedí na riešenie problémov spojených s dôsledkami globálnej finančnej a hospodárskej krízy to bola práve MOP, ktorá sa spolu s Európskou komisiou, OECD a ďalšími medzinárodnými organizáciami zasadila o urýchlené riešenie vecí a s ktorá je súčasťou procesov hľadania odpovedí na globalizačné výzvy ako je posilnenie konkurencie, zvýšenie zamestnanosti, presadenie princípov dôstojnej práce, spravodlivého rozdeľovania statkov ako aj princípov dôstojného života. Na viacerých summitoch organizovaných v ostatných troch rokoch uvedenými medzinárodnými organizáciami bolo zdôraznené, že zachovanie a dodržiavanie princípov sociálnej a právnej kultúry na ktorých stojí aj MOP je  v čase súčasnej krízy mimoriadne dôležité.

Za dôležité  a pre SR aj prestížne skutočnosti považujem to, že bývalá Československá republika bola jedným zo zakladajúcich členov MOP a tiež zvolenie bývalej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľgy Keltošovej v roku 1997 do funkcie prezidentky Generálnej konferencie práce a tiež získanie postu národného korešpondenta. Tiež treba povedať, že drvivá väčšina generálnych tajomníkov MOP pochádzala z radov bývalých politikov, zväčša ministrov, či poradcov prezidentov, a nie z radov odborov,  ako sa to snažia falošne podsunúť niektoré osoby neznalé histórie MOP.

MOP má v súčasnosti 183 členov, pričom v tejto organizácii sú združené všetky vyspelé štáty sveta, medzi nimi napríklad  všetky členské štáty EÚ, ale i také štáty ako USA, Kanada, Izrael, Japonsko a Čína. Činnosť OSN bola od jej vzniku prerušená len jedenkrát, a to v čase II. svetovej vojny.

Čo teda prekáža ministrovi Mihálovi na tom, že Slovenská republika je členom tohto medzinárodného zoskupenia? Humanitné a mierové ideály, ktoré motivovali jej založenie? Sociálna spravodlivosť a snahy o férovú konkurenciu v globálnom svete? Sociálna a právna kultúra, na ktorej je založená nielen jej činnosť ale ktorá je aj jedným zo základných princípov Európskej únie? Ochrana ľudských práv a slobôd?

Ako vidieť, aj tento krok čelného predstaviteľa strany Sloboda a spravodlivosť je dôkazom toho, že  strana, ktorú zastupuje chápe slobodu a solidaritu   výlučne pre svojich členov a ich mecenášov: obyčajný človek práce zrejme podľa prístupu pána ministra nie je hoden takýchto výsad.

Ako teda ponímajú  cestu ku konkurencieschopnosti  ľudia s podobnými názormi ako pán minister? Zabezpečiť konkurencieschopnosť firiem formou kultúry práce niektorých ázijských či afrických štátov, podľa princípu lacnej pracovnej sily, kde sa využíva detská práca, kde na pracovisku zomierajú ľudia v otrasných pracovných podmienkach, lebo v tropických klimatizačných podmienkach nemajú  dispozícii ani len úžitkovú vodu, kde pracovný čas je častokrát 16 hodín denne, kde sú bežným nástrojom pracovnej disciplíny telesné tresty na pracovníkoch, kde nie je zabezpečená ani len elementárna ochrana života a zdravia pracovníkov, kde zamestnávanie pod stálou pracovnou zmluvou je len nedosiahnuteľným snom a kde taká vec ako obhajovanie práv pracovníkom nemôže byť ani len snom? Ako ďaleko až je schopný pán minister a jeho priaznivci zájsť na tejto ceste?

Nech teda čitateľ sám posúdi skutočné zámery strany SAS: v záujme koho, akých skupín obyvateľstva vyšla táto strana na politickú scénu? V záujme ľudí práce určite nie.

A na záver: nevdojak sa mi natíska klasická otázka, ktorú známy rímsky rečník, senátor, štátnik a filozof Cicero položil nespratníkovi Catilinovi: „Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?“  Dokedy ešte budeš Catilina, zneužívať našu trpezlivosť?

Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce

(k júnu 2010)

1. Afganistan

2. Albánsko

3. Alžírsko

4. Angola

5. Antigua a Barbuda

6. Argentína

7. Arménsko

8. Austrália

9. Azerbajdžan

10. Bahamy

11. Bahrajn

12. Bangladéš

13. Barbados

14. Belgicko

15. Belize

16. Benin

17. Bielorusko

18. Bolívia

19. Bosna a Hercegovina

20. Botswana

21. Brazília

22. Brunej Darussalam

23. Bulharsko

24. Burkina Faso

25. Burundi

26. Cyprus

27. Čaď

28. Česká republika

29. Čierna hora

30. Čile

31. Čína

32. Dánsko

33. Demokratická republika Kongo

34. Dominika

35. Dominikánska republika

36. Džibutsko

37. Egypt

38. Ekvádor

39. Eritrea

40. Estónsko

41. Etiópia

42. Fidži

43. Filipíny

44. Fínsko

45. Francúzsko

46. Gabon

47. Gambia

48. Ghana

49. Grécko

50. Grenada

51. Gruzínsko

52. Guatemala

53. Guinea

54. Guinea-Bissau

55. Guyana

56. Haiti

57. Holandsko

58. Honduras

59. Chorvátsko

60. India

61. Indonézia

62. Irak

63. Iránska islamská republika

64. Írsko

65. Island

66. Izrael

67. Jamajka

68. Japonsko

69. Jemen

70. Jordánsko

71. Juhoafrická republika

72. Kambodža

73. Kamerun

74. Kanada

75. Kapverdy

76. Katar

77. Kazachstan

78. Keňa

79. Kirgizsko

80. Kiribati

81. Kolumbia

82. Komory

83. Kongo (Konžská republika)

84. Kórejská republika

85. Kostarika

86. Kuba

87. Kuvajt

88. Laoská ľudovodemokratická republika

89. Lesotho

90. Libanon

91. Libéria

92. Líbya (Líbyjská arabská džamahírija)

93. Litva

94. Lotyšsko

95. Luxembursko

96. Macedónsko(Bývala juhoslovanská republika Macedónsko)

97. Madagaskar

98. Maďarsko

99. Malajzia

100. Malawi

101. Maldivy, republika

102. Mali

103. Malta

104. Maroko

105. Marshallove ostrovy

106. Maurícius

107. Mauritánia

108. Mexiko

109. Mjanmarsko

110. Moldavsko

111. Mongolsko

112. Mozambik

113. Namíbia

114. Nemecko

115. Nepál

116. Niger

117. Nigéria

118. Nikaragua

119. Nórsko

120. Nový Zéland

121. Omán

122. Pakistan

123. Panama

124. Papua-Nová Guinea

125. Paraguaj

126. Peru

127. Pobrežie Slonoviny

128. Polsko

129. Portugalsko

130. Rakúsko

131. Rovníková Guinea

132. Rumunsko

133. Ruská federácia

134. Rwanda

135. Salvádor

136. Samoa

137. San Maríno

138. Saudská Arábia

139. Senegal

140. Seychely

141. Sierra Leone

142. Singapur

143. Slovenská republika

144. Slovinsko

145. Somálsko

146. Spojené arabské emiráty

147. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

148. Spojené štáty americké

149. Srbsko

150. Srí Lanka

151. Stredoafrická republika

152. Sudán

153. Surinam

154. Svazijsko

155. Svätý Krištof a Nevis

156. Svätá Lucia

157. Svätý Tomáš a Princov ostrov

158. Svätý Vincent a Grenadíny

159. Sýrska arabská republika

160. Šalamúnove ostrovy

161. Španielsko

162. Švajčiarsko

163. Švédsko

164. Tadžikistan

165. Taliansko

166. Tanzánijská spojená republika

167. Thajsko

168. Timor-Leste, Demokratická republika

169. Togo

170. Trinidad a Tobago

171. Tunisko

172. Turecko

173. Turkménsko

174. Tuvalu

175. Uganda

176. Ukrajina

177. Uruguaj

178. Uzbekistan

179. Vanuatu

180. Venezuela (Bolivarská republika)

181. Vietnam

182. Zambia

183. Zimbabwe

Pán Mihál tento krok zdôvodnil tým, že diskusia k novele ukázala veľa problémov a bolo by nevhodné ju „šiť horúcou ihlou”. Zároveň priznal, že po rozporových konaniach a rozhovoroch s členmi vlády sa síce zdalo, že by sa na zmenách vedeli dohodnúť, potrebovali by však viac času (rozumej „počkať do volieb, aby nás občania nevypískali“).

Dokonca návrh zákona, o ktorom minister 13. januára vyhlásil, že ho stiahne z legislatívneho konania, mal byť podľa jeho vlastných pôvodných slov 16. januára, t. j. tri dni po tomto vyhlásení, predmetom rokovania tripartity. Prečo asi? Vychádza to tak, že len a len preto, aby sa po voľbách už nemusel „naťahovať“ s odborármi o podobu aktívnej politiky trhu práce a aby mohol novelu postúpiť priamo na rokovanie vlády a parlamentu. Novela sa teda nesťahuje z obehu, len sa odkladá „na priaznivejšie časy v politike“. Veď napokon – ako aj sám minister priznal – za súčasnej situácie by musel s ňou súhlasiť aj prezident SR, čo je nepravdepodobné. Dokonca podľa vyjadrenia ministra by s ňou po „dozretí“ súhlasili aj rozhodujúci ministri, o čom nasvedčujú napríklad aj pripomienky rezortu financií, ktorý v pripomienkovom konaní ešte „pritvrdzuje“ a žiada vypustenie ďalších príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, medzi nimi aj pre začínajúcich živnostníkov. Viac informácií.

O čo tu teda ide?

„Brutálne antisociálny zákon“, ako novelu výstižne nazval predseda strany SMER-SD Róbert Fico, totiž nehanebne zasahuje najslabšie vrstvy uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý má v histórii Slovenska a jeho predchodcov len dve obdoby. Po prvé: odobratie invalidných dôchodkov invalidom ministrom Kaníkom, ktoré ústavný súd zrušil a ktoré som musela vracať ihneď po nástupe do funkcie ministerky. Po druhé: odňatie sociálnych dávok sociálne odkázaným občanom, dôsledkom čoho boli rozsiahle rabovačky na Východnom Slovensku, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu „hasila“ za asistencie armády a polície. Aj tento krok sme napravili.

Zrejme si nielen „bývalí“ (?) koaliční partneri ale aj páni v centrále SAS uvedomili, že asi by dva mesiace v období intenzívnej volebnej kampane nebolo milé, keby z dôvodu nimi predloženého protisociálneho zákona nastali búrlivé sociálne nepokoje. Som presvedčená, že práve tieto okolnosti v kontexte nastávajúcich volieb primäli vedenie SAS k tomu, aby nateraz stiahli novelu z legislatívneho procesu a odložili ju na čas po voľbách vo viere „ak pánboh a naivní voliči dajú“. Pán minister – zrejme v snahe získať hlasy tej skupiny voličov, ktorí nie sú ochotní niesť ani najmenšiu mieru solidarity s ľuďmi, ktorí zväčša nie vlastnou vinou nemôžu nájsť prácu – sa dokonca ani len nesnažil zakryť svoje pevné rozhodnutie v škrtaní podpory aktívnej politiky trhu práce a po voľbách v nej tvrdo pokračovať.

Takže milí občania so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia prevádzkujúci chránené dielne a chránené pracoviská, dlhodobo nezamestnaní, tí ktorí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí máte tú guráž založiť si živnosť, absolventi škôl, dobrovoľníci aktivačných služieb: buďte ostražití, pretože súčasná vládna garnitúra – ako to vyplýva zo slov pána ministra – mieni po voľbách pokračovať v krokoch sociálnej genocídy aj naďalej.

O čo ide v novele?

Proklamovaným cieľom novely je podľa dôvodovej správy k novele vykonať úsporné opatrenia v objeme 43,6 mil. EUR. K tomu mali poslúžiť navrhované škrty príspevkov na aktívnu politiku trhu práce. Tieto úspory však zamýšľal pán minister (ako to vyplýva z ním predloženého materiálu na rokovanie vlády „Návrh projektov na podporu zvyšovania zamestnanosti na roky 2012 až 2015“) presunúť na projekty o nezmyselnosti, ktorých som sa už na tejto stránke vyjadrila v článku „Nekompetentnosť ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky alebo jednoducho hlúposť?“. Aby sme však pochopili skutočný zámer pána ministra, musíme vidieť zásadný rozdiel medzi príspevkami, ktoré garantuje zákon a medzi príspevkami, ktoré sa poskytujú na základe projektov.

Na príspevky na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú upravené zákonom o službách zamestnanosti, má totiž zákonný nárok každý žiadateľ, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže žiadateľovi tento príspevok odoprieť. Naproti tomu príspevky na politiku trhu práce na základe projektov nie sú nárokovateľné, sú posudzované individuálne a žiadateľ nemusí príspevok dostať. Z pofidérnych projektov údajne „na podporu zamestnanosti“ predložených pánom ministrom na vládu veľmi priezračne vyplýva, že ide o projekty „šité na mieru“ vyvoleným (akiste vopred známym) subjektom. Dôvody, ktoré ma vedú k týmto úvahám uvádzam v citovanom článku. Skutočným cieľom novely bolo teda presunúť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce garantované zákonom na účely podpory žiadateľov projektov, ktorí sú kamarátmi pána ministra, pani štátnej tajomníčky a ďalších spríbuznených subjektov. Na to však potrebovali vypustiť, resp. okresať zo zákona zákonom garantované nástroje aktívnej politiky trhu práce. A to napriek tomu, že hodnotenie nástrojov aktívnych opatrení politiky trhu práce, ktoré prerokúvala vláda SR v septembri minulého roku potvrdilo, že najvyššia úspešnosť je dosahovaná práve v nástrojoch, u ktorých návrh zákona chce dosiahnuť úspory!

Keďže Slovenská republika ako členský štát EÚ je viazaná viacerými dokumentmi EÚ upravujúcimi spoločné prístupy k aktívnej politike trhu práce, pán minister „naoko“ predsa len ponechal v zákone viaceré opatrenia aktívnej politiky trhu práce. Že ide len o simulovanú aktívnu politiku trhu práce, nasvedčuje skutočnosť, že priamo v novele zákona sa uvádza, že doba poskytovania príspevkov na aktívne opatrenia trhu práce sa obmedzuje len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPSVR SR na príslušný kalendárny rok. Avšak v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je rozpočtovaných na tento účel minimum prostriedkov!

To, že predkladateľov novely zákona vôbec nezaujíma, že novelou porušujú Ústavu SR, viaceré medzinárodné zmluvy, legislatívu EÚ, nie je u pána Mihála a jeho štátnej tajomníčky nič nového: robia to štandardne už jeden a pol roka. No zarážajúce je, že zákonom namiereným proti najslabším a najbezbrannejším vrstvám obyvateľstva neváhajú vo svojom cynizme podporovať „svoje“ vyvolené a zaiste už dnes tučné eseročky, občianske združenia a neziskové organizácie aktivitami, ktoré nijako – opakujem: nijako – neprispejú k zamestnávaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A tým, ktorí si nájdu prácu (absolventi škôl, dlhodobo nezamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby so zdravotným postihnutím) to „osladia“ tak, že im zo zákona krátia minimálnu mzdu, či príspevky na podporu ich zamestnateľnosti a uvrhnú ich do ďalšej fázy biedy!

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

Pre úplnú ilustráciu novelizačných opatrení uvádzam najpodstatnejšie body novely, pod ktoré pridávam aj svoj komentár:

I. Škrty pre samostatne zárobkovo činné osoby

1. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať alebo prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky a dosahovať každoročne zdaniteľný príjem z tejto činnosti vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku. (§ 49 ods. 3)

Efekt: nezamestnaní, ktorí si chcú založiť živnosť nebudú o tento príspevok ani žiadať, pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch nevie ani zabehaná firma tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu, nieto neskúsený začínajúci podnikateľ. Preto sa tento nástroj nebude vôbec využívať a minister usporí na účely svojich kamarátov.

Dôsledok:
- potenciálny živnostník zostáva naďalej nezamestnaný
– v chudobe zostáva on i jeho rodina
– zvyšujú sa nároky na dávky v nezamestnanosti, avšak tieto sa už vyplácajú „z iného vreca“, t.j. zo Sociálnej poisťovne, a teda „ušetrené“ peniaze zostávajú naďalej k dispozícii ministerstva (môže ich presunúť na jeho pochybné projekty kamarátom)

2. Rozširuje dôvody na vrátenie pomernej časti príspevku aj na prípad, kedy uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, nesplní povinnosť o dosahovaní zdaniteľného príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Efekt a dôsledky: rovnaké ako v bode 1.

3. Ak bol uchádzačovi o zamestnanie poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť a v tejto činnosti nedosahoval po dobu troch rokov každoročne zdaniteľný príjem vo výške dvojnásobku sumy poskytnutého príspevku a ak prestal pred uplynutím troch rokov od začatia prevádzkovania SZČ vykonávať túto činnosť, ÚPSVR ho opätovne nezaradí do evidencie UoZ. (§ 39 ods. 13 písm. g), ods. 9).

Efekt: ministerstvo usporí nielen na príspevku, o ktorý „odvážlivci“ predsa len požiadali a ktorý musia vrátiť, ale ušetrí aj na prípadných dávkach v nezamestnanosti pre takéhoto nezamestnaného a tiež na nákladoch spojených so službami zamestnanosti pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Dôsledok: takáto osoba a jej rodina sa dostáva do stavu biedy

4. Okrem toho z poskytnutia príspevku vylúčili samostatne zárobkovú osobu, ktorá začne prevádzkovať činnosť v kraji, v ktorom všetky okresy v ktorom všetky okresy majú priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti nižšiu alebo rovnakú ako je 70 % celoslovenského priemeru. (§ 49 ods. 5)

Efekt: ministerstvo usporí na prípadných príspevkoch pre všetkých začínajúcich podnikateľov v uvedených lokalitách.

Dôsledky:
- opustenie podpory zakladania živností a iných foriem samostatnej zárobkovej činnosti,
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

II. Škrty pre absolventov škôl

5.Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva absolventskú prax z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM.

6. Okrem toho znižujú vek, do ktorého možno tento príspevok poskytovať z doterajšieho veku 26 rokov na 25 rokov.

7. Zavádzajú ako podmienku poskytnutia príspevku, že absolvent do poskytnutia príspevku nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.

8. Znižujú dolnú hranicu absolventskej praxe z doterajších 3 mesiacov na 1 mesiac.

Efekty: úspory na výdavkoch na absolventskú prax.

Dôsledky:
- zníženie záujmu absolventa vykonávať absolventskú prax a ďalšie sťaženie jeho prístupu k zamestnaniu.
- takáto osoba zostáva naďalej nezamestnanou,
- výdavky na dávky v nezamestnanosti z prostriedkov Sociálnej poisťovne,
- takáto osoba a jej rodina sa dostáva po pol roku do stavu biedy.

III. Škrty pre dobrovoľnícku službu

9. Krátia príspevok UoZ, ktorý vykonáva dobrovoľnícku službu z doterajšej sumy životného minima na 70% sumy ŽM. (§52a ods. 3).
Dobrovoľnícka služba na účely tohto zákona je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce.

Efekty: úspory na výdavkoch na dobrovoľnícku službu.

Dôsledky:
- zníženie záujmu o túto formu aktivačných prác,
- nezamestnaní zostávajú naďalej pasívnymi v evidencii a tiež zostávajú v chudobe.

IV. Škrty pre občanov so zdravotným postihnutím

10. Vypúšťajú bez náhrady poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím (§ 4, 48 a 55a ods. 9). Túto dávku sme poskytovali mesačne v sume životného minima.

Efekt: úspory na výdavkoch na vzdelávanie.
Dôsledky: Ďalšie sťaženie prístupu k zamestnaniu osôb so zdravotným postihnutím.

11. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa poskytne len vtedy, ak UoZ je v evidencii UoZ najmenej 1 mesiac. (§ 56 ods. 1).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- zbytočné zotrvanie osôb so zdravotným postihnutím v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- zároveň nárast výdavkov Sociálnej poisťovne na dávku v nezamestnanosti.

12. Krátia príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (z doterajšieho 65 % zo 16-násobku na 10,4-násobok celkovej ceny práce). (§ 56 ods. 2)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím.

13. Stanovujú tvrdšiu podmienku zachovania pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku z doterajších 2 rokov (pre malých podnikateľov) resp. 3 rokov (v stredných podnikoch) na 5 rokov. (§ 56 ods. 6)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

14. Krátia príspevok na zamestnávanie občana so ZP zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím. Zároveň sa obmedzuje doba poskytovania tohto príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

15. Poskytnutie príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím sa podmieňuje dosahovahovaním zdaniteľného príjmu z tejto činnosti každoročne vo výške sumy poskytnutého príspevku.

16. Zároveň sa predlžuje povinná doba prevádzkovania SZČ z doterajších dvoch na tri roky a znižuje sa výška príspevku.

Efekty k bodom 15. a 16.: úspory na výdavkoch, pretože bude málo žiadateľov, ktorí si pretože v dnešnej krízovej situácii a neistote na trhoch trúfnu tri roky vopred garantovať úroveň dosahovaného príjmu.

Dôsledky:
- možná strata záujmu o vykonávanie živnosti,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

17. Ruší sa príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. (Doteraz to bolo maximálne 995, 82 eura).

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská,
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím,
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

18. V súvislosti s nákladmi chránenej dielne alebo chráneného pracoviska rušia niektoré náklady; konkrétne náklady na úhradu mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. (§ 60)

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

19. Zároveň krátia výšku príspevku na prevádzkové náklady chránenej dielne a chráneného pracoviska a obmedzujú dobu poberania príspevku maximálne na 5 rokov.

Efekt: úspory na výdavkoch.

Dôsledky:
- možná strata záujmu zamestnávateľov prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská
- následné zvýšenie počtu nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím
- strata reálnej možnosti osoby so zdravotným postihnutím viesť plnohodnotný život.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je v súčasnosti najviac
a) 2, 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím,
b) 5-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.
Navrhujú: 70 % sumy preukázateľne vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 5, ročne najviac 1,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve

V. Obmedzenie doby poskytovania všetkých príspevkov

20. Obmedzuje sa doba poskytovania príspevkov na AOTP len do vyčerpania finančných prostriedkov ESF a štátneho rozpočtu určených v kapitole MPOSVR SR na príslušný kalendárny rok.

Dôsledky:
- po vyčerpaní týchto verejných prostriedkov nebude musieť ministerstvo poskytovať ani zákonom upravené príspevky na aktívnu politiku trhu práce.
- armáda nezamestnaných sa bude naďalej rozširovať.

VI. Novela zákona o minimálnej mzde

21. Znižujú minimálnu mzdu na úroveň 85% terajšej minimálnej mzdy a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• absolventom škôl, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku alebo sústavnú prípravu na povolanie pred menej ako dvoma rokmi a ktorí bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až na dobu 24 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru,
• dlhodobým uchádzačom o zamestnanie (ktorí sú v evidencii UoZ dlhšie ako 1 rok).

Efekt: zamestnávatelia usporia na mzdových výdavkoch
Dôsledky:
- radikálne zníženie sociálnej situácie zamestnanca a jeho rodiny,
- zníženie starobného dôchodku,
- demotivácia týchto skupín hľadať si prácu,
- pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť,
- pretrvávajúce náklady na pomoc v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti.