Už som si zvykla, na nekompetentné návrhy súčasného vedenia rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny namierené tak proti ľuďom práce (zamestnanci, živnostníci, umelci) ako aj proti najbezbrannejším ľuďom (osoby so zdravotným postihnutím, deti a tehotné matky pochádzajúce z chudobných rodín, mamičky na materskej, absolventi škôl) a myslela som, že ma už ničím nemôžu prekvapiť. No mýlila som sa: pán minister Mihál sa opäť „blysol“ vskutku šokujúcim vyjadrením: vraj uvažuje o tom, aby Slovenská republika vystúpila z Medzinárodnej organizácie práce! Podľa slov pána ministra (citujem) „…Slovenská republika nemá SR z účasti v tomto spolku nič,… „dohovory, ktorými sme viazaní, sú v niektorých prípadoch z môjho pohľadu tak nezmyselné, že nám bránia v tom, aby doslova a do písmena vznikali nové pracovné miesta…“. Podľa chápania pána ministra jediným „úžitkom“ Slovenskej republiky z účasti v tejto prestížnej organizácii je naše „… právo požiadať expertov MOP, aby sa napríklad vyjadrili k tomu, či zmeny v Zákonníku práce alebo v iných predpisoch sú alebo nie sú v súlade s dohovormi organizácie”!
Tak toto je sila! Z vyjadrenia pána ministra pre médiá zreteľne a nezakryto vyplýva jeho absencia akéhokoľvek uznania ideálov humanitného poslania Medzinárodnej organizácie práce ako súčasti siete organizácií Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“). A že teda z jeho pohľadu je viazanosť Slovenskej republiky dohovormi MOP nezmyselná.
Pozrime sa teda na to, čo vlastne Medzinárodná organizácia práce je. Na akých princípoch je vystavaná, komu a čomu slúži.
Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP”) je tripartitnou organizáciou, v ktorej majú zastúpenie vlády, organizácie zamestnávateľov, organizácie zástupcov pracovníkov členských štátov, ako aj medzinárodné organizácie sociálnych partnerov. Bola založená v roku 1919 po skončení prvej svetovej vojny v priebehu Mierovej konferencie vo Versailles. Mimochodom: s myšlienkou zriadiť takúto organizáciu prišli nie odbory, ako by sa niekto domnieval a už vôbec nie komunisti, ale dvaja francúzski priemyselníci Robert Owen z Walesu a Daniel Legrand najmä z dôvodu ochrany pred neférovou konkurenciou praktizujúcou sociálnym dumpingom a z dôvodu obavy pred rozsiahlymi sociálnymi nepokojmi.
K založeniu tejto organizácie existovali na začiatku štyri motívy:
- Uplatňovanie zásady humanity v priemyselných vzťahoch (t.j. vzťahoch medzi zamestnávateľom a pracovníkmi).
- Motív politický. Bez zlepšenia podmienok práce pracovníkov by sa vytváral sociálny nepokoj, ktorý by mohol vyústiť až do revolúcie.
- 3. Motív ekonomický. V dôsledku svojho nevyhnutného účinku na náklady výroby, ktorékoľvek odvetvie hospodárstva alebo samotná krajina by neprijatím sociálnej reformy vystavila seba do nevýhody oproti svojim konkurentom. Samotná preambula Ústavy MOP uvádza, že: „neúspech ktoréhokoľvek národa prijať humánne podmienky práce je prekážkou aj pre ostatné národy, ktoré túžia zlepšiť podmienky práce v ich vlastných krajinách”.
- 4. Ideály mieru. V spojitosti s koncom prvej svetovej vojny, v ktorej pracovníci prispeli podstatne k jej ukončeniu tak na bojiskách, ako aj v odvetviach hospodárstva. Táto skutočnosť sa uvádza na samom začiatku textu Preambuly Ústavy MOP „celosvetový a trvalý mier možno nastoliť len vtedy ak je založený na sociálnej spravodlivosti”.
MOP bola v roku 1946 ako prvá prijatá do systému OSN. Text Ústavy MOP sa stal XIII. časťou Versailleskej zmluvy (Mierová zmluva medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom vrátane protokolu, ktoré boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919). Komisia práce vtedy presadila najmä zásady aplikovateľné na podmienky práce, ktorými sa má riadiť politika členských štátov MOP a ktoré sa včlenili do XIII. časti Versailleskej zmluvy – Preambuly Ústavy MOP:
- úprava počtu pracovných hodín, vrátane zavedenia maximálnej dĺžky pracovného dňa a pracovného týždňa;
- úprava ponuky pracovných síl;
- prevencia nezamestnanosti;
- poskytovanie primeraných miezd na pokrytie životných nákladov;
- ochrana pracovníka pred chorobou z povolania, ochorením alebo zranením v súvislosti so zamestnaním;
- odstránenie detskej práce a ochrana detí, mladistvých a žien v súvislosti so zamestnaním;
- zabezpečenie v prípade staroby a úrazu;
- rovnaká mzda za prácu rovnakej hodnoty;
- ochrana záujmov pracovníkov, keď sú zamestnaní v inej krajine, ako je ich vlastná krajina;
- sloboda združovania a právo organizovať sa;
- inšpekčný systém zabezpečujúci posilnenie zákonov na ochranu pracovníkov.
MOP má za svoj cieľ podporu sociálnej spravodlivosti a medzinárodne uznávaných ľudských, pracovných a sociálnych práv.
MOP je založená najmä na týchto cieľoch a zámeroch:
a) práca nie je tovar;
b) sloboda prejavu a sloboda združovania sa sú základnými podmienkami pokroku;
c) každá chudoba predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu všade vo svete;
d) zápas proti každému nedostatku sa musí viesť s nepoľavujúcou silou v každom národe a cestou nepretržitého a sústredeného medzinárodného úsilia, v ktorom sa zástupcovia pracovníkov (zamestnancov) a zástupcovia zamestnávateľov, majúci rovnaké postavenie ako zástupcovia vlád, spoločne zapoja do slobodnej diskusie a do demokratického rozhodovania s cieľom podporovať všeobecné blaho.
V súčasnom období v čase globálnej finančnej a hospodárskej krízy MOP presadzuje tieto strategické ciele:
a) podpora a realizácia pracovných noriem a základných zásad a práv pri práci,
b) vytváranie väčších príležitostí pre ženy a mužov na zabezpečenie dôstojného zamestnania a dôstojného príjmu,
c) zvýšenie pokrytia a účinnosti sociálnej ochrany pre všetkých,
d) posilnenie trojstrannosti (tripartity) a sociálneho dialógu.
MOP formuluje a vytvára medzinárodné pracovné normy – dohovory a odporúčania MOP (minimálna úroveň základných pracovných práv) najmä v oblastiach:
- sloboda združovania a právo organizovať sa (vytváranie zo strany zamestnávateľov a zo strany pracovníkov /zamestnancov/ organizácií na presadzovanie a ochranu ich práv a záujmov, práva zamestnávateľov, práva pracovníkov /zamestnancov/, odborové práva);
- sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie, kolektívne zmluvy;
- odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce;
- účinné zrušenie detskej práce;
- odstránenie diskriminácie, ak ide o zamestnanie a povolanie;
- podmienky zamestnania a pracovné podmienky;
- bezpečnosť a zdravie pri práci;
- inšpekcia práce;
- minimálne normy sociálneho zabezpečenia;
- rovnosť príležitostí a zaobchádzanie atď.
MOP ponúka odbornú spoluprácu a pomoc v oblastiach profesijného vzdelávania, pracovnej rehabilitácie a zamestnávania zdravotne postihnutých osôb, politiky zamestnanosti, pracovnej administratívy, riadenia, družstiev, malých a stredných podnikov, štatistiky práce a pod. Podporuje rozvoj nezávislých organizácií zamestnávateľov a nezávislých organizácií pracovníkov.
Činnosť MOP je finančne zabezpečená prostredníctvom finančných príspevkov členských štátov MOP podľa schválenej príspevkovej stupnice a schváleného rozpočtu.
Treba zdôrazniť, že v čase hľadania odpovedí na riešenie problémov spojených s dôsledkami globálnej finančnej a hospodárskej krízy to bola práve MOP, ktorá sa spolu s Európskou komisiou, OECD a ďalšími medzinárodnými organizáciami zasadila o urýchlené riešenie vecí a s ktorá je súčasťou procesov hľadania odpovedí na globalizačné výzvy ako je posilnenie konkurencie, zvýšenie zamestnanosti, presadenie princípov dôstojnej práce, spravodlivého rozdeľovania statkov ako aj princípov dôstojného života. Na viacerých summitoch organizovaných v ostatných troch rokoch uvedenými medzinárodnými organizáciami bolo zdôraznené, že zachovanie a dodržiavanie princípov sociálnej a právnej kultúry na ktorých stojí aj MOP je v čase súčasnej krízy mimoriadne dôležité.
Za dôležité a pre SR aj prestížne skutočnosti považujem to, že bývalá Československá republika bola jedným zo zakladajúcich členov MOP a tiež zvolenie bývalej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľgy Keltošovej v roku 1997 do funkcie prezidentky Generálnej konferencie práce a tiež získanie postu národného korešpondenta. Tiež treba povedať, že drvivá väčšina generálnych tajomníkov MOP pochádzala z radov bývalých politikov, zväčša ministrov, či poradcov prezidentov, a nie z radov odborov, ako sa to snažia falošne podsunúť niektoré osoby neznalé histórie MOP.
MOP má v súčasnosti 183 členov, pričom v tejto organizácii sú združené všetky vyspelé štáty sveta, medzi nimi napríklad všetky členské štáty EÚ, ale i také štáty ako USA, Kanada, Izrael, Japonsko a Čína. Činnosť OSN bola od jej vzniku prerušená len jedenkrát, a to v čase II. svetovej vojny.
Čo teda prekáža ministrovi Mihálovi na tom, že Slovenská republika je členom tohto medzinárodného zoskupenia? Humanitné a mierové ideály, ktoré motivovali jej založenie? Sociálna spravodlivosť a snahy o férovú konkurenciu v globálnom svete? Sociálna a právna kultúra, na ktorej je založená nielen jej činnosť ale ktorá je aj jedným zo základných princípov Európskej únie? Ochrana ľudských práv a slobôd?
Ako vidieť, aj tento krok čelného predstaviteľa strany Sloboda a spravodlivosť je dôkazom toho, že strana, ktorú zastupuje chápe slobodu a solidaritu výlučne pre svojich členov a ich mecenášov: obyčajný človek práce zrejme podľa prístupu pána ministra nie je hoden takýchto výsad.
Ako teda ponímajú cestu ku konkurencieschopnosti ľudia s podobnými názormi ako pán minister? Zabezpečiť konkurencieschopnosť firiem formou kultúry práce niektorých ázijských či afrických štátov, podľa princípu lacnej pracovnej sily, kde sa využíva detská práca, kde na pracovisku zomierajú ľudia v otrasných pracovných podmienkach, lebo v tropických klimatizačných podmienkach nemajú dispozícii ani len úžitkovú vodu, kde pracovný čas je častokrát 16 hodín denne, kde sú bežným nástrojom pracovnej disciplíny telesné tresty na pracovníkoch, kde nie je zabezpečená ani len elementárna ochrana života a zdravia pracovníkov, kde zamestnávanie pod stálou pracovnou zmluvou je len nedosiahnuteľným snom a kde taká vec ako obhajovanie práv pracovníkom nemôže byť ani len snom? Ako ďaleko až je schopný pán minister a jeho priaznivci zájsť na tejto ceste?
Nech teda čitateľ sám posúdi skutočné zámery strany SAS: v záujme koho, akých skupín obyvateľstva vyšla táto strana na politickú scénu? V záujme ľudí práce určite nie.
A na záver: nevdojak sa mi natíska klasická otázka, ktorú známy rímsky rečník, senátor, štátnik a filozof Cicero položil nespratníkovi Catilinovi: „Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?“ Dokedy ešte budeš Catilina, zneužívať našu trpezlivosť?
Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce
(k júnu 2010)
1. Afganistan
2. Albánsko
3. Alžírsko
4. Angola
5. Antigua a Barbuda
6. Argentína
7. Arménsko
8. Austrália
9. Azerbajdžan
10. Bahamy
11. Bahrajn
12. Bangladéš
13. Barbados
14. Belgicko
15. Belize
16. Benin
17. Bielorusko
18. Bolívia
19. Bosna a Hercegovina
20. Botswana
21. Brazília
22. Brunej Darussalam
23. Bulharsko
24. Burkina Faso
25. Burundi
26. Cyprus
27. Čaď
28. Česká republika
29. Čierna hora
30. Čile
31. Čína
32. Dánsko
33. Demokratická republika Kongo
34. Dominika
35. Dominikánska republika
36. Džibutsko
37. Egypt
38. Ekvádor
39. Eritrea
40. Estónsko
41. Etiópia
42. Fidži
43. Filipíny
44. Fínsko
45. Francúzsko
46. Gabon
47. Gambia
48. Ghana
49. Grécko
50. Grenada
51. Gruzínsko
52. Guatemala
53. Guinea
54. Guinea-Bissau
55. Guyana
56. Haiti
57. Holandsko
58. Honduras
59. Chorvátsko
60. India
61. Indonézia
62. Irak
63. Iránska islamská republika
64. Írsko
65. Island
66. Izrael
67. Jamajka
68. Japonsko
69. Jemen
70. Jordánsko
71. Juhoafrická republika
72. Kambodža
73. Kamerun
74. Kanada
75. Kapverdy
76. Katar
77. Kazachstan
78. Keňa
79. Kirgizsko
80. Kiribati
81. Kolumbia
82. Komory
83. Kongo (Konžská republika)
84. Kórejská republika
85. Kostarika
86. Kuba
87. Kuvajt
88. Laoská ľudovodemokratická republika
89. Lesotho
90. Libanon
91. Libéria
92. Líbya (Líbyjská arabská džamahírija)
93. Litva
94. Lotyšsko
95. Luxembursko
96. Macedónsko(Bývala juhoslovanská republika Macedónsko)
97. Madagaskar
98. Maďarsko
99. Malajzia
100. Malawi
101. Maldivy, republika
102. Mali
103. Malta
104. Maroko
105. Marshallove ostrovy
106. Maurícius
107. Mauritánia
108. Mexiko
109. Mjanmarsko
110. Moldavsko
111. Mongolsko
112. Mozambik
113. Namíbia
114. Nemecko
115. Nepál
116. Niger
117. Nigéria
118. Nikaragua
119. Nórsko
120. Nový Zéland
121. Omán
122. Pakistan
123. Panama
124. Papua-Nová Guinea
125. Paraguaj
126. Peru
127. Pobrežie Slonoviny
128. Polsko
129. Portugalsko
130. Rakúsko
131. Rovníková Guinea
132. Rumunsko
133. Ruská federácia
134. Rwanda
135. Salvádor
136. Samoa
137. San Maríno
138. Saudská Arábia
139. Senegal
140. Seychely
141. Sierra Leone
142. Singapur
143. Slovenská republika
144. Slovinsko
145. Somálsko
146. Spojené arabské emiráty
147. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
148. Spojené štáty americké
149. Srbsko
150. Srí Lanka
151. Stredoafrická republika
152. Sudán
153. Surinam
154. Svazijsko
155. Svätý Krištof a Nevis
156. Svätá Lucia
157. Svätý Tomáš a Princov ostrov
158. Svätý Vincent a Grenadíny
159. Sýrska arabská republika
160. Šalamúnove ostrovy
161. Španielsko
162. Švajčiarsko
163. Švédsko
164. Tadžikistan
165. Taliansko
166. Tanzánijská spojená republika
167. Thajsko
168. Timor-Leste, Demokratická republika
169. Togo
170. Trinidad a Tobago
171. Tunisko
172. Turecko
173. Turkménsko
174. Tuvalu
175. Uganda
176. Ukrajina
177. Uruguaj
178. Uzbekistan
179. Vanuatu
180. Venezuela (Bolivarská republika)
181. Vietnam
182. Zambia
183. Zimbabwe
Pingback: Moje poslanecké vyhlásenie na adresu Mihála v súvislosti s jeho výrokmi | Viera Tomanová
Minister Mihál ma v podstate neprekvapil. Vyjadrenie, názor, že Slovenská republika by mala vystúpiť z MOP je iba pokračovaním jeho doterajšieho správania sa vo fukcii ministra práce sociálnych vecí a rodiny. Pred nejakým časom som napísal článok, ktorý to iba potvrdzuje.
Exotické vtáctvo podľa Jozefa Mihála
Minister práce sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál zdôvodnil svoj zámer „uvoľniť“ (používané sú i výrazy zjednodušenie, spružnenie) Zákonníka práce konštatovaním, že zamestnanci na Slovensku sú chránení ako exotické vtáctvo. Jeho výrok je veľmi podobný „vianočnému pozdravu“ jeho pravicového predchodcu Ľudovíta Kaníka v roku 2002. Pre oživenie pamäti uvádzam, že za týmto pozdravom adresovaným KOZ SR bola rozsiahla novelizácia Zákonníka práce, ktorou chcel výrazne oklieštiť právnu ochranu zamestnancov a takisto kompetencie odborov. Napriek masívnemu odporu odborov sa mu to do značnej miery podarilo. Podobnosť týchto ministrov nie je iba v nemiestnom sarkazme, ale predovšetkým vo vehementnom presadzovaní záujmov kapitálu, čo akosi nejde dohromady s názvom ministerstva ktoré riadia či riadili.
Ako chápu takéto uvoľnenie ZP viacerí – lepšie sa hodí mnohí zamestnávatelia, ukazujú nám už v prítomnosti. Sú veľmi netrpezliví a navrhovanou právnou úpravou sa začínajú riadiť, aj keď je to v rozpore s platnou legislatívou. Ak to vyzerá v praxi? Nazrime do diania niektorých spoločností, ktoré vznikli diverzifikáciou a následnou privatizáciou pôvodne jedného z najväčších podnikov na Slovensku ZŤS Dubnica nad Váhom. Pomenujme ich spoločným názvom, ktorí používajú zamestnanci – HUTE. Zamestnanci pracujú v nedôstojných podmienkach – schátralé priestory, vykurovanie sa zapína až na základe zváženia „kompetentného“ riadiaceho zamestnanca, ktorý musí posúdiť, že situácia je už kritická, pri menšom počte zamestnancov na pracovisku sa kúrenie z ekonomických dôvodov nezapína vôbec, výrobné priestory prefukuje vietor cez poškodené svetlíky, na viacerých miestach do výrobných priestorov zateká. Zamestnanci, napriek všetkému, pracujú. Pracujú aj za stavu, keď súčasťou ich prípravy práce v mrazivých dňoch je rozmrazenie technologického zariadenia lebo inak by nebolo schopné prevádzky. Pracujú oblečení vo viacerých vrstvách odevu, aby sa ako tak chránili pred chladom a vážnym ochorením, hygienické a čistiace prostriedky dostávajú iba výnimočne ako mimoriadny darček či bonus, čistenie pracovných odevov pri mimoriadne znečisťujúcich prácach zostáva iba v rovine nenaplnených sľubov. Som presvedčený o tom, že za takéhoto stavu by zamestnanci v Nemecku, Belgicku či Francúzsku do práce nenastúpili vôbec. Ale to nie je všetko. Zamestnanci týchto spoločností unesú podstatne viac. Zamestnávateľ dlhuje viacerým zamestnancom mzdu aj za tri mesiace a pri čiastočnom vyplácaní miezd postupuje veľmi rafinovane. So zámerom vniesť rozkol medzi zamestnancov vypláca mzdu iba niektorým zamestnancom, a to tým, ktorí sú stále ochotní plniť jeho neprimerané požiadavky. Za takého stavu zdôvodňuje zamestnancom nevyplácanie miezd nedostatkom ich lojálnosti k firme, za nepodarky, ktoré sú spôsobené predovšetkým nevhodnými pracovnými podmienkami a nevytvorením potrebných technologických podmienok, ich častuje vulgarizmami toho najhrubšieho zrna. Na zvýšení nepodarkovosti sa logicky podieľa i vysoká miera nespokojnosti zamestnancov, ktorí pracujú v podmienkach degradujúcich ich ľudskú dôstojnosť, ktorí musia denne kalkulovať s každým centom, aby uživili svoje rodiny. Očakáva snáď zamestnávateľ v tejto situácií, že vložia do práce celú svoju dušu a pracovný fortieľ, ktorým bezpochyby disponujú? Ťažko. Takto sa správajú k zamestnancom títo novodobí podnikatelia, či skôr podnikavci, ktorí sami seba nazývajú „továrnici“.
Pani Radičová, premiérka vlády SR opakovane zdôrazňuje, že rokovať bude iba s odbormi, ktoré sa chcú dohodnúť. V tomto prípade sa odbory dohodnúť chceli. Rokovali, prejavili dostatok ústretovosti a pochopenia pri riešení problémov pretrvávajúcich z minulosti, uzatvorili so zamestnávateľom dohody smerujúce k riešeniu komplikovanej situácie. Zamestnávateľ si však z týchto dohôd urobili zdrap papiera, ktorý prievan vyniesol von oknom. Takto si teda predstavujú títo páni továrnici nakladanie so zamestnancami a to za výdatnej legislatívnej podpory pána ministra Mihála. Toto má byť zvýšenie kvality života občanov Slovenska, ktoré si dala do programu naša dnešná vláda? Zamestnanci, odbory musia vysloviť jednoznačné tvrdé NIE! Sme súčasťou vyspelej Európy, sme členskou krajinou Európskej únie a nie exotickou krajinou podľa vzoru Čína. Nie sme ani exotické vtáctvo podľa úvah ministra Mihála. Kto takto uvažuje, musí rátať s adekvátnym postojom odborov. Tak na HUTIACH v Dubnici nad Váhom, ako aj v celej Slovenskej republike.
Názor, nech si urobí čitateľ sám, nech potom zváži, aké je jeho postavenie v tejto spoločnosti a koho bude v najbližších parlamentných voľbách voliť.
Pingback: Vyhlásenie poslankyne NR SR Viery Tomanovej | iPolitika.sk
Vyjadrenia takého človeka ako je p.Mihál je medzinárodnou hanbou pre Slovensko !
Svojim výrokom a argumentáciou “len” potvrdil veľkosť malého zakomplexovaného liberálneho “mužíka” – cynika , ktorý svojou nezrelosťou a nekompetentnosťou opäť ukázal svoju ZAKOMPLEXOVANÚ GENIALITU A NESCHOPNOSŤ riadiť MPSVaR SR !
Svojim výrokom o MOP sa minister Mihál jasným sposobom diskvalifikoval ako minister praće sociálnych vecí a rodiny SR. OPAŤ v PLNEJ NAHOTE ukázal bezbrehosť svojich myšlienok ale aj to, čo je v ňom – skutočné “JA” a to čo reprezentuje . politická strana SaS !!!
Človek, ktorý potrebuje na deň cca 400 Eur (netto) aby vyžil je ministrom “chudobných, invalidov, nezamestnaných a chorých…” , pričom drvivá časť Slovákov takýto príjem nemá ani za mesiac poctivej roboty (vrátane nadčasov(, ak vôbec ešte prácu má …
Toto je o je CYNIZMUS, POHŔDANIE A AROGANCIA Mihála, SaS a celej vla´dnej koalícii, ktorý riadi kapitál na čele s “GORILAMI” ….
Takýto človek si nezaslúži byť ministrom !
HANBA ministrovi Mihálovi – nič iné len veľké “F U J” … Mihál !