Vystúpenie poslankyne NR SR Viery Tomanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
č. p. t. 87
október 2010
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pri čítaní návrhu zákona, ktorý máme pred sebou som sa nemohla zbaviť dojmu, že pre pána poslanca Kaníka sú najväčším problémom podmienky férovej konkurencie a spravodlivé podmienky zamestnávania. Pán Kaník zakaždým, keď sa dostane k moci, sa pokúša zlikvidovať v demokratickom svete všeobecne uznávaný inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
Tieto snahy pána Kaníka mi pripomínajú rečnícke vystúpenia rímskeho senátora Marca Portia Cata (marka porcia kata), nazývaného tiež „Cato Cenzor“, ktorý v závere každej svojej reči končil so slovami „A Kartágo musí byť zničené!“. Kartágom pána poslanca Kaníka sú – zdá sa – extenzie kolektívnych zmlúv, ktoré musia „byť zničené a z praxe vymazané!“.
Navrhovatelia v predlohe zákona navrhujú nelogicky a absurdne podmieniť extenziu kolektívnej zmluvy súhlasom dotknutého zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vykonať.
Pozrime sa teda, o čo ide:
Inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví – odborne nazvaný aj pojmom „extenzia kolektívnej zmluvy“ je zaužívaným inštitútom v demokratických štátoch s trhovou ekonomikou. Využívajú ho prakticky všetky členské štáty Európskej únie a tiež väčšina štátov združených v Medzinárodnej organizácii práce.
Na pôde Medzinárodnej organizácie práce bolo medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi už v roku 1949 dohodnuté, že štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Deje sa tak spravidla v dôsledku znižovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež preto, aby firmy v danom odvetví – v odvetví ekonomickej činnosti – nemali konkurenčnú výhodu (vo forme nižších cien) na trhu tovarov a služieb z dôvodu nižších nákladov práce v porovnaní s firmami, ktoré kolektívnymi zmluvami pokryté sú.
Štát teda môže ovplyvňovať (zvyšovať) pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami, okrem iného aj legislatívnymi opatreniami pre rozšírenie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú priamo pokrytí kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa; to znamená: kolektívnou zmluvou v danom odvetví. Ustanovenia na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa navrhujú najčastejšie preto, aby sa kompenzovala slabosť (potenciálnych) vyjednávacích strán alebo neexistencia partnera na realizáciu kolektívnych zmlúv.
Podstatou inštitútu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní je, okrem iného, ochrana sociálneho mieru vo všeobecnosti, ochrana pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, stabilita výrobných a pracovných postupov u zamestnávateľa, ako aj zamedzenie sociálnemu dumpingu a zabezpečenie férových podmienok hospodárskej súťaže v rámci konkurenčného prostredia.
Rozšírenie kolektívnych zmlúv je založené na princípe „erga omnes“ (t. j. princípe dobra), ktoré umožní, aby sa príslušná kolektívna zmluva stala všeobecne záväznou v rámci jej oblasti pôsobnosti, a to tak, že sa explicitne rozšíri záväznosť tejto kolektívnej zmluvy aj na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zmluvných strán. Dôvod pre ktorý sa toto rozšírenie aplikuje je, že odbory a zamestnávateľské združenia, ktoré vedú kolektívne vyjednávanie, často nemajú všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí formálne patria do oblasti pôsobnosti ich združenia (zväzu) ako svojich členov.
Závery prakticky všetkých medzinárodných konferencií, summitov či rokovaní Rady ministrov EÚ, organizovaných či už Medzinárodnou organizáciou práce, Európskou komisiou, Radou Európy alebo iných medzinárodných inštitúcií, sa vždy vyslovili za význam inštitútu extenzií, a to najmä v období, kedy sú ekonomiky Európy a sveta zasiahnuté globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Len príkladom spomeniem významné 8. európske regionálne zasadnutie Medzinárodnej organizácie práce, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia vlád, zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov zo 46 štátov, predstavitelia a zástupcovia Európskej únie, Svetovej federácie odborov, Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov, Medzinárodnej konfederácie odborov, Business Europe (biznys jú´r´p), Všeobecnej konfederácie odborov, Organizácie spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo a Európskej vzdelávacej nadácie. Rovnako bohatej účasti na najvyššej úrovni na túto tému sa tešila medzinárodná konferencia v novembri 2008 v Lyone, organizovaná Európskou komisiou a Medzinárodnou organizáciou práce.
Systém extenzií kolektívnych zmlúv sa opiera o Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa a o kolektívne vyjednávať, na ktorý nadväzuje podrobnejšia úprava inštitútu a podmienok extenzií kolektívnych zmlúv zahrnutá vo štvrtej časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91 z roku 1951. Podľa citovaného dokumentu vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu, okrem iného, za týchto podmienok:
- ak kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny,
- ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,
- ak pred rozšírením zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky.
Čiže sú tam určené tri podmienky pre extenziu:
- reprezentatívnosť kolektívnej zmluvy, ktorá má byť predmetom extenzie
- legitimita žiadateľa – musí ísť o zmluvnú stranu, ktorá kolektívnu zmluvu uzavrela
- príležitosť na predloženie pripomienok dotknutými zamestnávateľmi a pracovníkmi.
Ak si to teda zhrnieme:
Nie náhodou sa nikde nepíše o tom, že by podmienkou extenzie mal byť aj súhlas dotknutého zamestnávateľa, na ktorého by sa rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy malo vzťahovať. Je to logické, pretože podstatou extenzie je nútený zásah štátu do zamestanecko -zamestnávateľských vzťahov, a to nie hocijako, ale – všeobecne záväzným právnym predpisom. Tak ako vo všetkých prípadoch, kedy zákon či iný všeobecne záväzný právny predpis nútene zasahuje do pracovných vzťahov, či iných právnych vzťahov zamestnávateľa a podnikateľa: ani v tomto prípade nie je možné podmieniť prijatie všeobecne záväzného právneho predpisu súhlasom konkrétneho dotknutého zamestnávateľa. A už vôbec nemožno takýto súhlas s vydaním právneho predpisu podmieniť priamo v zákone. Dámy a páni, ak by sme prijali takúto tézu, hrubo by sme zasiahli do ústavného poriadku, konkrétne do ústavného postavenia ministerstva ako štátneho orgánu! Konkrétne by išlo o nedovolené obmedzenie právomoci ministerstva daného článkom 123 Ústavy SR, podľa ktorého ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ústava nepredpokladá, že by všeobecne záväzný právny predpis mal byť podmienený súhlasom akéhokoľvek mimoústavného orgánu a už vôbec nie individuálneho zamestnávateľského subjektu ako subjektu súkromného práva, voči ktorému budú smerovať povinnosti vyplývajúce z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu.
Slovenská republika vo svojej platnej právnej úprave rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rešpektuje všetky podmienky uvedené v predmetnom odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce.
Ak sa obzrieme do histórie, vidíme, že inštitút extenzií nie je ani u nás nič nové: tradícia rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na našom území bola zavedená už za I. Československej republiky za Masarykovského poňatia demokracie, kedy v zákone o hromadných kolektívnych zmluvách z roku 1937 bol tento inštitút právne upravený a nebol ani v tom čase nezmyselne podmienený súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Tento inštitút spolu z garanciami koaličných slobôd a aj slobodného kolektívneho vyjednávania bol v ére totality z právneho poriadku vypustený a znovu bol zavedený ako výraz demokratických zmien po roku 1989 zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Zákon bol pripravovaný bývalým Federálnym Ministerstvom práce a sociálnych vecí s expertnou podporou Medzinárodného úradu práce za účasti a bezvýhradného súhlasu sociálnych partnerov. S rozširovaním záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa do prijatia tzv. „Kaníkovej“ novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 neboli žiadne problémy. Zamestnávatelia pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadrovali svoje stanovisko k predmetnému rozšíreniu a tripartitná odborná komisia pri MPSVR SR posudzovala obdobné sociálne a ekonomické podmienky zamestnávateľa, na ktorého sa mala extenzia vykonať. K rozšíreniu záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa súhlas zamestnávateľa až do zmeny zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 zákonom č. 585/2004 Z. z. nevyžadoval.
Od 1. decembra 2004 sa na návrh vtedajšieho ministra práce pána Kaníka zákon zmenil v tom zmysle, že extenziu možno vykonať len vtedy, ak zamestnávateľ, na ktorého sa má rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vzťahovať, s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí. V praxi to znamenalo podstatné zníženie počtu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv, čo sa preukázalo štatistickými údajmi. V rokoch 2005 a 2006 sa počet rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa výrazne znížil. V roku 2007 nebola rozšírená záväznosť žiadnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Tým sa výrazne znížilo na Slovensku pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
Zákon č. 328/2007 Z. z. na návrh poslankyne pani Vaľovej zmenil opäť text § 7 odsek 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, že ministerstvo môže na návrh jednej zmluvnej strany alebo na návrh oboch zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre ďalšieho zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto kolektívnu zmluvu uzavrela. To znamená, že podmienka súhlasu dotknutého zamestnávateľa na vykonanie extenzie bola zo zákona vypustená.
Keďže niektorí reprezentanti Republikovej únie zamestnávateľov prejavovali výhrady voči právnej úprave extenzií, obrátila som sa v roku 2008 ako ministerka práce a sociálnych vecí a rodiny na Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania kolektívnych zmlúv. Medzinárodný úrad práce poskytol odbornú pomoc prostredníctvom pána profesora Nikolasa Bruuna z Fínska, experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie. Jeho odborná misia sa uskutočnila v Slovenskej republike od 4. mája 2009 do 6. mája 2009 za účasti zástupcov a odborníkov Republikovej organizácie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Konfederácie odborových zväzov a Nezávislých kresťanských odborov a ďalších odborníkov, ktorí sa participovali na príprave novely zákona o kolektívnom vyjednávaní prijatej v roku 2009. Odborná pomoc sa zamerala na nasledovnú problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv, najmä:
- úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie kolektívnych zmlúv;
procesu rozširovania kolektívnych zmlúv;
- výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv;
- reprezentatívnosť zamestnávateľov, reprezentatívnosť pracovníkov (odborov).
Na základe výsledkov týchto konzultácií som predložila v roku 2009 novelu zákona, ktorá aj bola parlamentom prijatá a ktorá skvalitnila postup pri rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona nanovo upravila znenie § 7 odseku 1, 2 a 4 zákona. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dnes sa na základe odporúčania experta MOP vykonáva na celé odvetvie – to znamená na všetkých zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, to znamená, pokrytie určitého minimálneho počtu zamestnávateľov a ich zamestnancov. Text novely zákona ešte pred jeho schválením bol posúdený menovaným expertom Medzinárodného úradu práce, ktorý k nemu zaujal podporné stanovisko.
Dámy a páni,
chcem zdôrazniť, že platná právna úprava rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v Slovenskej republike je kompatibilná s právnymi úpravami rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách EÚ. Z porovnávacej štúdie Európskeho observatória kolektívnych pracovných vzťahov Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok vyplýva, že všetky členské štáty Európskej únie, s výnimkou Veľkej Británie, využívajú inštitút extenzií. Pripomínam, že ani v jednom členskom štáte EÚ nie je rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podmienené súhlasom dotknutého zamestnávateľa.
Platná právna úprava rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je dobrá a vychádza z medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná najmä z Európskej sociálnej charty (revidovanej), z Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 a ďalej z Odporúčania MOP o kolektívnych zmluvách č.91.
Účelom právneho inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je aj v jeho dnešnej podobe ochrana sociálneho zmieru, priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnania zamestnancov, zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, zabránenie sociálnemu dumpingu, zamedzenie neférovému konaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí sa nestali členmi organizácie zamestnávateľov s úmyslom vyhnúť sa extenzii, aj keď nemajú dôvod na oslobodenie od plnenia.
Naproti tomu návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom navrhujú zmenu podmienok extenzie kolektívnych zmlúv, je zlým návrhom, ktorý škodí nielen rozvoju priaznivých podmienok férovej konkurencie v trhovej ekonomike, ale aj postaveniu zamestnancov v danom odvetví, na ktoré sa uzatvorené kolektívne zmluvy nevzťahujú. Tento návrh podporuje ambície len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní zdieľať spoločné európske ideály podnikovej sociálnej zodpovednosti (nazývanej v EÚ „Corporate Socilal Responsibility“) vyznávanej a podporovanej napríklad aj takou vážnou organizáciou zamestnávateľov, ako je Business Europe, v ktorej sú združení najvýznamnejší zamestnávatelia Európy – mimochodom aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá je – paradoxne – hlavným iniciátorom navrhovanej zmeny.
Tento návrh podporuje len tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní dodržiavať elementárne princípy férovej konkurencie, ba naopak, ktorí si chcú vylepšovať svoju pozíciu na trhu voči slušným konkurentom v odvetví, v ktorom podnikajú, najmä znižovaním nákladov na pracovnú silu. Konkurenčnou výhodou je pre nich lacná pracovná sila s minimálnymi nárokmi na dĺžku dovolenky, na pracovnú dobu, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na podporu regenerácie pracovnej sily, na doplnkové dôchodkové sporenie a na ostané segmenty podnikovej sociálnej politiky. Neférovosť konkurenčnej výhody tu spočíva v tom, že znižovanie nákladov je na úkor sociálneho postavenia tých, ktorí pre zamestnávateľa v skutočnosti vytvárajú zisk; zamestnávateľ, ktorý vyznáva princípy podnikovej sociálnej zodpovednosti a ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku voči svojim zamestnancom, je oproti zamestnávateľovi uplatňujúcemu sociálny dumping v zjavnej konkurenčnej nevýhode. Takto si páni pravičiari predstavujete vytváranie zdravého konkurenčného prostredia? Zákonnou podporou sociálneho dumpingu? Lebo nalejme si čistého vína: ktorý dotknutý zamestnávateľ už len bude súhlasiť s extenziou, ak sa dobrovoľne neprihlásil k signatárstvu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už v procese jej vyjednávania a ak mu potom dáme ešte aj možnosť extenziu odmietnuť?
Vážené kolegyne a kolegovia,
ešte raz podčiarkujem: návrh zákona je zlý, absurdný a škodí predovšetkým vytváraniu zdravého a férového konkurenčného prostredia, škodí sociálnemu postaveniu zamestnancov a je v rozpore s duchom relevantných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce ako aj v rozpore s princípmi podnikovej sociálnej zodpovednosti formulovanými samotnými sociálnymi partnermi v rámci Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce. Zároveň postráda elementárnu logiku: ak extenzia vydaná všeobecne záväzným právnym predpisom je všade uznávaným núteným inštitútom rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy, je absurdné a nelogické podmieňovať jej vydanie súhlasom zamestnávateľa. Zároveň je aj neprimeraným zásahom do ústavných práv štátneho orgánu, keď vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu zákonom podmieňuje súhlasom individuálneho súkromného subjektu, na ktorý sa má tento všeobecne záväzný právny predpis vzťahovať.
Preto ani ja ani poslanci strany SMER-SD tento absurdný návrh zákona nepodporíme.
Komentáre podliehajú schvaľovaniu. Urážlivé a vulgárne komentáre schvaľované nebudú